Utorok, 23. apríl 2024 
Ján Janočko Basketbalistu Roba Rožánka poznám z pôsobenia v extraligovom žilinskom drese. Jedna z opôr tímu si musela zbaliť veci a hľadať si nové pôsobisko. Dnes je spolu s bratom v Lučenci a v play-off jeho tím hrá v stredu rozhodujúci zápas o postup s Interom Bratislava.
Musia hľadať basketbalisti špeciálnu motiváciu na konci sezóny? Odkiaľ si basketbalisti majú brať lepší príklad než z NBA? A ako vidí budúcnosť slovenského basketbalu po zmiernení opatrení?
Ktoré zmeny, ktoré spôsobila korona slovenskému basketbalu, sú pre vás najciteľnejšie?
“Oslabila naše kluby hlavne po finančnej stránke. Dôsledky vidíme v lige, dva kluby pred sezónou skončili činnosť úplne. Aj nám chýbajú diváci na tribúnach. Náboj, ktorý zápasom vedeli ľudia dať, tu jednoducho nie je. Najviac ale podľa mňa trpí mládež, ktorá už rok nehrá, resp. ani netrénuje. To isté sa udialo aj u nižších seniorských súťaží, čo je tiež veľká škoda.”
To pre vás musí byť skľučujúce, váš dedo je stále trénerom, vy ste vyrastali pod jeho rukami…
“Jasné, dedovi ďakujem za najviac v rámci basketbalu, viedol moje kroky na palubovkách vyše 15 rokov. To isté platí pre mojich rodičov, to isté o ňom povedia aj ďalší hráči. Je to skvelý tréner a človek, mrzí ma to a určite to aj jeho veľmi mrzí. Predsa len, robí to celý život, tento rok je však zrušený celý šport. Rovnako ako hráčov a športovcov postihla pandémia aj trénerov. Šport teraz trpí celosvetovo.”
No a kvôli korone ste prišli vlastne aj o klub v Žiline, teraz ste v Lučenci…
“Určite ma mrzí, že žilinská Slávia skončila. Niečo sa tu ťažko a pracne budovalo, a rýchlo je po tom. Vidím to tak, že Žilina sa v blízkom období v basketbalovej extralige dlhšie neukáže, čo je škoda, lebo basketbal má v tomto meste tradíciu. Navyše, také veľké mesto ako Žilina si nezaslúži byť mimo extraligovej mapy.”
Ako ste si zvykli na SBL plnú obmedzení, testovania, bez dvoch tradičných klubov a divákov?
“Asi sa treba naučiť s koronou žiť. Ja už to postupne ani nevnímam, nejako som si na testovania zvykol. Máme ich pred každým zápasom, keď som na reprezentačných zrazoch, sú ešte častejšie. Chýbajú nám ľudia v halách a ich energia. Poznám fanúšikov v Lučenci, kde teraz hrám, dokážu spraviť parádnu atmosféru, vinou korony sme však o ňu v tejto sezóne prišli. Bohužiaľ, sú tu obmedzenia a všetci sa s nimi musíme vyrovnávať. Ďalšia vec je, že vlastne vymizol „sociálny život“. Všetko je zatvorené, ľudí už pomaly nestretneš a Lučenec nie je práve najväčšie mesto. Veľmi pestrý program teda teraz mimo tréningov nemám.”
Ako si teda krátite voľný čas?
“Našťastie som v Lučenci aj s bratom a so psom. 90% aktivít z môjho voľného času sú prechádzky so psom, prípadne robím nejaké veci do školy. A ak nehrám nejakú videohru, tak pracujem na regenerácii. Veľa iného sa teraz bohužiaľ aj tak robiť nedá.”
Hovorili ste už o divákoch, viem, že v Lučenci klub robí aj priame prenosy, ale… vrátia sa podľa vás diváci do hál v takých počtoch ako predtým?
“Myslím, že áno. Určite ľuďom šport veľmi chýba a keď sa otvoria športoviská pre ľudí, tak sa všetci vrátia. Nebude im stačiť sledovať prenosy len online, radi prídu aj osobne. Len dúfam, že sa tak stane už budúcu sezónu.”
Myslíte, že aktuálna situácia môže v niečom pomôcť? Napríklad to, že v sezóne ostalo viac priestoru pre Slovákov v domácej lige?
“Možno aj áno, to že dostali v poslednej sezóne šancu aj mladší hráči je len dobre. Inak by príležitosť niektorí nikdy nedostali, tato sa aspoň mohli ukázať. Takže nakoniec to má aj nejaké pozitívne stránky.”
Ako vidia zahraniční basketbalisti Slovensko a náš basketbal? Vy už ste ich pár mali za spoluhráčov, čo sa im u nás páčilo a čo im vadilo?
“Čo sa týka tejto sezóny, tak si vlastne ani nemohli veľmi vytvoriť objektívny názor. Nič poriadne zo Slovenska nevidia, mimo zápasov nemôžu prekročiť hranice okresu. Jediné, čo mohli vidieť, sú haly súperov v cudzích mestách a ešte Tatry z autobusu. No a tí spoluhráči, ktorých som tu mal v minulosti, tým sa tu poväčšine páčilo.”
Nestáva sa, že cudzinci si tu vytvoria nejaké skupinky, alebo že majú problém sa prispôsobiť?
“Zatiaľ som mal poväčšine na spoluhráčov zo zahraničia šťastie a vždy sa s nimi dalo normálne vychádzať. Ale niekedy to tak býva, že ak to klub s kupovaním preženie a nakúpi viac hráčov z jedného štátu, môžu si vytvoriť taký „gang“, dajú sa dokopy a oddelia sa od zvyšku tímu. Našťastie, to je skôr výnimka.”
S kým si v tíme rozumiete najlepšie?
“Zo zahraničných hráčov je to James Murray-Boyles. Dobre sme si sadli napríklad aj s Kosťom (Konstantin Anikienko, pozn. red.), ale dobre vychdádzam so všetkým spoluhráčmi.”
Teraz trochu filozofická otázka. Čo Slovákom chýba, aby sme aj my mali napríklad Tomáša Satoranského, teda aby sme napísali podobný basketbalový príbeh, ako Česi?
“Musíme dávať väčší dôraz na prácu s mládežou. Je potrebné s ňou pracovať systematicky, a to začína na hodinách telesnej výchovy a končí pri profesionálnom športe.”
Vidíte nejakú nádej, alebo dobrý príklad na Slovensku, že nejaký klub, alebo nejaký tréner na to ide tou správnou cestou?
“Ale áno, aj na Slovensku nájdeme veľa ľudí, ktorí sa ozaj snažia pracovať a robiť pre šport prvé aj posledné, avšak nie je ich dosť. Bez pomoci štátu sa to navyše niekedy ani nedá.”
Aký bude podľa vás slovenský basket po korone? Bude liga kvalitnejšia, rozšíri sa počet tímov?
“Ja verím, že áno. Hlavne tie kluby, čo hrajú extraligu teraz, by v nej mohli aj ostať. Ak by sa pridali ďalšie, ideálne aspoň päť, aby bolo 12 účastníkov, bolo by to ideálne. Ale, samozrejme, je malé šanca, že sa niečo také stane. Všetko je to o peniazoch, verím, však, že na Slovensku sa pomaly k takémuto stavu dopracujeme.”
Sledujete NBA?
“Sledujem ju, celý život fandím Lakers. Majú dobrý tím, ale ten má aj Brooklyn. Verím však tomu, že ak budú hráči Lakers zdraví a ak Lebron zúročí svoje skúsenosti, tak sa bude v Los Angeles zase oslavovať titul.”
Vždy ma zaujímalo, či tréneri dokážu hráčom odpustiť, že sledovali priame prenosy z NBA dlho do noci a či funguje výhovorka, že sa učíte od najlepších.
“No, to by asi nefungovalo. Jasné, NBA má najlepších hráčov, lenže štýl hry je úplne odlišný od toho, ktorý máme v Európe. Ak niečo odkukať, tak radšej od Euroligy. Je však pravda, že niektorí spoluhráči to horlivo sledujú, najmä Američania. Potom aspoň majú čo na druhý deň rozoberať (smiech).”
Aké sú vaše ciele? Čo bude po Lučenci?
“Teraz sa sústredím na to, aby sme uspeli v play-off, čo bude ďalej, budem riešiť neskôr. Rád by som si však jedného dňa zahral v nejakej kvalitnej európskej súťaži. Napríklad v španielskej alebo ruskej lige. Ale to sú veľmi vysoké ciele.”
Keby ste mali dať nejakú radu svojmu mladšiemu ja, ktoré začínalo s basketbalom v Žiline, aká by bola?
“Byť odvážnejší a niekedy trochu viac riskovať. A vyskúšať zahraničie v mladšom veku.”
Foto: Cvak.sk/Daniel Stehlík
Komentáre