Streda, 31. júl 2024 
Former Skyblue V Kamerune sa v sobotu začali už 32. futbalové majstrovstvá Afriky, oficiálne nazývané Africký pohár národov (APN). Iba druhýkrát v histórii s 24 tímami namiesto 16-tich na záverečnom turnaji. Titul obhajujú Alžírčania.
Turnaj bude naozaj dlhý – potrvá až do 6. februára, kedy je na programe finálový zápas. Teda takmer mesiac bude musieť napríklad Liverpool FC oželieť svoje opory Mo Salaha a Sadia Maného, ak by sa Egypt a Senegal dostali spolu do finále. Vzhľadom na kvalitu oboch tímov to vôbec nie je nepravdepodobné. A ešte sa modliť, aby sa nezranili. Mať základné stavebné kamene z Afriky má aj svoje čertove kopýtka…
Zopár „veľkých“ pred bránami
Napriek rozšírenému poľu účastníkov, chýbajú niektoré „ťažké váhy“ – bývalí africkí šampióni, resp. účastníci MS. Koho teda musíme v Kamerune, ktorému sa dostalo organizátorskej pocty iba po druhýkrát v histórii, presne po 50 rokoch, oželieť?
V prvom rade JAR, šampióna z roku 1996 a účastníka MS 1998 a 2002. Ďalej DR Kongo, ktoré získalo trofej v rokoch 1968 a 1974 a zahralo si na MS 1974 vo vtedajšej NSR ešte pod názvom Zaire. Chýba aj druhé, „obyčajné“ Kongo (majster 1972) a medení chlapci zo Zambie (majster 2012).
Z doterajších účastníkov MS si cestu na kontinentálny šampionát nezabezpečili ani Angola a Togo, ktoré štartovali v roku 2006 v Nemecku. Chýba aj milé prekvapenie poslednej edície Madagaskar, ktorý dokonca vyhral svoju základnú skupinu (porazil aj Nigériu 2:0!) a zastavili ho až vo štvrťfinále Tunisania. Aj Móric Beňovský by bol hrdý na potomkov svojich poddaných… Oddýchli si však komentátori, lebo neustále opakovať mená ako Nomenjanahary, Andriamatsinoro či Ilajmaharitra je, uznajte, nadľudský výkon za rovnaký plat…
Trikrát Guinea
Naopak, vďaka tohtoročnému APN už vieme, že futbal vedia hrať aj v Sierra Leone či na Komorách. Medzi 24 účastníkov sa netradične vošli až tri Guinei – okrem tej bez prívlastku aj Rovníková a Bissau. Hrá sa v piatich mestách (Yaoundé, Limbe, Douala, Garoua, Befoussam) na šiestich štadiónoch. V metropole Yaoundé dali k dispozícii starý Ahmadou Ahidjo aj nový Olembe s kapacitou 60.000 miest, ktorý bude aj dejiskom finálového zápasu.
Premiérový ročník sa odohral v roku 1957 v Sudáne a prvým víťazom sa stal Egypt, ktorý má na konte aj naviac titulov – sedem. Ale posledný je z roku 2010 a na minulom šampionáte v roku 2019 dokonca nevyužili „faraóni“ domáce prostredie na rozšírenie zbierky. Nasleduje tohtoročný organizátor Kamerun (5), Ghana (4, ale posledný z roku 1982 už začína mať dlhú bradu), Nigéria (3). Po dvoch prvenstvách nazbierali okrem spomínaného DR Konga a Pobrežia slonoviny aj obhajcovia trofeje z Alžírska (1990, 2019).
Africké majstrovstvá sa na rozdiel od európskych hrajú každé dva roky. Až do roku 2012 sa konali v párnych rokoch. Práve kvôli nabitému kalendáru v roku konania MS, v ktorom európske tímy bývali nútené uvoľniť hráčov až na dva sezónne vrcholy, nastala zmena. A od roku 2013 ide APN na „nepárny“ cestovný poriadok, ktorý narušila iba pandémia. Inak by sa 32. ročník bol odohral už vlani.
Farby, hluk a tance
Africký futbal bol vždy inou dimenziou. Buď ho miluješ alebo si to ani nezapneš. Priznávam, patrím k prvej skupine. V časoch, keď ešte prenášal všetky zápasy Eurosport, mi nerobila problém ani porcia troch duelov za sebou. Okrem radosti z futbalu, často živelného a na rozdiel od toho nášho minimálne spútaného taktikou, ma vždy fascinovali aj veci okolo hry, ktoré dotvárajú kolorit každej významnej udalosti.
Kakofónia najrôznejších zvukov, v ktorej dominujú vytrvalé tamtamy, trúbky či rôzne hrkálky, farebná pestrosť na tribúnach, zahŕňajúca všetky odtiene diváckych uniforiem. Alebo radostné tance hráčov okolo rohovej zástavky, ktorými oslavujú góly. Čo reprezentácia, to iný druh krepčenia. Africký šampionát je proste symbiózou farieb, zvukov a tancov okolo lopty. Žiaľ, pandémia značne ochudobní tohtoročný turnaj aj po tejto stránke.
Bez levov a paliem
V posledných desaťročiach išiel futbal na čiernom kontinente raketovo hore. Nielen kvalitou hráčov, z ktorých sú už dnes mnohí nepostrádateľnými pre svojich, najmä európskych chlebodarcov. To isté platí aj o prostredí, v ktorom sa majstrovstvá odohrávajú. Ak ešte aj dnes niekto žije v ilúzii, že hráči triafajú loptu do bránok, ktorých siete sú napnuté medzi dvomi palmovými kmeňmi alebo že organizátori odháňajú počas zápasu levy palicami od postrannej čiary, mal by si to radšej pozrieť. Už roky sa APN hráva na štadiónoch, o akých sa nám doma ani nesníva. A nielen v tých najvyspelejších krajinách, ale často aj v takých, kde sa pri názvoch niektorí čudujú, či prespali v škole hodiny zemepisu alebo len nedávno vznikli.
Kde inde uvidíte nekončiace penaltové odysey, keď sa už chystajú do boja aj kustódi, lebo všetci hráči sa už vystriedali? Alebo zvláštnu „zadkovú“ kreáciu gólmana Kidiabu z DR Kongo, ktorou mesiace bavil svet na youtube?
Vládu prevzala defenzíva
V posledných rokoch sa však výrazne zmenil aj nespútaný africký futbal. Hráči nasali disciplínu vo svojich klubových pôsobiskách a k dokonalosti doviedli systém mraky zahraničných trénerov, ktorí sa tu prestriedali. Živel musel ustúpiť nabok, dnes už gólové hody nečakajte.
Presvedčilo nás o tom aj prvé kolo tohtoročného APN. V nedeľu sa skončili všetky štyri zápasy výsledkom 1:0, v pondelok dokonca padol v troch zápasoch jediný gól! A tak prívlastok „trojgólový“ patrí zatiaľ iba otváraciemu zápasu domáceho Kamerunu s Burkina Faso, kde sa pod výsledok 2:1 podpísali dve premenené penalty domáceho Aboubakara zo saudskoarabského Al Nasr. Naopak, Choupo – Moting z hviezdneho Bayernu (mimochodom rodák z hamburskej štvrte Altona a pôvodne člen nemeckej U-21) sa v našlapanej zostave domácich dostal na ihrisko až v závere.
Prvé kolo prinieslo aj zrážky gigantov. Výsledkom 1:0 ich zvládlo Maroko proti Ghane i Nigéria s Egyptom. Naopak, zle začal obhajca trofeje. Lebo výsledok 0:0 so Sierrou Leone je pre Mahreza a spol. jednoznačne neuspokojivým vstupom do turnaja. Ozaj, vedeli ste, že 12 z 22 mien na alžírskej súpiske sa začína písmenom B?
Keď ťa ťahajú z vírivky
Turnaj má už aj prvý škandál. Zápas Tunisko – Mali odpískal arbiter zo Zambie ešte pred skončením oficiálneho času, hoci mal viac minút nadstaviť. Následne, keď už boli hráči v kúpeli a tréneri na tlačovke, začali ich zvolávať dohrať pár minút. Rozzúrení Tunisania, ktorí o gól prehrali, to odmietli. Aj toto je Afrika…
The meeting ended at the 85 th meeting, and then the 89th meeting ended, and now the players ask to leave the rooms and a financial team is refusing pic.twitter.com/vrdnOaOYVs
— مـ حـ مـ د ا لـ سـ د يـ ر ي (@AlSadaire) January 12, 2022
Ale šampionát sa iba rozbieha. Bude dlhý a ťažký. A verme, že povolia aj obrany a dočkáme sa väčších porcií gólov. Osobnosti známe z európskych ihrísk sa určite budú chcieť blysnúť v dresoch rodných krajín a urobiť maximum pre trofej, ktorú si v Afrike tak vysoko cenia. Ale možnosť, že by sme sa dočkali nového šampióna, je asi minimálna. Alebo…
Komentáre