Bývalo aj horšie: Keď sme o gól prehrávali už nad kanálom La Manche – pokračovanie

Britské mrazenie v chrbte pokračovalo aj v slávnom roku 1976. Majstri Európy v belasom sa ani v ďalšej pohárovej edícii nevyhli ceste na Ostrovy a opäť to bolo rozdielom triedy.

Sedmička belasých šampiónov z Belehradu sa pred sezónou scvrkla o Jána Švehlíka, ktorý narukoval do Dukly Praha. Tam však napriek gloriole finálového strelca sedel iba na lavičke, lebo odmietol podpísať trvalý prestup do vojenskej rovnošaty. Začiatok sezóny vynechal kvôli zraneniu pre zmenu Ján Pivarník. O titul prišili slovanisti v poslednom kole sezóny 1975/76 (majstrom sa stal Baník Ostrava) a tak museli „iba“ do Pohára UEFA. Tentokrát bol k nim žreb v prvom kole milosrdný a islandské gejzíry schladili ôsmimi gólmi. Fram Reykjavík dostal trojku najskôr doma a potom päťku v odvete na Tehelnom poli. V druhom kole už nebolo úniku – Queens Park Rangers!  

Takmer anglickým šampiónom

Hneď v úvode treba zdôrazniť, že vtedajší „Jazdci  z parku kráľovnej“, neboli na rozdiel od tých súčasných, žiadni vymetači spodných podlaží či nebodaj pendleri medzi prvou a druhou ligou. Naopak, majstrovský titul im ušiel o jediný bod a ich premožiteľ Liverpool FC už na konci sezóny kraľoval futbalovej Európe!

Hoci väčšina mien československému fanúšikovi veľa nepovedala, QPR mali skvelý teamwork, ktorým zdolávali svojich súperov. Britská tlač zhodne označovala futbal tímu trénera Davea Sextona slovami „attacking and exciting“. Podobne ako v Derby (i v celom rade ďalších mužstiev) držali aj u „The Hoops“ taktovku v rukách Škóti. Ich zadným radom velil v tom čase už 37-ročný symbol futbalovej dlhovekosti Frank McLintock (v repre však dostal príležitosť iba deväťkrát), mozgom v strede zálohy bol jeden z kľúčových mužov krajiny gájd a kiltov Don Masson. Známym menom na hrote bol írsky internacionál Don Givens. Znalci anglického futbalu však varovali aj pred jeho pomerne neznámou útočnou dvojičkou Stanom Bowlesom, ktorý napokon nastrieľal v období 1972 – 79 za modro – bielych 70 gólov. V reprezentácii Albiónu sa však trafil do éry „nepostrádateľných“ Micka Channona a Colina Bella, takže najcennejší dres natiahol na seba iba päťkrát. O svojich kvalitách však obe útočné tykadlá presvedčili napokon Bratislavčanov, až to bolo nemilé…

Remízová deľba so šiestimi gólmi

Prvý zápas sa hral (ako inak) na Tehelnom poli 20. októbra 1976 pred 40.000 divákmi už o 16:30 hod. Čas okolo 17. hodiny bol v tomto období tradičným hracím termínom pre pohárové aj medzištátne zápasy. Tie večerné boli skôr výnimkou. Pracujúci ľud „pichal“ na vrátnici o 14:30 hod., takže sa mal dosť času presunúť na štadión. Pojem „workoholizmus“ ešte naše slovníky nepoznali…

Slovan vstúpil do sezóny už s viacerými novými tvárami, ktoré mal Venglošov nástupca Michal Vičan postupne zabudovávať do kádra. A išiel do vedenia už v 12. minúte. Ale ešte do polčasu skazonosné duo Givens – Bowles otočilo skóre. V druhom dejstve opäť strhli domáci vedenie na svoju stranu, aby následne neomylný Bowles predsa len zariadil konečnú remízu 3:3. V napínavom dueli, kde sa skóre menilo ako na hojdačke, sa do Parkesovej siete trafili Juraj Novotný, Haraslín a Ondruš. Pred odvetou bez náskoku, súper s tromi gólmi z hosťujúceho ihriska ako bonus – vyhliadky nič moc. Hlavný chod mal prísť na rad o dva týždne v jame levovej…

Keď tradície nepustia

Ak dnes vystúpite na stanici metra White City v západnom Londýne, a vyberiete sa vychádzkovým krokom okolo rozľahlého komplexu budov verejnoprávnej BBC, dorazíte za pár minút k do modra ladenému Loftus Road Stadium, domova „jazdcov“. V súčasnosti ho už zdobia moderné dvojúrovňové tribúny, ale v deň odvety, 3. novembra 1976, boli za bránkami iba nekryté (alebo čiastočne kryté) terasy na státie a na mieste BBC stál štadión White City. Prvý a neskôr pri rekonštrukciách Loftusu občasný domov QPR.

Tento mega štadión, pripomínajúci spartakiádny Strahov v menšom vydaní, mal obrovské priestory medzi tribúnami a ihriskom. Časť z nich slúžila na preteky chrtov. Hral sa tu aj jeden zápas MS 1966, lebo jedny konkrétne preteky týchto zvierat, v Anglicku tak populárne, sa mohli konať iba vo Wembley! My síce pokrútime hlavou, ale v Británii niektoré tradície ani dnes jednoducho nepustia. Matuzalema medzi štadiónmi zdemolovali v roku 1985. V čase, keď o pár metrov ďalej zavítali čerství európski šampióni, na ktorých boli Angličania veľmi zvedaví (veď v kvalifikácii vyradili ich miláčikov), však ešte stál. A bol svedkom inej demolácie… 

Sedem banánov od útočnej dvojice  

Šokujúci bol už vstup na trávnik – pod reflektory Loftusu vybehli o 20:30 hod. slovanisti v oranžovo – čiernych pruhovaných dresoch! Či táto nevábna kombinácia bola iba zapožičaná od domácich alebo vznikla už doma, už dnes asi ťažko vypátrať. V prvom dueli hral Slovan celý v modrom, hostia v bielo – modro priečne pruhovaných dresoch a bielych trenírkach a dali sa v pohode rozoznať aj na čiernobielych televíznych prijímačoch. Ale britské kamery mali doma asi citlivejšie oko…  

Na ihrisku jednoznačne dominovali domáci – najmä vďaka Givensovmu hetriku bolo v 52. minúte hrozivých 4:0! Až potom sa báječne trafil z priameho kopu Ondruš a následne Masného typickú českú uličku zužitkoval Ján Čapkovič. V tej chvíli potreboval Slovan streliť na postup ešte dva góly, ale domáci žiadnu drámu nepripustili a pridali z kopačky Clementa piaty gól. Jediný z ôsmich v tomto dvojzápase, ktorý nemal pečiatku dua Givens – Bowles…

Dlhé adieu Európe

Zápas si určite neodložil do vitríny medzi najvydarenejšie gólman Šaňo Vencel, ale ani jeho ďalší skúsení spoluhráči. Tí nestíhali s domácimi rovnako ako novici Krištof či Elefant, ktorí doplnili vicemajstrovský tím. Jedným zo základných kameňov prestavby tímu z Tehelného poľa mal byť Nitran Miroslav Barto. V čase, keď vybehol na pažiť štadióna QPR, mal iba 18 rokov. Žiaľ, už o dva roky neskôr nečakane podľahol nepriechodnosti čriev (tzv. mizerére), keď mu nepomohla ani dvojnásobná operácia. Československý futbal bol v šoku – prišiel o jeden z najväčších talentov, ktorému odborníci predpovedali veľkú budúcnosť.

A Slovan? Pre ten to bola na pár rokov posledná konfrontácia v európskych súťažiach. Epizódne sa objavil v PVP v roku 1982, keď ho hneď v prvom kole vyradil Inter Miláno. Pravidelným účastníkom sa znova stal až na prelome 80. a 90. rokov. Jedna veľká epocha skončila práve na Loftus Road…

Dokončenie zajtra.