Pondelok, 15. apríl 2024 
Miloš Kubalík V Taliansku štartuje monumentálna nuda s jedinečným explozívnym, dramatickým a nevyspytateľným záverom. Prvý monument býva vždy najnudnejší, pre niektorých aj najobľúbenejší a k poobednému driemkaniu na gauči úplne ideálny. Zároveň dokáže zdvihnúť tep za pár sekúnd z pohodlných 60 na 220 úderov za minútu. A to nemusíme ani šliapať na bicykli.
Miláno – San Remo má toto všetko dokopy a k tomu najviac kilometrov zo všetkých piatich kráľovien a kráľov klasík.
Favoriti nie sú nikdy istí
Dnešná 113. edícia sa bude niesť v duchu Kto chytí Tadeja Pogačara, môže bojovať o víťazstvo. Teda aspoň podľa internetov a prognóz odborníkov a iných íkov. Ako to býva tradične v San Reme zvykom, favoriti nevyhrávajú ľahko a víťazom sa často stáva meno zo širšieho okruhu, s ktorým málokto počíta. Dôležité je udržať sa na Poggio na chrbte najsilnejších a do záverečnému špurtu je po takmer 300 kilometrovej náloži všetko otvorené.
Pretože presne na poslednom kopci sa na 99,999999% bude rozhodovať.
V predošlých edíciách tomu nebolo inak. Najväčší spolufavorit bude Wout Van Aert, ktorý dokáže okrem rýchleho záveru rozdať karty na každom profile. Sekundovať mu bude tímový kolega z Jumbo – Visma Primož Roglič, no skôr očakávajme veľmi vpredu mladého Belgičana. A kto sa udrží vysoko, má šancu. Podobne ako pred rokom Jasper Stuyven, ktorý to rozbehol tesne na konci technického zjazdu a 3 km do cieľa ho nikto nedobehol. V tom je záver San Rema tak krásny, umožňuje niekoľko scenárov v malom kilometrickom a časovom úseku.
Predpovedať môžeme čokoľvek, no cyklisti sa postarajú o svoju vlastnú zápletku. A vo finále to nemusí byť žiadny Pogačar, žiadny Aert, Ewan a kedysi ani žiadny Sagan.
Ozaj, čo Peter Sagan?
Aj slepému s hluchým je jasné, že pred piatimi rokmi sme ho videli v inom svetle. V San Reme si už prešiel asi všetkou smolou, ktorá sa mohla cestou z Milána nalepiť na dobre nafúknuté galusky. Kedysi sme si mysleli, že nikto iný ako slovenský cyklista by nemal vyhrať, potom sme začali vo víťazstvo aspoň dúfať a dnes veríme v umiestnenie v top 10. Ale….
Prvý monument sezóny je taký nevyspytateľný, že víťazstvo prichádza aj v čase, kedy to nečaká vôbec nikto. Spomeňme len ročník 2018 a Vincenza Nibaliho, alebo o rok skôr triumf na páske Michala Kwiatkowskeho. Vtedy sa Peter pretekal so samými kojotmi. Známy to výrok, ktorý unikol do všade tlačiacich sa mikrofónov.
Nikto sa ani nečuduje, štvrté miesta by sa dali zarámovať a umiestnenie v najlepšej desiatke je tuším okrem prvej účasti už furt. Sagan nemal ani tento rok ideálnu prípravu na najkrajšiu časť cyklistickej sezóny. Covid a iné choroby priniesli zatiaľ biedne výsledky. Čo síce dáva malú nádej na dobrý výsledok, no na Poggiu sa môže udiať čokoľvek.
Pokiaľ bude v záverečnom špurte, môže to vkľude skončiť aj pódiovo. To je pohľad optimistu. Realista to vidí trochu inak. No stále je v širokom okruhu favoritov a nikdy dopredu nikoho neodpisujme.
Vyhrá najšťastnejší
Svoje by o tom vedel hovoriť Mark Cavendish, ktorý do Talianska nevycestoval, podlahári z Quick – Stepu dali prednosť Jakobsenovi. Menovať všetkých možných aj nemožných nebudeme, stačí zapnúť televízne prijímače v správnom čase a pozerať až do konca. Prešvihnúť záver prvého monumentu by bola škoda, nech vyhrá ten najlepší najšťastnejší a najsilnejší v daný okamih.
Kto to bude tento rok?
Komentáre