Streda, 21. február 2024

Čo čaká Spartak? Dobrý klub zo slabej ligy, ktorý práve opustil tréner

Ján Janočko Ján Janočko 22.08.2023
FOTO TASR - Lukáš Grinaj

Trnavský Spartak je už v play-off Európskej konferenčnej ligy. Po postupe cez Lech Poznaň ho čaká dvojzápas s ukrajinským Dnipro-1. Po pár dňoch tak opäť prinášam výmenu otázok, podobnú ako naposledy, tentoraz však s iným respondentom. 

Ak máte Twitter, možno ste natrafili na profil s názvom BuckarooBanzai. Ide o poľského novinára Piorta Słonku pokrývajúceho najmä ukrajinský, ale aj slovenský futbal. Stretli sme sa dávnejšie na novinárskej tribúne a dali sme sa do reči. Neskôr som zistil, že okrem iného v ostatnej sezóne navštívil viac ako 50 zápasov ukrajinskej najvyššej súťaže. Medzi nimi aj tie, ktoré hral práve súper Spartaka. Navyše nechýbal ani na stretnutiach v európskych pohároch v Košiciach, kde našiel klub svoj (dočasný európsky) domov. Tri otázky som poslal ja jemu, tri potom poslal on mne.

1. Zdecimovaný súper?

V prvom rade by som chcel poznať tvoj názor – aký veľký vplyv môže mať sklamanie z výsledkov Dnipra v posledných mesiacoch? V lige boli dlho prví, no potom prišli o titul (a aj šancu na priamu skupinovú fázu Ligy majstrov) so Šachtarom. V kvalifikácii Ligy majstrov neprešli cez Panathinaikos a rovnaký scenár prišiel aj so Slaviou v Európskej lige. Môže to znamenať nedostatok motivácie kvôli vyšším cieľom tímu?

Myslím si, že nedostatok motivácie nie je problémom. Dnipro-1 hral v prvej časti sezóny veľmi dobre, no samotná liga je aktuálne na veľmi slabej úrovni. Neviem presne porovnať ukrajinskú najvyššiu súťaž s inými ligami, ale veľa tímov má hráčov, ktorí kedysi hrávali 2. alebo 3. ligu, a teraz, keďže nie je dostatok profesionálnych futbalistov, ich angažujú kluby ukrajinskej najvyššej súťaže. 

Dnipro-1 vyzeral dobre, keď hral proti týmto tímom. Majú dobré kempy – v Užhorode a v Košiciach. Je to veľmi blízko, takže nepocítili vzdialenosť medzi zápasmi v lige a v európskych pohároch. Prvú časť sezóny hrali prevažne doma, zápasy vonku preložili alebo hrali napríklad vo Ľvove. Druhá časť všetko zmenila a tak sa tím cítil unavený z cestovania.

Začiatok tejto sezóny bol rovnaký – nekonečné cesty za hranice. Predstavte si, že Dnipro-1 cestoval do Prahy na zápas viac ako 15 hodín! To je šialené. Ja, ako človek, ktorý prekračuje hranice len preto, aby sledoval zápasy (a môžem si meniť rozvrh, ako chcem), sa občas cítim unavený a nahnevaný po takej dlhej ceste. Ale čo hráči? Musia neustále trénovať a hrať zápasy s najvyššou koncentráciou pod veľkým tlakom. Myslím, že sa len zlomili fyzicky aj psychicky. 

A tu je dôvod číslo dva, prečo s tímu nedarí – tréner. Oleksandr Kučer je mladý kouč bez skúseností. Počas pôsobenia v Dnipro-1 získaval vedomosti a študoval trénerský život. Urobil veľa chýb, nedokázal dať tímu maximum. Má dobrých hráčov, ale hra tímu bola počas celej sezóny, dokonca aj v prvej časti, veľmi zlá. V zime, po prestupovom období, prišli ďalšie prestupy a viacero dobrých hráčov takmer nehralo… A teraz, cez víkend, po prehre s Obolonom sa rozlúčil a skončil na lavičke tímu.

2. Všade doma, v Košiciach najlepšie

Našlo Dnipro-1 v Košiciach svoj nový domov? Môže byť miesto zápasu pre nich nejakým spôsobom výhodné? Čo vo všeobecnosti môže pre Dnipro-1 znamenať to, že sa druhý zápas hrá v Košiciach?

Na túto otázku je naozaj ťažké odpovedať. Do istej miery však áno – Dnipro-1 sa v Košiciach cíti ako doma a s Košickou futbalovou arénou majú naozaj dobré vzťahy. Cítia sa tam dobre, poznajú miesto a zvykli si naň ako na novú základňu. Hrať tam by mohla byť výhoda, hoci len z hľadiska infraštruktúry. Ukrajinských fanúšikov nie je veľa. Áno, na každom zápase sú nejakí fanúšikovia z Ukrajiny a sú tam priatelia a rodina hráčov, to je fajn. Ale na zápasoch proti Panathinaikosu, Larnake, Limassolu a predovšetkým Slavii (iba jeden zápas Dnipro-1 bol vypredaný) bolo viac fanúšikov súpera a boli oveľa hlasnejší. Dobré je, že Dnipro-1 sa bude v Užhorode pripravovať pravdepodobne týždeň, pretože môže odložiť ligový zápas a tento čas stráviť prípravou, rovnako, ako Spartak pred Lechom. Košice sú blízko Užhorodu a je to pre nich oveľa lepšie, ako pre ktorékoľvek iné tímy na Ukrajine, ktoré hrajú európske poháre, kvôli blízkej vzdialenosti a dobrému spojeniu s mestom Košice a arénou.

3. Kto je súper Spartaka?

Môžeš, mi, prosím, povedať pár slov o najlepších hráčoch tímu a aj niečo viac o štýle Dnipro-1 a, samozrejme, aké sú najsilnejšie stránky tímu?

Rád by som povedal niečo o silných stránkach, ale zatiaľ žiadne neexistujú. Môžem povedať, že Dnipro-1 má naozaj dobrých hráčov, dá sa povedať, že patria medzi najlepších v lige. Zmenili prestupovú politiku, vyhodili športového riaditeľa a zmenili káder. Minulú sezónu mali niekoľko ukrajinských hráčov a začali angažovať hráčov zo zahraničia. Niektoré prestupy boli dobré, no väčšinou to boli chyby. Takže toto transferové okno Dnipro-1 vzalo najlepších hráčov z iných tímov najvyššej súťaže, ale zatiaľ sme nevideli žiadny dobrý efekt. Možno s novým trénerom sa to zmení, pretože kvalita hráčov je taká, že tím pokojne môže hrať o titul. Šachtar a Dynamo môžu mať veľmi silné zostavy, ale Dnipro-1 je na podobnej úrovni.

Po predaji Dovbyka je teraz najväčšou hviezdou Pichalyonok, veľmi kreatívny stredný záložník. Spartak by si mal byť vedomý jeho výbornej streľby z diaľky. S Dovbykom boli roky najlepším duom v lige. Ale aj bez Dovbyka môže “Picha” hrať veľmi dobre a dať tímu veľa.

Osobne sa mi páčia dvaja strední obrancovia Svatok a Sarapiy, no v tejto sezóne vyzerajú hrozne. Minulý rok boli veľmi dobrí, Svatka povolali do národného tímu a odohral dobrý zápas vo Wembley proti Anglicku. Dúfam, že s novým trénerom sa vrátia do starých koľají.

Nováčikovia ako Lednev a Filippov môžu byť dobrými posilami a robiť Spartaku problém, no do klubu ešte len prišli. Bolo to deň pred zápasom so Slaviou a do zápasu nastúpili po jedinom tréningu. Zatiaľ nevieme, čo od nich čakať. Osobne mám ešte veľmi rád Rubchynského, ktorý je odchovancom akadémie a minulý rok začal hrať dobre. Teraz je motorom v strede poľa a môže robiť všetko – prihrávať, strieľať, jazdiť, behať, brániť, robiť sklzy. Ten človek je všade!

A tieto tri otázky som dostal ja:

1. Červeno-čierne tajomstvo

Ako je možné, že Spartak postúpil cez Lech? V Poľsku nikto neverí, že Lech prehral s tímom s toľkými bývalými hráčmi Ekstraklasy, ktorí neboli hviezdami, ktorí boli svojho času obyčajní, nevýrazní. Čo bolo kľúčom k víťazstvu?

Pamätám si, že sme si písali v deň zápasu a aj počas neho, keď si mi neveriacky písal s otázkou, ako je možné, že Spartak vedie o dva góly. Nuž… Myslím si (aj podľa náznakov Michala Gašparíka, hlavného kouča), že Spartak proste obetoval zápas v Poznani, aby šokoval Lech na domácej pôde. Išlo o čosi podobné, ako vo finále pohára, keď sa len pár dní predtým stretol Spartak so Slovanom. Vtedy Spartak nastúpil s cieľom unaviť súpera a neukázať nič navyše. Teraz to bolo podobné. Hlboká defenzíva v Poznani bola v kontraste s tým, čo sme videli v Trnave.

Tréner pomenil zostavu, hral na troch stopérov, nechal veľký priestor Oforimu – čo sa podľa mňa ukázalo ako kľúčové. No a, ako som písal vo svojej reportáži, ten deň bol v Trnave naozaj čímsi výnimočný – od úplne inej vône cigánskej z bufetu, cez veľmi príjemné stretnutia fanúšikov, až po nožničky Lukáša Štetinu, ktoré sa podaria raz za kariéru (a stopérovi zväčša len na tréningu). Dokonca aj kouč Lechu sa na tlačovej konferencii uisťoval, že víťazný gól naozaj strelil obranca.

Kľúčom ale podľa mňa nebolo samotné prekvapenie v zostave a vo výkonoch, ale to, že tréner dokázal za týždeň hráčov presvedčiť, aby uverili sami v seba a v to, že môžu postúpiť cez súpera s impozantnou výsledkovou sériou a násobne väčším rozpočtom. Spartak nezložil ani prapodivný výkon rozhodcu, ani zníženie na 2:1, ani obrovská šanca v nadstavenom čase.

Neviem, či veríš na nadprirodzené veci, ale tréner povedal, že na Štadióne Antona Malatinského je čosi magické. Možno to bolo všadeprítomnou eufóriou, možno atmosférou, možno plným štadiónom a možno tým horúcim dňom – no od 80. minúty zápasu s Lechom nebolo jediného domáceho fanúšika, ktorý by neveril, že Spartak by mohol aj nepostúpiť. Ani mne to v tej chvíli neprišlo ako reálna šanca. A pritom to bolo len o jeden gól. Ale priznám sa, racionálne to neviem vysvetliť.

2. Čo nové, Spartak?

Ako porovnávaš Spartak s ostatnými tímami v lige? Aký je hlavný cieľ Spartaka v tejto sezóne? Kto je vlastníkom a aký je jeho názor na výsledky Spartaka v posledných sezónach?

Hlavným cieľom Spartaka musí byť účasť v európskych pohároch. Titul je síce každý rok veľkým snom, ale pri aktuálnom rozpočte najväčšieho rivala – bratislavského Slovana, by to bol malý zázrak. Povedzme, že čokoľvek iné, ako medailové umiestnenie sa bude brať ako sklamanie. V minulej sezóne sa Spartaku viac darilo na jeseň, jar bola v znamení boja o trofej v národnom pohári – predsa len, klub oslavoval 100 rokov, bolo potrebné dať fanúšikom odmenu. Aktuálne si myslím, že minimálne v európskych pohároch klub cieľ splnil, ale nemôže sa uspokojiť, s jedlom predsa rastie chuť. No a spomínaný pohár – ak by sa podarilo vyhrať ho aj do tretice… To už by si asi tú krásnu trofej mal nechať Spartak navždy.

Majiteľom Spartaka sú bratia Drobní – na Slovensku sú známi najmä vďaka sieti kín, ktorú vlastnia. Majiteľmi klubu sa stali, možno trochu paradoxne, v roku 2019, teda len pár mesiacov po tom, čo Spartak vyhral titul a hral slušne aj v skupine Európskej ligy. Vtedajší majiteľ sa však rozhodol klub predať, noví majitelia klubu však nemajú vo vlastníctve štadión.

Z môjho pohľadu zvonka sa zdá, že Spartak je v dobrej finančnej kondícii, a hoci sa spomínanému Slovanu či Dunajskej Strede rovnať v rozpočte nemôže, v mnohých veciach môže ísť iným klubom príkladom. Hovorím napríklad o výplatách načas, čo nebývalo v minulosti zvykom.

Inak vyzerá aj skauting a výber posíl. Pamätám si, že nie tak dávno, v rokoch pred titulom, vyzerala sezóna Spartaka ako jeden veľký kemp podobný tím hokejovým – prišlo viacero neznámych a pár menej známych futbalových mien a čakalo sa, ktorý z nich sa uchytí a (možno) draho predá. Tento kemp trval niekedy do zimy a niekedy aj celú sezónu a preto bolo peklo pre tipérov vytušiť, ako ďaleko sa klub v tabuľke dostane. Dnes sa takéto veci už nedejú.

Nakoniec, mám pocit, že to, že sa majitelia snažia robiť futbal “inak”, vidieť aj na ľuďoch v klube. Príkladom môže byť práve tréner, ktorý je v klube už dva a pol roka. Nie, že by si svoj post x-krát nezastal, na Slovensku ale na také niečo nie sme úplne zvyknutí.

3. Kto je súper Dnipra-1?

Moja tretia otázka je podobná tej tvojej: Môžeš opísať hlavné prednosti, hlavné pozitíva a negatíva v súčasnom tíme? Spartak veľké prestupy nerobil. Je Ristovski najväčšou hviezdou? Kto je kľúčovým hráčom? Poznám Kóšú a osobne si myslím, že je to talentovaný hráč s najväčšou príležitosťou pre veľkú európsku kariéru. Prečo je stále v Trnave, mal nejaké ponuky?

Pôjdem od brány: V prvom rade sa javí, že Takáč, brankár Spartaka, ktorý nemal vydarenú minulú sezónu, chytil dobrú formu. Potvrdil to viacerými zákrokmi proti Lechu.

Najviac sa aktuálne asi hovorí o Štetinovi, stopérovi, ktorý môže rozdávať skúsenosti. Teraz sa mu darí aj proti súperovým brankárom, čo je veľký bonus. Najprv jeho gól v Poznani vylepšil pozíciu Spartaka do odvety, v druhom zápase zase rozhodol o postupe.

Ristovski nie je kľúčovým hráčom, je rozhodne hráčom rekordným – je to najdrahší prestup do Spartaka v histórii. Nedarí sa mu však, klub sa ho snaží predať. Neviem či je to tým, že je naňho kvôli vysokej prestupovej čiastke taký tlak, ale jednoducho mu to do súperovej brány nepadá – čo je pre útočníka dosť veľký problém.

Na druhej strane, Marco Djuricin sa javí ako ten útočník, ktorého Spartak potreboval. Výborný v zakončení aj v kombinácii na súperovej polovici, srší z neho sebavedomie na ihrisku aj pozápasových vyjadreniach, nejeden Spartakovec musí byť sklamaný, že tu nie je na trvalý prestup.

Čo sa týka slabín tímu, povedal by som, že na stopérskom poste by Spartak potreboval ešte posilniť. Nemyslím si, že Gorosito je vhodnou posilou, od začiatku sezóny mal viacero zlých momentov, ktoré mi nejdú k jeho skúsenostiam. Je potrebné si uvedomiť, že z klubu odišli po minulej sezóne traja stopéri, v tomto smere mi príde, že by ešte ktosi na toto miesto prísť mal. Mám tiež pocit, že chýba viac kvality v strede poľa. Nielen odchod Savvidisa spôsobil možno nateraz nenápadný problém, ktorý sa však môže v neskoršej často sezóny prejaviť.

A ešte som ti dlžný odpoveď na otázku o Kóšovi: Neviem, aké ponuky mal. O všelijakých sa šuškalo, ale ako vidíš, stále je v Spartaku. Možno sa čakalo, že na MS do 20 rokov jeho cena stúpne – lenže Slovensko herne neoslnilo. To neberiem ako Kóšovu chybu. Nikto nepovedal, že Kóša neodíde, musí však prísť adekvátna ponuka. Aktuálne je určite tým najdrahším diamantom v kádri Michala Gašparíka. Osobne si však myslím, že to, že ostáva v Trnave nie je na škodu veci.

Ak máte twitter, smelo dajte Piotrovi follow.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera