Koronová športová sezóna je celá zvláštna. V piatok na pive zmätene pozeráme, že aký záznam Realu Madrid dávajú a v sobotu sa dozvieme, že ten záznam bol naživo a biele baletky vypadli z Ligy majstrov.
V cyklistickom svete sa zase jarné preteky idú v lete, letné na jeseň. NHL sledujeme ani nie uprostred augusta o polnoci pri drinkoch na terase. No môže byť ešte niečo krajšie?
Miláno San Remo
Nový termín poznačil aj prvý monument cyklo sezóny. Tradičnú trasu z Milána do San Rema popri Ligúrskom mori museli Taliani meniť kvôli čľapkajúcim sa dovolenkárom. Cyklistom nadelili porciu 315 kilometrov, nejaké výškové metre navyše a prázdne cesty.
Tým, že skrátená sezóna sa pre klasikárov naplno rozbehla len pred týždňom, bolo ťažké predikovať víťaza. Všetci cyklisti ešte len naberajú do žilnatých nôh súťažné kilometre a tradičné mená mohli byť úplne netradičné. A všetci sme boli samozrejme zvedaví najmä na Petra Sagana.
Klasika s klasickým priebehom
Asi nie je monument, ktorý by mal taký jasný priebeh. Kým ubúdajú kilometre na grafike televízora, stihnete sa ísť vymočiť do jazera alebo bazéna, pospať si, čokoľvek. Posledná polhodina zdvihne aj tak každý jeden rok tep na 140. Teda aspoň ja to prežívam stále rovnako.
Ako sa dalo predpokladať, stúpanie na Cipressu neprinieslo žiadne prekvapenie. Saganov kolega Daniel Oss možno ani sám nevedel ako, dostal sa do malého úniku. O všetkom sa tradične rozhodlo na Poggiu, kde rovnako ako minulý rok zaútočil Julian Alaphilippe. Tentoraz ho nenaháňal Peter Sagan, ale mladý Wault van Aert. Mimochodom, práve on bol pasovaný viacerými múdrymi ľuďmi za hlavného favorita.
Belgičan vyhral pred týždňom Strade Bianche, na klasike Miláno – Turín šprintoval druhý. A vyhral nakoniec aj v San Reme. Aj vďaka tomu, že Alaphilippe pokazil technický zjazd a asi trikrát ho bočné sily ťahali nebezpečne blízko k mantinelom. Van Aert však zvíťazil zaslúžene a zdá sa, že Peter má viac ako dôstojného univerzálneho nástupcu.
Štvrté štvrté miesto Petra Sagana
Počas jari bez športu sme len tak z nudy písali o Petrovom fiktívnom víťazstve v San Reme. Sen ostáva žiaľ opäť nenaplnený a ako každý rok si pripomíname horkú pachuť prehry. Štvrté miesto by potešilo 193 z 200 cyklistov, od Sagana stále očakávame len najvyššie umiestnenia. A očakáva ich aj on sám. Možno si o desať rokov budeme ťukať na čelo, akí sme boli nenažraní. Peter však za naše očakávania môže svojimi výkonmi, ktoré roky predvádza, kade ho galusky zavedú.
Saganova forma nie je zatiaľ ideálna, inak by bol na Poggiu zanechal úplne iný dojem. Prvý monument sezóny sa ide štandardne v čase, kedy už majú najlepší klasikári viacero ťažkých pretekov za sebou. Ale ako sa hovorí po prehratom futbalovom zápase, súper mal rovnaké podmienky. V San Reme skončil v podstate tradične, Saganovsky. Ani sklamanie, ani radosť. Na konci dňa je to vždy hlavne šport, kde nie je zaručené nič.
Počas najbližších týždňov sa udeje veľa cyklistiky. Tour de France, Giro, monumenty a iné etapové preteky, niektoré dokonca v rovnakých termínoch a časoch. Sagana uvidíme viac než dosť a ešte raz toľko. Príležitostí na druhé miesta bude mnoho.
Azda aj na prvé.
Komentáre