Streda, 24. apríl 2024 
Ján Janočko Basketbalistu Jakuba Merešša donútil koronavírus k hľadaniu si nového angažmánu. Po konci mužského basketbalu v Žiline sa upísal českým Pardubiciam. Sám však v rozhovore o prvých mesiacoch v Česku hovorí, že nechýbalo veľa a mohol hrať na Islande.
V našom rozhovore, ktorý sme stihli ešte počas Veľkej noci, hovorí aj o tom, čo ho stál necelý rok u našich západných susedov a dáva aj zopár (nielen športových) tipov do karantény.
Česká NBL má poriadne nahustený program, sezóna sa má dohrať čo najskôr. Vyhovuje vám to?
“Nie je to celé ideálna situácia, ale je pandémia a my hráme dvakrát týždenne a tak skoro si čas na oddych nenájdeme. Ale to nevadí. Som po zranení a operácii, snažím sa dostať do zápasového rytmu.” Sčasti áno, hoci naskakujem z lavičky, musím byť opatrný a v posledných zápasoch nemám veľa odohratých minút. Je to však príležitosť nabrať zápasovú prax.”
Aj by som sa opýtal na to, ako ste si zvykli na Česko, ale mám pocit, že v čase pandémie je ťažké aj toto zhodnotiť. Viem, že ste sa tešili na fanúšikov, ale tí na zápasy už dlho chodiť nemôžu.
“Jasné, veľmi som sa na nich tešil. Keď som sem prestupoval, sledoval som na internete videá zo skvelej atmosféry v pardubickej hale. Na pár zápasoch síce diváci boli, ale len v obmedzenom počte. Mrzí ma to, jeden zápas sme dokonca hrali aj na zimnom štadióne na ktorom je ešte väčšia kapacita, lenže miesta pre divákov museli ostať prázdne. A inak, ťažko povedať, ako som si zvykol. Idem si zatrénovať, zacvičiť, do obchodu a na byt. Všetko je zavreté, nič sa nedá robiť.”
Kontaktov s ľuďmi je málo, napriek tomu ma zaujíma, či Vás občas niekto spozná na ulici alebo v obchode.
“Stalo sa mi raz, išiel som po meste so spoluhráčom a pán, ktorý mu prenajíma byt, nás spoznal. Inak nič (smiech). V Žiline ma spoznávalo oveľa viac ľudí. Uvidíme, čo sa stane, až pustia ľudí na basket.”
Hrali ste na Slovensku aj v Česku. Je to pravda, že česká basketbalová extraliga je o niekoľko tried vyššie ako tá slovenská?
“Hm… Na Slovensku nie je Nymburk, ktorý v Česku suverénne už niekoľko rokov dominuje a ligu vždy vyhrá. Majster je tu istý, ak sa náhodou nestane zázrak v play-off. Slovenská liga je ale vyrovnaná. Páči sa mi, že vyhrať môže vlastne ktokoľvek. Už v Žiline som mal možnosť zmerať si sily s českými tímami, mnohé z nich sme porážali v rámci prípravy. Skôr je ale zaujímavé pozrieť sa na to z toho pohľadu, že v Česku je oveľa menej cudzincov. Väčšina kádrov je založená na silnej domácej zostave doplnenej o jedného-dvoch hráčov zvonku.”
Nechýba Vám v tíme niekto ďalší z rodnej krajiny? Čo taký Robo Rožánek, s ktorým si hrával neustále, od mládežníckych kategórií, až po seniorský tím?
“Veru, je to trochu zvláštne, celý život sme boli spolu a zrazu už nie sme spoluhráči (smiech). Ale chalani ma prijali výborne, niektorých som dokonca poznal z mládežníckych reprezentačných zrazov. Vytvorila sa tu dobrá partia. Dokonca s Radkom Nečasom, našim športovým manažérom a asistentom trénera, som trénoval v čase, keď som mal hádam 16 rokov. Na skúške v Nymburku, kde som vtedy bol, som s ním absolvoval individuálny tréning. A čo sa týka Roba, ktovie, možno si ešte zahráme. Ja by som sa s ním rád v rámci jedného tímu ešte niekedy stretol, tak uvidíme.”
Ako to teraz máte s tréningami? Mimo posilňovne a telocvične si asi individuálne zatrénovať nemôžete.
“Všetko je zatvorené, ale klub vlastní halu, kde sa dá trénovať a kde môžeme chodiť v podstate kedy chceme. Zápasy hrávame inde, v tej našej hale máme aj crossfit posilňovňu alebo wellness, všetko čo potrebujeme.:
Vraj tam máte aj stroj na trénovanie streľby ako z hollywoodskych filmov.
“Áno, máme tam „shooting guns“. Je tam veľká sieť, ktorú dáš pod kôš a keď strieľaš, tak lopty, ktoré prepadnú do siete, ti stroj vráti naspäť.”
So spoluhráčmi ste neustále, nikam sa nedá ísť… Ako si krátite čas počas pandémie a ako sa socializujete?
“Socializáciu praktizujem cez počítačové hry. Ak nie, tak pozerám filmy, seriály a ak náhodou horia termíny, spravím aj niečo do školy (smiech).”
Keď ste odchádzalo zo Žiliny, mali ste mať zmluvu ešte na jeden rok, rovnako posledný rok ste mali chodiť na Žilinskú univerzitu. Ideálny plán však skazila pandémia. Ako zvládate študijné povinnosti spoza hraníc?
“Musím sa priznať, že si štúdium asi predĺžim o rok. Niečo som nestihol, niečo zanedbal. Myslím, že takto to bude najlepšie. Rok 2020 bol pre mňa náročnejší, aj kvôli operácii, ktorú som absolvoval. Dúfam, že sa dám dokopy, skúšok už bude menej a zostane aj čas na písanie diplomovej práce.”
Vráťme sa k basketbalu. Cieľom Pardubíc bude prejsť cez prvé kolo?
“Tak určite! Stále by sme mali mať najvyššie ciele. Sezóna nebola ideálna, mali sme veľa zdravotných problémov. Dúfame, že sa nám budú konečne zranenia vyhýbať. V tomto smere sme mali obrovskú smolu. Chvíľu sme v priebehu sezóny dokonca trénovali len šiesti, zvyšok robil ľahšie stabilizačné cvičenia. Odchádzali kolená, ramená, dvaja chalani mali otvorené čelá po zranení lakťom od súpera.”
Ten nahustený program je v tomto smere výhoda?
“Pre mňa áno. Zobúdzam sa rozbitý, zaspávam rozbitý… Po karanténach a rekonvalescencii idem doslova od svalovky do svalovky.”
To sa Vám v Žiline nestávalo…
“Minulá sezóna bola super, mal som dobrú prípravu, vyhýbali sa mi zranenia. Túto sezónu som si asi moje zdravie kompenzuje tú minulú. Dúfam, že v budúcnosti to bude lepšie, lebo ma fakt porazí.”
V prvej sezóne, keď ste hrali v Žiline za mužov, ste patrili medzi lídrov tímu, aká je vaša aktuálna pozícia v Pardubiciach?
“Ja ani neviem, nemám taký veľký objem minút, musím sa pomaličky dostať do hernej praxe. Musím byť opatrný, momentálne pomôžem spoluhráčom, ako môžem a dúfam, že na play-off sa dostanem do správneho rytmu a zväčší sa objem odohratých minút.”
Ešte pred sezónou ste mali rôzne zaujímavé ponuky na prestup. Spomínala sa Škandinávia, Austrália aj Island. Nelákalo Vás to ísť niekam ďalej?
“Lákalo, Island by vyhral, keby ponuka neprišla dva týždne po podpise v Pardubiciach. Šiel by som pokojne aj do takej exotiky. Nebyť covidu, rád by som si skúsil aj iné krajiny, cestovať vďaka basketbalu, spoznať nových ľudí a nazbierať kontakty, ktoré môžeš využiť, ani nevieš kedy a ako. Na jednej strane je fajn mať istotu v Česku, na druhej strane by som aspoň na jednu sezónu na ten Island išiel, pretože je nádherný.”
V tamojších horúcich prameňoch by ste mali dobrý wellness.
“No, do gejzírov by som sa asi nepúšťal, ale je pravda, že keď sme tam boli s reprezentáciou, tak sa tímový vedúci hodil do nejakého prírodného jazera v akomsi kamennom poli. Ja som na to nemal čas, ale keby sa to dalo, pridal by som sa k nemu (smiech).”
Čo Austrália, taká výzva Vás nelákala?
“Moja masérka v Žiline mi o Austrálii veľa rozprávala, keďže tam dlho žila. Keď mi hovorila, aké potvory jej tam behali po dome a keď si spomeniem na to, koľko jedovatých hadov a pavúkov tam žije… Asi by som do tej Austrálie nešiel.”
Vraj ste mali aj ponuky zo Škandinávie…
“Rozmýšľal som aj nad Švédskom, ale problémom bolo, že nemali uzavreté rozpočty. Nevedeli mi však dať nejakú konkrétnu ponuku, musel by som čakať do augusta alebo možno až do septembra. Určite by som sa tam však chcel ísť pozrieť.”
Ako sú na tom vaši bývalí spoluhráči zo Žiliny? Viete, čo sa s nimi stalo po odstúpení klubu zo súťaže a či niekto neskončil s basketbalom kvôli korone?
“Traevom Jackson robí mentálneho kouča v USA, videl som, že v rámci novej práce mal aj interview s Bradleym Bealom, členom Siene slávy NBA. T.J. Sapp a Doug Wiggins robia individuálnych koučov, pracujú s deťmi a mládežníkmi. DeAndre Dickson a Nemanja Kralč hrajú v Srbsku. Melsahn Basabe robí finančného poradcu v USA. Bojan Stanojevič bol chvíľu vo Francúzsku, neviem, kde je teraz. Čo je s Vukom Djordjevičom, čo je s Miličom Blagojevičom, to tiež neviem.”
Ako je to s mladíkmi, ktorí hrali za Žilinu?
“Šimon Ďuriš bol na skúške v Lučenci, ale asi by nedostal dosť šancí. Hral za žilinský Academic v druhej najvyššej súťaži, no keďže sa nehrá, tak je doma. Šimon Turza hrá vo Svite.”
A čo Oliver Tot?
“Ten už je na dôchodku. Basket na Slovensku ho asi nebavil a angažmán v zahraničí mu nevyšiel…”
Tak poďme na veselšiu tému. Dáte nám nejaké odporúčania na hry, filmy a seriály, ktorými si krátite čas?
“Ak chceš prísť o nervy a vlasy odporúčam klasiky Counter Strike a Call of Duty: Warzone. Nedávno som ešte začal hrať Balloons TD6, na tom som závislý. A čo sa týka filmov, na drámy a psychologické filmy ma nenahovoríš, mám rád klasické alebo romantické komédie, pokojne aj úplné kraviny. Nech to robí aj Adam Sandler, to ma baví (smiech). A niekedy sa len zvalím na gauč a zapnem si Simpsonovcov.”
A niečo so športovou tematikou?
“Kouč Carter je klasika. Občas si pozriem aj dokumenty o zaujímavých športových príbehoch. No a Trestná lavica s Adamom Sandlerom, na to nesmiem zabudnúť. Tie hollywoodske filmy s rozprávkovým koncom o tom, že v najdôležitejšom zápase histórie padne kôš v poslednej stotine sekundy… Pozriem si ich, ale nechcem ich odporúčať.”
Foto: Daniel Stehlík/ cvak.sk
Komentáre