Florbalový sen sa nesplnil

Dvanáste Majstrovstvá sveta žien vo florbale, aj za účasti našich dievčat, sa tento rok hrali ako dobre vieme vo Švajčiarskom Neuchâteli. Počas deviatich dní zabojovalo o titul 16 krajín, naše reprezentantky boli v elitnej časti turnaja. S obhajkyňami so Švédska, 4. tímom z minulých MS z Česka a Lotyšskom (5. tím svetového rebríčka) v jednej zo skupín.

Snom bolo dostať sa prvýkrát do semifinále.

Naša skupina

Naše baby dostali na úvod najhoršieho možného súpera, švédske modelky  hviezdy. Zápas bol vyrovnaný ako-tak len do ôsmej minúty, kedy bol stav 0:1. Potom blondínky zapli druhý rýchlostný stupeň a s našimi babami to išlo dole vodou. Švédky boli zrazu všade o krok či dva pred našimi dievkami. 

Od polovice zápasu už nechal tréner Jedlička „pre istotu“ oddychovať naše najlepšie hráčky z prvej lajny a zápas dohrávala druhá a tretia formácia plus náhradníčky prevažne z našej ligy. Prehra bola potupná, 1:23.

Druhý zápas bol veľmi dôležitý, hrali sme proti Lotyšsku, ktoré je tiež ako my z druhého florbalového sledu. Zápas mal ukázať či je cieľ – 5. miesto – reálny. Vyhrali sme 7:5, naše baby boli celý zápas lepšie. Okrem piatich minút v poslednej tretine.

Tretím súperom boli sestry z Čiech a tento súboj mal pre zmenu ukázať, či je semifinálový sen reálny. Nebol, dostali sme výprask 3:19 a šli do boja o štvrťfinále namiesto priamo doň.

Šponiarová, Ferenčíková, Klapitová či Sestry Hudákové, vzhľadom na zákaz klonovania, nedokážu naplniť plné tri formácie. Ak sa jedna v zápase čo i len trocha zraní, sila mužstva rapídne klesá.

Play off

Vyraďovacia časť sa začala súbojmi o štvrťfinále a tímy z nižšej kategórie sa v priamom súboji mohli vytiahnuť na babenky z elitnej skupiny. Nestalo sa a všetky tímy z elitnej skupiny obhájili svoje pozície a postúpili viac menej ľahko do štvrťfinále.

Naše pohodlne zdolali Dánky 6:3 keď sa dvakrát presadila Kristína Hudáková a Michaela Šponiarová (v zápase 2+2), po jednom góle dali Ferenčíková a Ďuríková.

V ceste za snom v podobe semifinále nás teda čakalo Fínsko (vicemajster sveta) a viacero skeptikov predpokladalo nakladačku podobnú zápasom so Švédskom a Českom. Hoci je florbal momentálne jeden z najviac rozvíjajúcim sa športom u detí a na školách, v televízii dostal prednosť prípravný reprezentačný hokej.

Škoda, bol to z našej strany asi najlepší výkon na celom turnaji. Zápas sme síce prehrali 6:8. Tí, čo ho pozerali, ale videli krásnu ukážku hry srdcom. Kvalita bola síce na hokejkách severaniek, naše baby zahrali fantasticky.

Ďalšie štvrťfinále boli jasne v réžii zvyšných tímov superštvorky.

O konečné umiestnenie

Slovenky teda vo štvrťfinále neuspeli a ich cieľom sa stala obhajoba doposiaľ najlepši ho umiestnenia, piateho miesta. Najprv naše devy porazili Nemky 6:1 a o splnenie cieľa si to rozdali s Poľskom, ktoré v príprave pred MS porazili na ich pôde.

Prvá polovica zápasu bola nádejná, stav 3:1 bol výsledkom dobrej hry našich elitných hráčok. Doplatili sme ale na nízky počet skutočne kvalitných reprezentantiek. To sa po zraneniach ukázalo ako kľúčové. Zo šestice kľúčových hráčok sa zranili dve a do zápasu museli nastúpiť hráčky z tretieho útoku, čo Poľky využili na otočku. Zápas sme prehrali 4:8 a obsadili konečné 6. miesto.  

Musíme ale zhodnotiť, že v rámci možností to je asi vrchol, na ktorý môže momentálne ženská reprezentácia dosiahnuť. Kvalita ženskej ligy išla v posledných rokoch dole a viacero hráčok síce v našej lige hviezdi, ale na medzinárodnú úroveň nedorástli. Je to kruté, ale bohužiaľ je to tak.

Na Slovensku fungujú kluby systémom raz do týždňa tréning a potom zápas. Niekde je to len o zápasoch, úroveň klubov je čisto na dobrovoľnej forme a v čisto amatérskych podmienkach. Ak hráčka nejde študovať do Čiech, nemá šancu napredovať a uplatniť sa.

Mediálny priestor o florbal nejaví mimo turnaja majstrovstiev sveta záujem a často sa v novinách skôr dočítate o súbojoch 2. hokejovej ligy, ako o extralige florbalu. Pritom mladý špot hrá v rámci školského projektu až 200 tisíc detí, tento rok sa rozbehol už druhý ročník.

Súboj o medaily

Prvé semifinále dalo dokopy posledné finalistky a teda severské derby so všetkým, čo k tomu patrí. Zápas plný emócii dopadol lepšie pre obhajkyne zlata, švédske krásavice s blond vlasmi postúpili do finále po výhre nad Fínskom 5:4.

Druhé semifinále obstarali domáce Švajčiarky a Česká reprezentácia. Zápas sa určite zapíše do dejín florbalu. České reprezentantky celý zápas kontrolovali a keď v 56. minúte dávala Ratajová na 6:2 nik nepochyboval, že Češky si zahrajú finále. Ale 102 sekúnd pred koncom domáce po odvolaní brankárky strelili gól na 3:6 a nastalo peklo. Štyri góly v posledných  sekundách asi nikto nečakal, no stalo sa. Švajčiarky vyrovnali 18 sekúnd pred koncom a zápas išiel do predĺženia!  Tam už zdecimované Česky padli úplne a v čase 64:34 Michelle Wiki posunula Švajčiarky do finále.

Súboj o bronz zvládli lepšie Fínky, keď po predĺžení zdolali Češky 5:4, ktoré opäť nezvládli záver zápasu. Vo finále si zas Švédky poradili so Švajčiarkami 3:2 po predĺžení, keď Švajčiarky opäť vyrovnali pár sekúnd pred koncom. Získali siedmy titul po sebe.  

Konečné poradie

1. Švédsko
2. Švajčiarsko
3. Fínsko
4. Česká republika
5. Poľsko
6. Slovenská republika
7. Nemecko
8. Lotyšsko
9. Nórsko
10. Dánsko
11. Austrália
12. Singapúr
13. Japonsko
14. Estónsko
15. Thajsko
16. USA

MVP: Oona Kauppi (Fínsko)

All-star team:
Brankár: Lara Heini (Švajčiarsko)
Obranca: My Kippilä (Fínsko), Flurina Marti (Švajčiarsko)
Útočník: Anna Wijk (Švédsko), Denisa Ratajova (Česká republika),  Emelie Wibron (Švédsko)

Najproduktívnejšia Slovenka:  Paulína Hudáková (celkovo v rámci MS druhá) 22 bodov (9+13) v 7 zápasoch.

Zápasy turnaja si priamo v halách pozrelo dokopy 44 513 divákov čo je nový rekord v rámci MS žien.