Piatok, 19. august 2022

1992: Skupina smrti, odmietnutie Dubovského a zamávanie švédskemu Euru

Former Skyblue Former Skyblue 27.07.2022
Foto: Casopis Fotbal

ME vo futbale 1992 hostilo Švédsko v dňoch 10. – 26. júna v štyroch mestách: Štokholme, Göteborgu, Malmö a Nörrkopingu. Poslednýkrát v histórii sa záverečný turnaj konal s ôsmimi účastníkmi.

Talianske dozvuky

V praxi to znamenalo sedem nadupaných kvalifikačných skupín s jediným postupujúcim. Tým ôsmym bola usporiadateľská krajina. Česko – Slovensko sa dostalo do skupiny smrti – so Španielskom a Francúzskom! Komparz alebo úskalia pre zbytočné straty favoritov tvorili Island a Albánsko.

Do kvalifikácie sme nabehli krátko po MS 1990 v Taliansku, kde sa nám podarilo postúpiť do štvrťfinále. Tam sme podľahli neskoršiemu šampiónovi z NSR 0:1. Celkove bolo naše vystúpenie po rokoch hodnotené ako veľmi úspešné, veď sme zdolali USA 5:1, Rakúsko 1:0, Kostariku 4:1. Okrem Nemcov sme prehrali iba s domácou reprezentáciou (0:2), keď sme už mali istý postup zo skupiny.

S novým lodivodom

A tak sme s nádejou hľadeli aj smerom do Škandinávie, hoci realisti tvrdili, že toto bude nad naše sily. Pre niektorých hráčov už bolo Taliansko vrcholom kariéry, navyše z pozície reprezentačného kormidelníka sa porúčal Jozef Vengloš a odišiel na Ostrovy trénovať Aston Villu! Bolo jasné, že v rámci vždy zdôrazňovanej parity si nástupcu na jeho miesto dosadia Česi.

Nahradil ho Milan Máčala, ktorý mal práve za sebou štvorročnú, celkom úspešnú anabázu v Baníku Ostrava. V porovnaní s Venglošovým európskym renomé však v podstate trénerský učeň vo veľkom futbale. Ale bratia nemali príliš z čoho vyberať – Ježekovi sa už do toho nechcelo, Pospíchal bol príliš tvrdohlavý na to, aby si nechal kecať do roboty a tak padla voľba napokon na tohto vtedy 47 – ročného Moraváka, ktorému asistoval za slovenskú stranu Milan Lešický. Časom sa ukázalo, že Máčala nebol dvakrát šťastná voľba…

Foto: Časopis Fotbal

Čistič Michel

Začínali sme v polovici septembra 1990 v dnes už zbúranom Všešportovom areáli v Košiciach a po upotenom výkone sme gólom Václava Daněka najtesnejšie zdolali Island 1:0. V októbri nás čakal prvý stret s jedným zo spolufavoritov skupiny v parížskom Parku princov.

Francúzi práve prežili neúrodné roky – chýbali ako obhajcovia trofeje už na ME 1988 (vyradil ich ZSSR) a podobne pochodili aj s MS 1990. Na ich lavičku zasadol „Grande Michel“ Platini, aby ukončil túto temnú éru a váhou svojej osobnosti naštartoval novú úspešnú epochu trikolóry.

Prehrali sme napokon 1:2, ale vôbec sme nemuseli. Domáci sa po dvoch zásahoch Papina natoľko uspokojili, že v úplnom závere dovolili Skuhravému znížiť a vzápätí streliť Knoflíčkovi aj druhý gól. Ten však Angličan Courtney z nám neznámych dôvodov neuznal… 

Bláznivá strahovská strela

Na stred novembra sme si naplánovali stret aj s druhou ťažkou váhou – Španielskom. A na Strahove to bol jeden z najlepších, ale i najdivokejších zápasov v histórii čs. reprezentácie. Viedli sme opäť gólom Daněka, aby to Španieli, netradične celí v bielom, otočili gólmi Roberta a Muňoza na 1:2. Vtedy už legendárny futbalista Luis Suarez, tentokrát v úlohe hosťujúceho kormidelníka, pobehoval po atletickej dráhe s radostne zdvihnutými rukami v kožených rukaviciach. Aby ho vzápätí dostali opäť Daněk a následne Ľubomír Moravčík svojimi gólmi ako boxera na podlahu.

Foto: Časopis Fodbal

Vyhrali sme 3:2 a naše nádeje na postup prežili zimu. Okrem Moravčíka boli zo Slovákov pri tomto veľkom triumfe aj Dušan Tittel, Michal Hipp a striedal Miloš Belák. Na lavičke ešte sedeli Ladislav Pecko, Bartolomej Juraško a náhradný gólman Ivan Palúch. 

Bez pevnej ruky 

Na jar sme stihli vyhrať na Islande (1:0) a utrpieť okrem víťazstva 2:0 aj kultúrny šok v Albánsku, s ktorým to bola, mimochodom, naša reprezentačná premiéra. Francúzi valcovali, čo im prišlo do cesty, a my sme sa zubami – nechtami držali na okraji sedla.  

Ale všetci cítili, že to nie je ono. Celý rad hráčov už legionárčil v zahraničí. Zrazu zarábali veľké peniaze a Máčala, ktorý dovtedy neprekročil rámec našej ligy, nebol pre nich dostatočnou autoritou ako svojho času Vengloš.

A tak začala reprezentácia postrádať pevnú ruku a všetci sme boli radi, že páni – legionári vôbec prídu na zápas. Že niečo zhnité je v štáte dánskom, cítil aj tréner, ktorý v rozhovore pre mesačník Fotbal uviedol: „Napriek všetkým varovaniam chýba hráčom vnútorný náboj, nejdú nadoraz, chýba im koncentrácia,. Preto chodím a premýšľam, čo urobiť, čo zmeniť…“. Možno stačilo, pán tréner, nastaviť jasné podmienky a prestať sa prispôsobovať manierom tých, ktorým zrazu napršalo nielen do peňaženky, ale najmä do nosa…

Uvarení v Papinovom hrnci

V takomto rozpoložení, ktoré ešte zhoršil celý rad zranení, sme 4. septembra 1991 vybehli na trávnik Tehelného poľa – na rozhodujúci zápas Francúzskom. Medzi 45-tisíc divákmi dorazila aj najvyššia politická špička, vrátane vtedajšieho prezidenta Václava Havla.

Viedli sme od 19. minúty po tečovanej strele Němečka, ale s pribúdajúcim časom boli stále väčšími pánmi ihriska hostia. Tí napokon dvomi gólmi Papina urobili dokonalý obrat. Jediný hráč štyrmi gólmi v dvoch zápasoch pochoval čs. nádeje na poslednú spoločnú účasť na ME.

Na domácom trávniku sa v drese ČSFR predstavili v základe slovanisti Dušan Tittel a Ladislav Pecko, z ďalších Slovákov Ján Kocián a Ľubomír Moravčík. Striedal ďalší zástupca belasých farieb Ondrej Krištofík, zatiaľ čo jeho klubový kolega Miloš Glonek nezasiahol z lavičky do hry podobne ako Bartolomej Juraško.

Ale hlavne veľmi chýbal Peter Dubovský. Najmä slovenské médiá hučali do Máčalu, aby ho nominoval, ale ten zostal voči týmto hlasom imúnny. Peter už v tom čase hral fantasticky a svojou genialitou a nevyspytateľnosťou mohol byť tým správnym žolíkom na rozbitie Platiniho dokonale rozohranej šachovej partie…

Predvianočná Brazília

Kvalifikáciu sme dohrali utrápeným víťazstvom 2:1 nad Albánskom v Olomouci (tam dal náš druhý gól už dávno nebohý Ľudovít Lancz) a rovnakým pomerom sme prehrali v Seville so Španielskom v derniére kvalifikácie.

Skončili sme druhí, ale nepostupujúci, za Francúzskom, ktoré vyhralo skupinu s plným počtom bodov (!), lebo dvakrát porazilo aj Španielsko. Ale v samotnom Švédsku veľa vody les blues nenamútili a do semifinále nepostúpili. Platini sa poďakoval zväzu za dôveru a vydal sa na funkcionársku dráhu… Šampionát vyhrali dánski náhradníci, povolaní na poslednú chvíľu, namiesto vojnou zmietanej Juhoslávie.

Rok sme zakončili prípravným zápasom v brazílskej Goianii. Týždeň pred Štedrým večerom sme tam prehrali 1:2, keď opäť korigoval skóre čestným gólom Skuhravý.

Ale tentokrát už nechýbal v základe Peter Dubovský (striedal ho Ladislav Pecko). Čakala nás ešte posledná spoločná kvalifikácia o MS 1994, kde si vzal na bedrá rolu jedného z ťahúňov čs. reprezentácie. Ale až po tom, ako Máčalu vymenil pán tréner Václav Ježek…

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera