Streda, 05. október 2022

Bývalo aj horšie: Keď sme o gól prehrávali už nad kanálom La Manche

Former Skyblue Former Skyblue 06.01.2022
Foto: Wikimedia Commons/Fabuloso

Väčšina fanúšikov má 70. roky spojené s najväčšími úspechmi nášho futbalu. Ich tienistou stránkou bola úplná nemohúcnosť vo chvíli, keď československí hráči vybehli na britské trávniky. Sebavedomie išlo rapídne dolu a takmer pravidelne bol z toho prídel rozdielom triedy. 

1973: začala to Trnava  

Ako prvá okúsila na vlastnej koži anglickú medicínku v tom čase vlajková loď nášho klubového futbalu Spartak Trnava. Ich stret s majstrovským Derby County vo štvrťfinále EPM na jar 1973 dopadol po výsledkoch 1:0 doma a 0:2 vonku ešte vcelku zhovievavo, aj keď ďalej išli „The Rams“. Pred a po prestávke sa dvakrát trafil do Kéketiho siete Kevin Hector a okrem premárneného postupu smútili Trnavčania aj nad zranením rýchlonohého útočníka Jaroslava Masrnu. Toho už v 7.  minúte zlikvidoval hrubým zákrokom známy surovec McFarland. Aj takéto momenty potom zostávali v hlavách vtedajších čs. futbalistov, ktorí radšej odťahovali nohy zo súbojov a púšťali tým ďalšiu vodu na anglický mlyn…

1974: vo Wembley bez šance

Práve Angličanov nám žreb prisúdil do kvalifikačnej skupiny o postup na záverečný turnaj ME 1976 a ostrý štart nás čakal koncom októbra 1974. Na júnovom svetovom šampionáte vo vtedajšej NSR sme neštartovali, podobne ako reprezentanti Albiónu či ďalší spolufavorit skupiny Portugalsko. O to väčšia bola túžba všetkých uspieť aspoň v kontinentálnom šampionáte.

Tá naša dostávala od prvej minúty poriadne na frak. Hbití Angličania, hnaní vpred vypredaným hľadiskom ikonického kotla, nám podkurovali z každej strany. Naši boli takmer pri každej lopte o zlomok sekundy neskôr a bolo iba otázkou času, kedy sa prvýkrát rozvlní sieť za Viktorom. Gólman pražskej Dukly robil čo mohol, ale iba nepresná muška domácich alebo žrď chránili jeho svätyňu od gólovej pohromy. 0:0 po prvej 45 minútovke bolo viac než prijateľných.  

Sám vojak v poli

Naopak, jeho náprotivok Ray Clemence z Liverpoolu si mohol kľudne zdriemnuť. Tak žalostne málo mal roboty. Vystrašila ho iba nečakaná bomba Jána Pivarníka do brvna. Práve plavovlasý šíp na pravej strane našej obrany, v tom čase ešte s kapitánskou páskou (neskôr ju odovzdal Ondrušovi), bol v tomto zápase azda jediným hráčom v červenom drese, ktorý sa rýchlosťou a tvrdosťou vyrovnal domácim. Ak by v tom období bolo možné prestupovať na Západ, rodák z Cejkova by už zrejme ani neletel domov. 

Jeden hráč však vo futbale zázrak neurobí a naša obranná hrádza napokon v závere zápasu povolila. Najprv sa trafil Mick Channon, potom dvakrát Colin Bell a z Heathrow sme odlietali s tromi kúskami v batožine. Ako poraziť doma týchto Angličanov? To bola zrejme otázka, ktorá ešte dlhé týždne kvárila myseľ trénerskej dvojice Ježek – Vengloš.

Lenže „ostrovný efekt“ platil aj opačne – sila Angličanov v tom čase vstupom na kontinent rapídne klesala. A tak sme ich na deň presne o rok na Tehelnom poli v zápase, ktorý sa kvôli hmle odohral až o deň neskôr, slávnou Gallisovou hlavičkou porazili 2:1. Vyhrali sme skupinu a napokon sme stali majstrami Európy!  Ale to bola v tomto období jediná britská konfrontácia so šťastným koncom.

1975: opäť prišli Barani 

V rokoch 1974 a 1975 už kraľoval ligovej tabuľke Slovan Bratislava. Pri žreboch európskych pohárov ho však v tejto slávnej ére sprevádzala nepredstaviteľná smola. Hoci v prvom kole sa dalo naraziť na maltského, albánskeho či cyperského majstra, a v pokluse mu nadeliť aj dvojciferný nášup, vtedajší čs. majster také šťastie nikdy nemal.

V roku 1974 dostal v prvom kole Anderlecht Brusel. A hoci po drvivej prevahe viedol na Tehelnom poli 3:0 a 4:1, napokon sa „fialoví“ vracali do dnešnej európskej metropoly s prijateľnou prehrou 2:4. V domácej odvete vyhrali šťastným gólom v závere 3:1 a vďaka pravidlu o väčšom počte gólov na ihrisku súpera, ktoré platilo až do práve prebiehajúcej sezóny, sa posunuli do druhého kola.

S malou  dušičkou teda očakávali slovanisti žrebovanie prvého kola EPM edície 1975/76. Ruka osudu opäť „nesklamala“  a vytiahla im jedného z najsilnejších možných súperov – po Trnave aj oni dostali anglického šampióna Derby County! Ako bonus – opäť prvý zápas na domácom ihrisku.

15 minút hrôzy

Termín tohto zápasu, o ktorý bol enormný záujem na celom Slovensku, bol stanovený na 17. septembra. Zaťažkávaciu skúšku mala zložiť nová tribúna, ktorá vyrástla na strane od zimáku namiesto legendárnej proletárskej v rekordne krátkom čase.

Ešte na jeseň 1974 civela v betónovom ochoze Tehelného poľa veľká diera. Postupne sa začínala plniť betónovými piliermi, ktoré ako rebrá vytvorili základ tela novej tribúny. Pre detské oči cestou zo školy to bol fascinujúci pohľad. Aj vďaka nej sa mohlo ponúknuť do predaja 50 tisíc lístkov, po ktorých sa len tak zaprášilo. Okolie štadióna zahltili autá a autobusy aj s ešpézetkami najvýchodnejších okresov republiky…

Zdroj: Autor

Brankár belasých Alexander Vencel st. v tom čase trpel veľkými bolesťami chrbtice a posledných 15 minút vraj pre neho bolo utrpením – spomína v knihe Šáááňo Vencel. Obrancovia mu všemožne pomáhali, ale keby bol súper vytušil skutkový stav, mohol páliť na bránu z každej pozície. A v tom prípade by sa hrdinské rozhodnutie nedať sa vystriedať asi zmenilo na nezodpovednosť. Šaňo napokon uhájil čisté konto a vzápätí putoval na infúzie. Chudobné víťazstvo1:0 Masného gólom po rohu vyvolávalo pred odvetou skôr obavy ako istotu… a tie sa naplnili mierou vrchovatou. 

Škóti v kurze 

Predchodcom Pride Parku, dnešného domova „baranov“, ktorý im v júli 1997 prišla slávnostne otvoriť kráľovná Alžbeta II., bol Baseball Ground. Typická britská klietka s príkrymi tribúnami, dýchajúcimi súperom na chrbát. Tu mal Slovan odolať domácemu útočnému cunami, ktoré malo rýchle zlikvidovať jednogólovú stratu z prvého zápasu a potom pridať postupový gól navyše. Hralo sa 1. októbra 1975. Ako inak po britsky –  večer o 20:30 hod. pod reflektormi. 

Domáci boli nabudení ako rozzúrený lev a v takomto rozpoložení vybehli na trávnik. Tentokrát na hrote už aj s trnavským katom Hectorom, ktorý kvôli zraneniu na Tehelnom poli chýbal. V 70. rokoch bolo v anglických kluboch módou mať svojich Škótov. Žiadna náhoda či výstrelok – ich národný tím bol na MS 1974 a 1978 ako jediný z Ostrovanov. Škóti mali kvalitu, ktorú im aj Angličania iba ticho závideli. K dobrým zvykom elitných tímov vtedajšej First Division (predchodkyňa Premier League) patrilo zveriť Škótovi aj kľúčovú úlohu „Brain of the Operations“ (špílmacher), ktorú v Derby plnil Bruce Rioch a vľavo mu sekundoval ďalší krajan, motorová myš Archie Gemmill.

Kobercové bombardovanie

Domáci s týmto arzenálom zhusta vyleteli na slovanistov od úvodného hvizdu a bol to útočný uragán pripomínajúci kobercové nálety. Podobne ako národný tím rok predtým vo Wembley, aj Bratislavčania v Derby dlho zubami – nechtami držali bezgólovú remízu. Ale napokon tesne pred polčasovým hvizdom Baseball Ground prvýkrát eruptoval. V 45. minúte sa strela striedajúceho Bournea odrazila od žrde za Vencelov chrbát a dielo skazy dokonal v závere dvomi gólmi Francis Lee. Opäť prehra 0:3, tentokrát nepostupová. A pri drvivej prevahe domácich dokonca milosrdná. Tí stihli okrem penalty zahodiť ešte celý rad čistých šancí…

Ale britským prepadákom čs. futbalu tým zďaleka nebol koniec. Mali nás čakať ďalšie. O tých v pokračovaní už zajtra.  

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera