Utorok, 23. apríl 2024 
Former Skyblue Vedeli by ste z voleja povedať, bez nahliadnutia do štatistík, koľkokrát štartovali od rozdelenia federácie Česi na MS vo futbale? Možno vás to prekvapí – iba raz! Ale Euro to je už iné kafe. Tam doteraz nikdy nechýbali…
Naši západní susedia sa na svetový šampionát prebojovali iba v roku 2006. Ešte doznievala „poportugalská“ eufória z ME 2004 a červeno – bielo – modrí, na lavičke s Karlom Brücknerom a na trávniku s Rosickým, Kollerom, Barošom či brankárom Čechom, si robili nádeje na dobrý výsledok aj v Nemecku. Šampionát sa pre nich začal ako z ríše snov – porazili USA 3:0. Vzápätí ale prehrali zhodne 0:2 s vtedy výbornou Ghanou aj budúcimi šampiónmi z Talianska a nechcene išli predčasne čundrovať na Sázavu.
My sme tu doma!
Podobne raz sme sa dostali na MS aj my. V roku 2010 do JAR a v kvalifikačnej skupine sme odstavili práve Čechov. Pamätné zostane najmä víťazstvo na pražskej Letnej, kde nielen „Stanko dobre zrobil“, ale prvýkrát zaznelo aj hromové „My sme tu doma!“.
Bola to paráda a ako priznal Marek Jankulowski, domácich tento nečakaný pokrik úplne rozhodil. A nebolo to nepravdivé – veď mnohí sa stále cítime v Prahe ako doma. Ale odvtedy, keď tento pokrik počujem na domácich štadiónoch, mi už príde len ako lacné sedláctvo. V obývačke predsa tiež nehulákate na návštevu, že „My sme tu doma!“. Leda, že áno…
Nič to však nezmení na fakte, že na rozdiel od Čechov my sme v JAR postúpili zo základnej skupiny, takže v bilancii MS sme, hoci to znie neuveriteľne, o jedno kolo v celkovom sumáre úspešnejší ako česká reprezentácia!
Vstup ako z rozprávky
V bilancii európskych šampionátov však ťaháme jednoznačne za kratší koniec. Slovensko sa dostalo až na posledné dva, kde hrá už polovica Európy. Česi naštartovali svoj európsky vlak hneď v roku 1996, keď to dotiahli až do finále v londýnskom Wembley!
Ani oni sa v prvej samostatnej kvalifikácii nevyhli poriadnej hanbe, keď prehrali 0:1 v Luxembursku. Ale dokázali si zobrať ponaučenie. Preskočili Nórov a spolu s Holanďanmi (u ktorých remizovali a doma vyhrali) si vybojovali postup na ME, ktorý hostila kolíska futbalu.
A veru na žiadny zázrak to spočiatku nevyzeralo. V skupine smrti prehrali na úvod s Nemcami 0:2. Potom však senzačne zdolali Taliansko 2:1 a zrazu mali postup vo vlastných rukách. Stačil im na to bod v divokej prestrelke s Ruskom (3:3), ktorý zabezpečil až minútu pred koncom Šmicer.
Práve on bol jedným z tých, ktorí príliš neverili v dlhú cestu svojej reprezentácie a tak si naplánoval svadbu ešte v čase konania ME. Napokon si pred finále odskočil do Prahy oženiť sa s dcérou inej českej futbalovej legendy Ladislava Vízka. Nebol napokon jediný, kto si z Ostrovov odbehol domov. A hoci to vyzeralo na holubník, hĺbavý Dušan Uhrin st. si hráčov udržal v koncentrácii a dotiahol to s nimi takmer až k víťaznej trofeji!
Dloubák a la Tonda
Vo štvrťfinále odpratali z cesty Portugalcov po panenkovskom lobe Karla Poborského do siete Vitora Baiu. A keď v semifinále pokorili na penalty Jacquetovo Francúzsko, eufória v českých a moravských krajov nebrala konca. Iba sme im ticho závideli. Podobne ako o dva roky neskôr naganské zlato v hokeji.
Vo finále si dali repete s Nemcami. A tentokrát sa dostali do vedenia nie príliš dobre kopnutou penaltou Patrika Bergera, ktorá však napokon prekĺzla Köpkemu pod pazuchou do siete. Ako ubiehali minúty, už to vyzeralo na odpálenie víťazného ohňostroja pod Hradčanmi. V závere sa však futbalovo zbláznil Oliver Bierhoff a dvomi gólmi ho presmeroval pred Brandenburskú bránu.
Finále pri prvej samostatnej účasti bolo vysoko nad plán. Následne sa českí reprezentanti predali do renomovaných klubov a naštartovali úplne odlišnú cestu od slovenskej repre, ktorá ešte roky musela variť hlavne z hráčov domácej ligy. Ale napriek úspechu to „keby“ ešte Čechov dlho mátalo. Európsky titul mali na dosah ruky presne 20 rokov od zlatého Belehradu…
Bez straty kvetinky
Na MS 1998 však táto skvelá zostava s Nedvědom, Poborským, Látalom, Bergerom, Suchopárkom a ďalšími nepostúpila. Španielsko a vtedajšia Juhoslávia boli nad ich sily. Prehrali dokonca aj v Bratislave, kde ich pri našom premiérovom víťazstve zostrelili Jančula s Majorošom.
Ale v kvalifikácii na Euro 2000, ktoré hostili spoločne Holandsko a Belgicko, už boli zasa v plnej sile a kvalifikačnú skupinu vyhrali s Jozefom Chovancom na lavičke bez straty jediného bodu! Žreb turnaja ich však poslal opäť do skupiny smrti a tentokrát bez idylickej koncovky.
V prvom zápase boli domácim Holanďanom v Amsterdam Arene vyrovnaným súperom. Ale napokon ich zložila penalta Franka de Boera minútu pred koncom. V druhom podľahli v Bruggách budúcemu šampiónovi z Francúzska. Na dva góly tricolores, ktorí tak vrátili požičané spred štyroch rokov, dokázal reagovať iba Poborský z penalty. A tak víťazstvo 2:0 nad Dánskom v poslednom zápase bolo už iba dôstojnou rozlúčkou s Eurom 2000.
Nestráviteľný grécky šalát
Po titule siahali Česi ešte raz. Do Portugalska 2004 už opäť zamieril konsolidovaný výber, ktorý hladko prešiel kvalifikáciou a odsunul do baráže Holanďanov. Zároveň sa chcel revanšovať aj za nepostup na MS 2002. V barážovom dvojzápase vystavili Čechom stopku v tom čase menej futbaloví Belgičania. Baráž zlomila trénerský krk Chovancovi a na jeho miesto nastúpil olomoucký bard Brückner, ktorý prekonal aj najsmelšie očakávania.
Česká cesta k medailovému stupňu sa začala v Aveire, kde otočili proti nevyspytateľnému prekvapeniu z Lotyšska z 0:1 na 2:1. A keď to v druhom zápase proti Holandsku dokázali opäť – tentokrát dokonca z 0:2 na 3:2, mohli si dovoliť proti Nemcom postaviť aj náhradníkov. Aj tak vyhrali 2:1 a poslali domov jedného z favoritov, ktorý však na portugalských štadiónoch zanechal viac než rozpačitý dojem. Vo štvrťfinále nedali šancu Dánom (3:0) a to už celá Európa hovorila s úctou o českom útočnom futbale a začala ich favorizovať na titul.
Nechváľ dňa pred večerom. Grécky šalát v semifinále bratom poriadne zhorkol. Heroický boj na štadióne Dragao v Porte proti skalopevnej obrane potomkov antických hrdinov už Česi nezvládli. Dellas v 105. minúte zariadil, že si spolu s Holanďanmi podelili ako porazení semifinalisti iba bronzové kovy…
Trénerské hľadanie
V roku 2008 sa Euro konalo vo Švajčiarsku a Rakúsku. V Kvalifikačnej skupine sme mali zasa šťastie na seba a najskôr v Bratislave a potom aj v Prahe nám českí reprezentanti uštedrili po tri kusy. Vyhrali dokonca 3:0 aj v Mníchove a odsunuli Löwovo Nemecko na druhé postupové miesto.
Pod Alpami to však už veľká sláva nebola. V Bazileji ešte stihli Svěrkošovým gólom znechutiť domácim Švajčiarom vstup do turnaja, ale po presune do Ženevy už nestačili na Ronaldovo Portugalsko (1:3) a Turkom dovolili obrat z 2:0 na 2:3. A tak balili kufre oveľa skôr ako ich k tomu predurčovala kvalifikačná suverenita.
Týmto turnajom sa skončila Brücknerova éra a začalo sa trénerské tápanie. V spomínanej kvalifikácii o JAR 2010 zlyhal Petr Rada a do konca roka 2009 sa ešte na horúcej stoličke vystriedala trojica Straka, Hašek, Bílek. Ivan Hašek dokonca kočíroval repre pri pamätnej odvete 2:2 na Tehelnom poli zároveň ako prezident futbalového zväzu!
V Poľsku lepšie ako sa čakalo
Jeho spoluhráč z čs. reprezentácie Michal Bílek však napokon zakotvil na lavičke na štyri roky. A dobrú prácu odviedol pred Euro 2012, ktoré opäť usporiadali dve krajiny – Poľsko a Ukrajina. Česká reprezentácia prechádzala nutnou generačnou výmenou a postup už vôbec nebol samozrejmosťou. Na suverénnych Španielov nemal nikto, ale Škótov preskočili a v baráži im pani šťastena prihrala do cesty Čiernu Horu. Po dvoch víťazstvách sa mohli Česi chystať už na piate Euro v rade. A opäť v blízkom zahraničí.
Prvý zápas proti Rusom im však vo Wroclawi vyrazil dych výsledkom 1:4. Vo chvíli, keď už aj doma nad nimi lámali palicu, porazili Grékov 2:1, domácich Poliakov 1:0 a postúpili z prvého miesta! Naopak, miesto vo štvrťfinále sa neušlo Rusom. Futbal dokáže byť nevyspytateľný.
Proti Portugalcom sa v prvom zápase vyraďovacej fázy už viac spoliehali na obranu ako na útok, až ich veľký CR7 napokon 11 minút pred koncom predsa len zostrelil. Väčšina pozorovateľov sa však zhodla, že aj tak dosiahli viac ako sa očakávalo. Michal Bílek však prepadol v následnej kvalifikácii o MS 2014 v Brazílii a uvoľnil miesto tvorcovi veľkej Plzne Pavlovi Vrbovi, na ktorého „mágiu“ mnohí verili…
Vrba kúzla zbavený
A začal ako z partesu. V úvodnom zápase pokorili Česi Holanďanov, ktorých im žreb privial do cesty už po niekoľkýkrát, Pilařovým gólom v nadstavenom čase. V konečnom účtovaní z toho bolo suverénne prvenstvo v skupine pred Islandom a Tureckom. Holandsku zostala až štvrtá priečka.
Vo Francúzsku však Vrbovo kúzlo prestalo rýchle pôsobiť. V ouvertúre proti silnému Španielsku sa Česi nezmohli na viac ako na ťažkú defenzívu. Z bezgólového výsledku však napokon predsa len vykúpil favorita v 87. min Piqué. V druhom dueli proti Chorvátom ukázali Česi silný charakter a z 0:2 to dotiahli na remízu 2:2. Ale podobne ako v roku 2008 sa stali ich osudom Turci (0:2) a poslali ich domov. Na západ od našich hraníc sa nejasalo. Nebol dôvod. Skôr kritika na hlavu Vrbu. A tú „pán dokonalý“ od istej doby nemá rád. Tak zasalutoval národnému výberu a odletel do Machačkaly…
Schickova trefa za milión
Jeho miesto zaujal známy ras, aj z pôsobenia na Slovensku, Karel Jarolím. Český tím bol však v totálnom útlme a bez nároku, čo i len pomýšľať na miestenku na MS 2018 v Rusku. So suverenitou Nemcov sa počítalo ešte pred štartom kvalifikácie. Ale že prenechajú barážovú miestenku Severným Írom, to už bolo brané ako generálne faux pas.
A tak vírmi neustálych vnútorných bojov zmietaný zväz musel hľadať ďalšieho trénera. Voľba padla na Jaroslava Šilhavého, ktorý mal na konte tituly z Liberca i Slávie. Mnohí mu síce predpovedali krátky koniec, ale niekdajší hráčsky tvrďas ich nevypočul. Naopak, dobre sa naladil do funkcie dvomi víťazstvami nad Slovenskom v Lige národov a zvládol aj kvalifikáciu o prvý európsky šampionát naprieč kontinentom. Česko obsadilo druhé postupové miesto za Anglickom a reprezentantov hrdého Albiónu navyše dokázalo na Slávii zdolať 2:1, čo sa v týchto končinách vždy počíta.
A v tomto rytme pokračuje Šilhavého výber aj na prebiehajúcom turnaji. Škótov odpálili v ich Hampden Parku nevídaným gólom Schicka, na rovnakom mieste uhrali remízu s Chorvátmi a hoci Angličanom podľahli o gól vo Wembley, dostali sa do vyraďovačky z 3. miesta. A ich nedeľný výkon proti Holandsku ešte máme v čerstvej pamäti.
Šanca na ďalší úspech
Slováci radi používajú na adresu Čechov frázu „štěstí, klika, náhoda“ alebo rôzne modifikované formulácie. Iba šťastie by ich však rozhodne nepriviedlo siedmykrát za sebou na európsky šampionát.
Na rozdiel od nás majú silný základ v európskymi pohármi „vycepovanej“ Slávii, nerobí im problém dôraz, dodržiavanie taktiky ani trpezlivosť pri čakaní na svoju šancu. Holanďania to už zistili. A neklesajú na duchu ani vo chvíli, keď prehrávajú. To sú asi najhlavnejšie atribúty, ktoré ich odlišujú od nás a sú dôvodom, prečo sú na Eure tak úspešní.
Vo štvrťfinále čakajú Čechov Dáni. Bude to ich posledný zápas na turnaji alebo sa im tretíkrát v samostatnej histórii podarí postúpiť medzi najlepšiu štvoricu? Uvidíme už v sobotu v Baku.
Komentáre