Pondelok, 18. marec 2024

1982 (II.): Ako sme si v Španielsku ušili z hanby kabát a Gretzky jediný krát zablúdil do Európy

Former Skyblue Former Skyblue 06.07.2022
Zdroj: Twitter.com

Po rozpačitej kvalifikácii (čítajte tu) sme sa teda upotení predsa len dostali po 12 rokoch na majstrovstvá sveta. Očakávania fanúšikov však boli veľmi zdržanlivé. Futbal nie je rozprávka a čarovný prútik alebo živá voda v ňom nefungujú…

Stávka na zranené kone

Po rozťahanom sústredení v Tatrách letel „nároďák“ do Prahy na prípravný zápas s Norimbergom a potom sa vybral autobusom ešte na ďalšiu túru do Talianska, kde absolvoval dve posledné skúšky s klubovými celkami. Hráči boli uťahaní ako púštne ťavy už pred príchodom do Valladolidu, kde rozložili svoj hlavný stan.

Táto španielska príprava jednoducho Venglošovi nevyšla. Podobne ako nominácia. Vášne vyvolával najmä fakt, že zobral na MS nedoliečených hráčov Masného a Kozáka, ktorí tímu napokon vôbec nepomohli. „Béla“ nastúpil na pár minút, Jano ani na tie. A tak mnohí hromžili, že tréner si presadil svoje kone na úkor iných, ktorí mohli byť mužstvu užitoční. Aby sme zasa zbytočne nekameňovali hlavného lodivoda – v tých rokoch úprimne ani nemal veľmi z čoho vyberať…    

Parazit v uchu

A tak sa začali šíriť rôzne urban legendy, ktoré si národ prifarbuje, inokedy úplne vymýšľa, keď niečo nefunguje. Jednou z nich boli rozpory v tíme, konkrétne Česi verzus Slováci. Vraj situácia dospela až do štádia, že slovenskí hráči mali zbiť Františka Jakubca a ten sa musel kvôli zraneniam vrátiť domov. Bol to, samozrejme, nezmysel.

Pravý bek pražských Bohemians sa síce od výpravy odpojil, ale z celkom iného dôvodu. Už v Taliansku začal pociťovať vážne zdravotné problémy, ktoré vyvrcholili po príchode do Kastílie. Točila sa mu hlava, strácal rovnováhu. Doktori iba hádali, čo by mu mohlo byť. Radšej ho teda poslali na komplexné vyšetrenie do Prahy, kde mu diagnostikovali poruchu vestibulárneho systému. Až po MS vyplávalo na povrch, že Franta nemal lepší nápad, ako sa ísť okúpať do nejakého nie príliš čistého jazera za Prahou, kde chytil do ucha baktériu, ktorá mu to spôsobila…

Bez pravého motora

Bola to však ďalšia morová rana pre tím. Jakubec už v tom čase patril ku kľúčovým mužom. Vďaka svojim nebojácnym únikom po krídle a prudkým centrom do šestnástky dokázal dostávať súperov pod tlak a vytvárať šance pre spoluhráčov. Podobne ako u klokanov, aj v repre aplikoval tento nátlakový spôsob hry a bolo jasné, že bude veľmi chýbať.

Jedna z ďalších legiend hovorila o tom, že bol pôvodne futbalový „nekopa“, ktorý v mladosti vôbec nehral futbal, ale zázračný tréner Tomáš Pospíchal vyrobil z nuly reprezentanta, keď ho vytiahol z dielne v ČKD. Pravda bola ako vždy niekde uprostred cesty, ale nič nemenila na fakte, že Jakubec bol už v tom čase typom moderného krajného obrancu, niečo ako dunajskostredský Eric Davis dnes. Smutnejšou správou ako neúčasť na MS bola informácia v roku 2016, že Franta ukončil svoj život skokom zo siedmeho poschodia jedného pražského paneláku…

Nič sa nedalo robiť – Barmoš sa posunul na jeho miesto doprava, vľavo sa postavil Jozef Kukučka (otec nášho ešte nedávneho trénera mužskej hádzanárskej reprezentácie) a išlo sa na Kuvajt. Fanúšikovia očakávali prvé vystúpenie s malou dušičkou, ale skutočnosť napokon prekonala aj Nočnú moru z Elm Street…

Výkon s príchuťou horkých mandlí

Bol to jeden z najhanebnejších výkonov v histórii čs. futbalu. Peší futbal bez snahy dostať súpera pod tlak, prihrávky iba do šírky alebo dozadu. A keď konečne dopredu, tak len do ofsajdu. Napísať, že z toho boleli oči, by vôbec nevystihlo realitu. Ak dnes nadávame na slovenskú reprezentáciu a jej výkony, tak verte, že tí dnešní chlapci aspoň celý zápas behajú. Lebo v dnešnom dynamickom futbale by už „kuvajtský“ výkon bez debaklu neustáli. Kto neverí, nech si pustí záznam. Ale to je iba pre čistých masochistov!

A napriek tomu sme darovanou penaltou Panenku ešte viedli! Lenže brankár Hruška sa pri Dáchilovej strele pod brvno opäť neodlepil od zeme (podobne ako v Bratislave pri Blochinovej) a počerní chlapci z Blízkeho východu vykopali svoj prvý bod na MS. Lebo my sme sa na viac nezmohli.

V médiách sa (napriek socialistickým mantinelom) rozpútala hotová slovná búrka. Otázky, ako sa toto mohlo stať, nemali konca. Nebolo však času na meditácie. Už v nedeľu nás v Bilbau čakali Angličania, ktorí v prvom zápase zdolali Francúzsko 3:1.

Ďalší kartársky šok

Ako čeliť ostrovnej smršti, keď mužstvo bolo fyzicky unavené a v mentálnom rozklade? Niektorí hráči hlásili zranenia, ďalší ako Tomáš Kříž z Dukly Praha žalúdočnú nevoľnosť (verejnosť to rovno interpretovala, že sa z Angličanov pos*al). Vengloš musel opäť zamiešať so zostavou nielen v poli, ale aj v bránke, kam poslal namiesto neistého Hrušku zlatého olympionika Stana Semana.  

Napriek neradostnému štartu do turnaja čakala na hráčov v Bilbau početná enkláva fanúšikov s československými vlajkami. Po príchode autobusu s našim hráčmi pred štadión San Mamés však niektorí z nich utrpeli šok. Ako spomína Jaroslav Šálek vo svojej knihe „Fotbal bez masky“, otvorili sa dvere na autobuse a všetci novinári a fanúšikovia, ktorí stáli okolo, v nemom úžase pozerali na hráčov, ktorí mastili karty ostošesť. Takí boli zaujatí hrou, že si pomaly ani nevšimli, že dorazili pred štadión…  Aj táto epizóda iba dokresľuje smutnú skutočnosť, ako „vážne“ brali niektorí reprezentanti tento šampionát.

Semanovo osobné inferno

Zápas sme do 64. minúty zvládali lepšie ako proti Kuvajtu. Stačilo však len boriť, nemuseli sme tvoriť. Prekonával sa najmä novic Pavel Chaloupka z Bohemians, ktorý ako jeden z mála stíhal šprintovať s Angličanmi. Morovú ranu sme dostali v spomínanej  minúte po rohu Raya Wilkinsa. Stano Seman s istotou stiahol počas svojej kariéry stovky možno tisícky takýchto centrov. Práve tento jeden mu prepadol cez ruky a Trevor Francis nemal asi v živote ľahšiu úlohu ako dopraviť loptu do prázdnej bránky. Dielo skazy dokonal vlastným gólom Jozef Barmoš. Dvaja skvelí futbalisti, ktorých dodnes môžeme dávať za vzor mládeži, tak nechtiac prispeli k neslávnemu koncu duelu s rozbehnutým Albiónom.  

Mohli sme hrať o medaily

Napriek tomu nebola ešte situácia stratená. Stačilo v záverečnom zápase poraziť Francúzov a mohli sme na ich úkor postúpiť z druhého miesta do štvrťfinále. Úloha viac než ťažká, lebo okolo Platiniho sa práve tvoril skvelý orchester, ktorý o dva roky neskôr vyhral ME.

Podali sme zlepšený výkon, ale ani to nestačilo. Opäť sme prehrávali hlúpym gólom, pri ktorom sa naši brániaci hráči pozrážali a Six dokopol loptu do prázdnej siete. Signifikantnou pre celé naše vystúpenie v Španielsku je momentka, ako brankár Stromšík (už tretí v poradí!) kolenačky sleduje tento smutný výjav za svojim chrbtom. Päť minút pred koncom sme vyrovnali vďaka Panenkom premenenej jedenástke a napokon sme ešte mohli postúpiť. Bičovského strelu v poslednej minúte vyhlavičkoval z prázdnej bránky obranca Amoros, keď gólman Ettori už kľačal prekonaný na zemi!

Futbalová spravodlivosť tentokrát nebola slepá. Za svoje výkony sme si postup nezaslúžili. Pri troche snahy sme pritom mohli hrať o medaily. Francúzi chytili štvrťfinálovú skupinu snov (hrali sa štyri po troch účastníkoch) – prestarnutý rakúsky tím a Severných Írov, ktorí sa po senzačnom triumfe v základnej skupine pred Španielskom a Juhosláviou už viac venovali barom ako futbalu…

Hnev fanúšikovskej obce

Svoju smutnú epizódu pod horúcim španielskym slnkom sme zakončili príznačne – vylúčením Vízka za odplácanie v úplnom závere. Za 270 minút sme nedali gól z hry (!!!), šokovali sme futbalový svet totálnym antifutbalom a dopadli najhoršie aj z celej strednej Európy. Z našich susedov Maďari nadelili desiatku Salvadoru a do poslednej minúty hrali o postup s Belgičanmi, postúpili Rakúsko aj ZSSR, Poliaci brali bronz!

„Po prílete na ruzynské letisko sme hľadali kanály, ktorými by sme mohli vyliezť až niekde na Václaváku“, konštatuje vo svojej autobiografii Hóóónza Berger! bývalý špílmacher Sparty. Táto veta jedného z mála, ktorý nesklamal, asi najlepšie charakterizuje rozpoloženie čs. futbalovej verejnosti po vypadnutí s Francúzskom vo Valladolide.

Podrobnosti, ako to vyzeralo po tomto neúspechu v rodine reprezentanta, opísal Ladislav Vízek v autobiografii Fotbalový romantik: „Dostal som slušnú zbierku nepodpísaných listov, ktoré pretekali najsprostejšími nadávkami. Vypínali sme doma televízor pred ďalším prívalom nepochopiteľnej zloby a ľudského primitivizmu. Neznámy dobrák sa mi pomstil na poštovej schránke v suteréne, ktorú cez noc odtrhol. Ďalší hrdina mi obehol v noci auto šrobovákom. Ľutoval som Ivanu (manželku), ktorá musela prekusnúť celý rad jedovatých poznámok na adresu futbalistov, ktorí sa len váľajú, topia sa v peniazoch a robia poctivým ľuďom u nás hanbu. Dospelí navádzali tiež svoje deti, takže Pavlína (dcéra), ktorá bola vtedy prváčka, chodievala domov s plačom. Kvôli otcovi, ktorý je…“ Čo sa zmenilo odvtedy? Listy zasielané poštou vystriedal facebook. My, národ holubičí – v tomto zajedno Česi aj Slováci…  

Venglošovo adeus

Mediálny lynč odštartoval a najviac dostával, pochopiteľne, tréner Jozef Vengloš. Ten ani nečakal na zverejnenie rozsiahlej analýzy neúspechu, poďakoval a odišiel trénovať Sporting Lisabon… Fanúšikovia potom už radšej transformovali svoj hnev do vtipov, ktoré sa šírili ústnym podaním (väčšinou nepublikovateľné). Jeden z nich na margo nášho nemenovaného kedysi hviezdneho útočníka znel: „Všetky Kuvajťanky ho chcú do háremu, lebo takého ….. ešte nevideli, ktorý by stál 90 minút v kuse!“ Takto neslávne skončila generácia, ktorá mala na konte titul majstra Európy´76, bronz z ME 1980 a zlato z olympijskej Moskvy.           

***

Monopol červenej mašiny

Šampionát v ľadovom hokeji sa konal v druhej polovici apríla vo fínskych mestách Helsinki a Tampere. V tých  časoch naplno hviezdila prvá päťka ZSSR (Fetisov, Kasatonov – Markarov, Krutov, Larionov), ktorá urobila z „červenej ,mašiny“ neporaziteľný tím. Zlyhali iba na olympiáde 1980 v Lake Placid, kde ich obral o zlato americký univerzitný výber. Dodnes je tento moment považovaný za jeden z najneuveriteľnejších v hokejovej histórii a vyslúžil si dokonca filmové spracovanie pod názvom Miracle on Ice (Zázrak na ľade).

Československý tím bol v tesnom závese, ale s nárokom maximálne na striebornú medailu, lebo parametre ZSSR zďaleka nedosahoval. Aj o tú musel ešte tuho zabojovať so Švédmi a Kanaďanmi. Práve Švédi nás rok pred tým na domácich štadiónoch odsunuli na tretiu priečku.   

Hviezdna ofenzíva Kanady 

V našom tíme štartovala v roku 1982 iba štvorica Slovákov. A bola to presne tá istá, ktorá už o tri roky neskôr bola jedným z hlavých konštruktérov zisku zlata po ôsmich rokoch (1977 – 1985). Útok Lukáč – Rusnák – Liba však ešte nebol elitný, iba tretí v poradí, a kvarteto dopĺňal už nebohý Dušan Pašek.

Viac ako naši či Sovieti však pútal pozornosť fanúšikov a médií kanadský tím. Najmä v ofenzíve predstavili „javorové listy“ doslova hviezdnu eskadru – veď posúďte sami: strelec víťazného gólu vo finále Canada Cupu´76 Darryl Sittler, Mike Gartner, Dale Hawerchuk, Bob Gainey, Dino Ciccarelli, ale najmä philadelphská ikona Bobby Clarke a…. Wayne Gretzky! Jeho „olejári“ vypadli v prvom kole play off Stanley Cupu s Los Angeles Kings a tak Great One jediný krát nevytiahol hneď po skončení sezóny golfové palice, ale zamieril na starý kontinent.

Iba bronz pre Waynea

Spočiatku to nebola žiadna sláva –  Kanada skončila po prvej časti až štvrtá. Postúpila však do štvorčlennej skupiny o titul a tam už začala úradovať. Nebyť zvrátenosti, že do finále si súperi prinášali aj body zo základnej časti (o rok neskôr to už neplatilo), mohla reálne zabojovať o titul. Švédom nasúkala 6:0, Československo zdolala 4:2 a prehrala v gólovej prestrelke so ZSSR 4:6. Keby mala rovnakú kvalitu aj v bránke a obrane ako v útoku, mohla sa triasť aj suverénna zborná. Alebo keby sa hralo vo finále od nuly a hráči mali väčšiu motiváciu.

V každom prípade Wayne ovládol kanadské bodovanie (6 + 8 =14) aj pred sovietskymi „megastars“ a dokázal, že mu nerobia problémy ani široké európske klziská a že v tom čase bol skutočne najlepším hokejistom sveta. Čo ho však mohlo znechutiť, bol záverečný duel medzi ČSSR – ZSSR, ktorý sa skončil bezgólovou remízou (v hokeji!). Vďaka nej sme pripravili Kanaďanov o strieborné medaily. Bola to podobná fraška ako tá futbalová o necelého pol roka skôr na Tehelnom poli. Súper mal v tom čase silu na to, aby nás porazil akýmkoľvek rozdielom, ak by to potreboval…

Gretzkymu o rok neskôr už začínala stanleycupová kampaň  s Edmontonom, v rámci ktorej získal štyri víťazné prstene. Takže v roku 1982 sme si ho na MS užili jediný krát….    

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera