Brankár futbalového tímu zo Skalice Martin Junas strávil posledné roky v Skalici, bol v tíme v druhej najvyššej súťaži a na Záhorí ostal aj pri postupe. Dnes sa môže spoľahnúť na luxusný záskok na brankárskom poste, na príjemné futbalové prostredie aj nepríjemných útočníkov. Odchytil som si ho po zápase v Trnave, v ktorom predviedol vynikajúci výkon. Jeho tím síce prehral, ale na rozhovor si pár minút našiel.
Lezie vám už skalický trdelník hore krkom?
Skalický trdelník si šetrím, dávam si ho len raz za čas (smiech). Väčšinou ho máme v kabíne po domácom zápase, v takejto miere je to ešte celkom príjemné.
Pred rokom ste chytali v druhej najvyššej súťaži, z tretieho miesta ste sa dostali do Fortuna ligy. V čom je to iné?
Fortuna ligu som už zažil v Senici. V Áčku som tam odchytal pár zápasov, každopádne, tam to bolo iné. Skúsenosti som si však preniesol aj do pôsobenia v Skalici, kde sme bojovali o čelo tabuľky v 2. lige. Teraz bojujeme a snažíme sa aby sme hrali, čo najlepšie. Momentálne nás niečo trápi, snažíme sa to nejako zmeniť, no v Trnave nám to nevyšlo.
Skúste si tipnúť – koľko bodov bude mať Skalica na konci sezóny?
Netrúfam si na toto odpovedať. Nerád tipujem a pozerám sa skôr od zápasu k zápasu a neriešim to, čo bude za mesiac, dva, tri.
V tíme vám kryje chrbát skúsený Igor Šemrinec. Aký je medzi vami vzťah?
Je to dobrý chlapec a vychádzame spolu nadštandardne. Pre mňa je to veľká výhra, má strašne veľa skúseností a vie mi poradiť. Šeďo chytá v pohárových zápasoch, tréner to tak rozdelil a obaja to rešpektujeme. Podporujeme sa navzájom a sme kamaráti aj vo voľnom čase.
Bol, alebo stále je, pre vás Igor vzorom?
Určite áno.
V čom?
Napríklad si myslím, že Šeďo je jedným z tých brankárov v lige, ktorí mali vždy najlepšiu kopaciu techniku – a má ju aj dodnes.
V minulosti sa objavili správy o záujme o vaše služby v Chelsea a Neapole. Ako spomínate na skúšky v kluboch, resp. na moment, keď ste sa o záujme dozvedeli?
Bol som mladý. Myslím, že som mal 15-16 rokov keď prišli tieto ponuky. Prvá bola z Chelsea. Bol som s nimi na dvojtýždňovom kempe a potom tesne pred majstrovstvami Európy mi prišla ponuka z Neapolu, ktorá bola už vážnejšia. Som však tu. Videl som, ako to funguje vo svete, veľa ma to naučilo a viem posúdiť ako sa pracuje s mládežou na Slovensku a ako vo svete.
Snívate ešte o tom, že si niekedy zachytáte za tieto dva tímy, alebo minimálne proti nim?
Snívať je pekné. Určite budem robiť všetko pre to, aby som si proti nim niekedy zahral.
Teraz to vyzerá s Neapolom celkom nádejne, budete sa tešiť ak získa titul v Taliansku?
Neapolu fandím trochu menej. Už od malička som veľký fanúšik Chelsea.
Tej to teraz v Premier League nejako nesype…
Zmenili trénera a prešli na iný herný štýl. Tréner má svoje predstavy, potrebuje to pretaviť do skutočnosti a to potrebuje čas.
Aké sú rozdiely medzi Senicou a Skalicou a aké je futbalové prostredie na Záhorí?
V Senici dopadol futbal ako dopadol a to ani nechcem veľmi rozoberať. Je to smutné, ale je to tak. V Skalici máme veľmi solídne podmienky a všetko, čo potrebujeme. Je to malé mesto a na malé mesto je to veľký klub.
Skalicu skôr poznáme ako hokejovú mesto. Prekáža vám to, alebo je to v niečom, naopak, výhodou?
Ťažko posudzovať, popravde, ja som nikdy hokej veľmi nesledoval. V histórii mesta je zarytý, ale povedal by som, že aj futbal už má svoje miesto. Nerobil som medzi tým až také rozdiely.
V čom je Skalica úplne iná ako ostatné tímy?
Možno to má niečo spoločné s tým, že sme blízko hranice s Českom. Hovorí sa, že hrať v Skalici je fakt ťažké, ale neviem to posúdiť lebo som proti Skalici nehral. Všetci o tom hovoria, tak asi na tom niečo bude (smiech).
Asi je dôkazom aj nedávny pohárový zápas s Ružomberkom. Postúpili ste, hoci ste celý druhý polčas hrali o desiatich.
Bol to ťažký zápas. Šeďo zneškodnil penalty a podržal nás. Veril som mu a vedel som, že na penalty vyhráme, lebo je v tom veľmi dobrý. Celé mužstvo pracovalo kompaktne a myslím si, že náš plán nám vychádzal. Červená karta trochu ovplyvnila zápas, ale bránili sme sa a postúpili sme.
Akí sú v Skalici fanúšikovia?
Ľudí to baví, nadchlo ich to. V druhej lige ich bolo menej, ale teraz ich chodí stále viac. Hráme pre ľudí, čiže nás to teší a budeme radi, keď bude divákov pribúdať.
Aká ste partia?
Patria v Skalici bola vždy dobrá. Chalani sú dobrí a vychádzame spolu. Nie je tam žiadny náznak niečoho negatívneho.
Vraj vám celkom idú šípky – ale len nesúťažne. Je to pravda?
(Smiech) Šípky máme u maséra, takže si tam občas zastrieľame. Som taký zlatý stred, ale sú tam borci ako Dano Šebesta, Roman Haša, Filip Blažek – tí vedia hrať veľmi dobre.
Počul som, že keď hráte nesúťažne tak vám to ide lepšie ako súťažne. Čím to je? Pociťujete vtedy väčší tlak?
Forma v šípkach je u mňa veľmi kolísavá (smiech). Raz je trafím triple dvadsať a raz je to jedna. Je to pestré a chlapci sa na tom zabávajú, ale o to hlavne ide.
Nechceli ste niekedy vyskúšať tú mušku aj na ihrisku nielen v šípkach?
Nerozmýšľal som nad tým. Je však pravda, že som začínal som ako hráč v poli. Na jednom zápase sa nám však zranil brankár, myslím, že to bolo v Nitre, tak som šiel do brány ja a odvtedy som v nej ostal a baví ma to. Je to špecifický post. Tí v poli “majú svoje”, my “máme svoje”.
Máte nejaký svetový vzor?
Celkovo rád študujem top brankárov. Najradšej mám Ter Stegena z Barcelony, ale veľmi sa mi páči aj Ederson z Manchester city.
A kto je najnebezpečnejším útočníkom u vás na tréningu?
Andrej Fábry a Jaro Mihalík majú nevyspytateľnú strelu. Ako Ronaldo, ono to zapláve, spadne a je to nepríjemné.
Ktorý súperov útočník vám robí najväčšie problémy?
Po trnavskom zápase asi poviem meno Erik Daniel.
Ak by ste neboli brankárom, na akom poste by ste hrali?
Neviem si predstaviť hrať na inom poste.
Slovenská liga na FIFE nie je, ale keby ste mali sami seba vytvoriť, aké by ste si dali hodnotenie?
Videl som, že stránka Esencia hry mi pridelila celkové hodnotenie 79. Myslím si, že by mohol byť trochu väčší, ale oni sa tým asi zaoberajú viac, tak im budem veriť.
Ako budete prežívať najbližšie týždne?
Máme ešte tréningový plán. Končíme 2. – 3. decemra, dovtedy sa hlavne trénuje, odohráme prípravné zápasy a potom začína voľno. Užijem si ho doma s rodinou, priateľkou, v úplnom pokoji. A, samozrejme, pobeháme vianočné trhy.
A dáte si na nich aj ten trdelník?
Na Vianoce veru nie (smiech).
Komentáre