Streda, 31. júl 2024 
Miloš Kubalík Chlapci na SFZ sa pochlapili. Po novom roku, ako bolo sľúbené, máme staronového trénera futbalovej reprezentácie. Pre niekoho prekvapenie, pre niekoho možno logický krok. Pre 98% trénerov spomedzi piatich miliónov odborníkov zo všetkých našich kútov a Kútov sklamanie. Znovuzvolenie Tarkoviča vnímajú ako cestu do futbalového pekla.
Kým však budeme okolo seba kopať a nadávať, poďme skúsiť hľadať pozitívne stránky. Hoci nie je nič populárnejšie, ako sfúknuť futbalový výber z fleku pod čiernu zem.
Fakty, fakty a fakty
Štefan Tarkovič nepatrí medzi trénerský výkvet sveta. Jeho voľba bola malým prekvapením už po kopnutí Pavla Hapala do zadnice za hranice. Reprezentačného kormidla sa chopil v čase, keď bola naša repre v dvojročnom hernom a aj výsledkovom úpadku. To sú holé, ba až úplne hanbaté fakty. Čech Hapal skúšal omladinu asi až príliš, lebo futbal nie je ako hokej. Okrem neúspešnej kvalifikácie na EURO 2020 sme pod jeho vedením klesli v lige národov medzi veľmoci ako Kazachstan. Postup na EURO bol možný paradoxne len vďaka stále nepochopenej súťaži v priateľských zápasoch a šťastí v otrasných zápasoch s oboma Írmi.
Hapal nehapal, Tarkovič netarkovič, slovenský tím spred roka výkonnostne na ME nebol na jednej úrovni s najlepšími. Možno keby mal Tarkovič priezvisko Kozák či Weiss, Lobotku by uzdravil a nútil schudnúť už skôr. Hamšíka by prinútil hrať ostré zápasy v poriadnom klube a nie v nejakom švédskom zapadákove a Suslova by ostaršil o dva roky, aby v prvom zápase za národný výber nepokazil 9 z 10 prihrávok a mohol ísť na EURO.
Problém slovenského fanúšika je predovšetkým kolektívna pamäť. Všetky výsledky sú trénerova vina, pritom výsledkový úpadok prežívame ešte od čias Jána Kozáka. Na Mundial sme nepostúpili už toľkokrát a za všetky zlyhania mohol vždy ten, čo stojí na lavičke. V súčasnosti patríme podľa zaradenia v sranda lige národov k podpriemeru Európy.
My však vieme, že sme vždy boli niekde okolo vyššie. Okolo priemeru. Tarkovič vyhral s tímom šesťkrát, osem zápasov remizoval a päť prehral. Tiež priemerná štatistika. Jeden Škriniar z nás Taliansko neurobí.
Ultimátum bude liga národov
Hra slovenského tímu sa počas kvalifikačnej jesene pod vedením Tarkoviča výrazne zlepšila. Nielen oproti EURU, to musel vidieť každý. Môžeme odvážne cestovať aj hlbšie do minulosti. Kto sleduje futbal dlhšie a nechce byť neobjektívny ako tento článok, musí dať za pravdu. Samozrejme, góly a výsledky sú to čo robia futbal futbalom. No ja si nepamätám, žeby sme niekedy boli Chorvátom vyrovnaným súperom tak, ako v poslednom dvojzápase. Štvorka z Trnavy je stále v čerstvej pamäti. To samozrejme nerobí z Tarkoviča najlepšieho kandidáta na post reprezentačného trénera.
Alternatívou bol zjavne len Vladimír Weiss starší, ten sa ale rozhodol zostať v Slovane, pri klube. V tejto chvíli sa žiaden iný Slovák, Čech ani tréner inej národnosti nejavil ako horúci kandidát. Alebo sme niekoho prehliadli? S jedným rokom zápasov v Céčku Ligy národov, víziou prestavby nároďáku a limitovaným rozpočtom asi nebude slovenská národná lavička najvyhľadávanejšou v Európe.
V roku 2022 nás čakajú “atraktívne” zápasy s Bieloruskom alebo Kazachstanom, nehrá sa žiadna kvalifikácia. Ak nepostúpime v Lige národov o kategóriu vyššie, bude okrem hanby aj priestor pre lov v už prebádaných slovenských vodách, alebo si priplatíme pri hľadaní hokejového Craiga Gordona Ramsayho.
Śtefan Tarkovič urobil na jeseň dosť preto, aby dostal od zväzu šancu pokračovať v naštartovanej jazde. Čas ukáže, či bolo rozhodnutie najvyššieho vedenia slovenského futbalu správne. Majstri sveta ani Európy aj tak tento rok ešte nebudeme.
Komentáre