Zápas, aký má pred sebou slovenská futbalová reprezentácia, prichádza raz za päť, možno desať rokov. V skutočnosti je tretí za jedenásť, ale to sú detaily. V poslednom súboji skupiny E na EURO 2020 nastúpia Tarkovičovci o 18:00 v Seville proti domácim Španielom.
Tým Španielom, ktorých pred takmer siedmimi rokmi v Žiline v kvalifikačnom zápase porazili 2:1. Postupové kalkulačky sú zavarené, všetci vieme, čo treba uhrať, aby Sokoli preleteli do playoff.
Čo ale musia urobiť na trávniku, ako sa k úspešnému výsledku dopracovať? Kľúčové budú tri základné futbalové vlastnosti.
Odvaha
Bez odvahy to nepôjde. Čo si ale predstavujete pod pojmom odvaha, Kefalín? Napríklad postaviť na ihrisko útočníka.
Jasné, Španieli nám asi loptu veľmi nepožičajú, ak ju ale získame bolo by lepšie, keby ju mali Duda s Hamšíkom komu prihrať. Určite sa dá považovať za problém aktuálna kvalita slovenských hráčov na hrot útoku, najlepšiu formu mal asi Ivan Schranz, zrejme stále zranený. Robert Boženík na EURE ešte nehral, Michal Ďuriš sa naposledy dostal k strele asi v baráži v Severnom Írsku.
Trénerovi Tarkovičovi nezávidime.
Odvážni ale musia byť aj do jedného všetci hráči na ihrisku. Robert Mak aj Vladimír Weiss to majú v krvi, ich futbalovú drzosť budeme podvečer veľmi potrebovať. Proti domácim, ktorí majú na krku nabrúsený nôž kolosálnej blamáže, veľa možností pretaviť odvahu na gól nebude. Pokúšať osud sa ale musí. Makova drzosť na lajne proti Poliakom pomohla zabezpečiť nádej až dodnes.
Podobné odvážne prieniky ako v Petrohrade chceme vidieť aj v Seville.
Trpezlivosť
Švédi proti Španielom ukázali, že trpezlivosť body prináša. Mohla aj tri, majú aspoň ten jeden. Pozerať sa na ich dva obranné valy, ako sa presúvali zo strany na stranu kopírujúc hádzanársky štýl Španielov, nebolo nič pre futbalového fajnšmekra. Fanúšikom defenzívneho futbalu ale srdiečko plesalo do radosti.
Domácich bude treba poriadne frustrovať sústredenou obranou, životnými výkonmi stopérov aj defenzívnych záložníkov. O krajných obrancoch nehovoriac.
Nepostačí ale byť trpezliví jeden polčas. Začiatok druhého majú Slováci asi zo všetkých na turnaji najhorší. Poliaci im ani nepožičali loptu a vyrovnali – až hlúpa červená pre ich záložníka narovnala pomer síl na ihrisku po prestávke. Švédi sa do Sokolov zahryzli tak, že bolo vlastne len otázkou času, kedy a ako ten jeden gól dajú.
Vydržať čo najdlhšie bez lopty za Dúbravkom je imperatívom postupových ambícií, dalo by sa povedať kvetnato.
Viera
Jedenásť chlapov, všetci náhradníci a aj tréner musia celých 90+ minút veriť, že sa vyhrať, či aspoň remizovať podarí. Pred zápasom o tom tréner novinárom hovoril a tak je to správne.
Celkom nerozumieme porazeneckým náladám ešte pred zápasom, ktoré predvádzajú fanúšikovia. Ako keby si nepripúšťali možnosť, že sa to skončí inak ako našou prehrou. Dúfame, že to hráči veľmi nečítali a keď sa už sociálnym sieťam nevyhli, že sa im to darí odfiltrovať.
Po remíze a prehre v JAR pred zápasom proti Talianom museli veriť Weissovci, pred superťažkým posledným duelom proti Anglicku vo Francúzsku pred piatimi rokmi Kozákovci takisto. Im sa podarilo dotiahnuť Slovensko zo skupiny do osemfinále a partia okolo Tarkoviča, so Škriniarom, Dúbravkom, Hamšíkom či Kuckom to môže urobiť aj do tretice. Musí tomu ale bezpodmienečne veriť.
A my pri televízoroch s nimi.
Komentáre