Keďže fortunaligové trávniky regenerujú dlhým zimným spánkom, fanúšikom futbalu sú v týchto dňoch milé aj neštadiónové projekty. Spartak Trnava oslavuje v tejto sezóne 100 rokov svojej existencie. Ako darček dostal aj dokumentárny seriál sľubujúci náhľad do útrob klubu pre širokú verejnosť. Pozrel som si prvú časť a zhrnul som svoje dojmy.
Ako sa v Trnave robí fodbal
Tvorivý tím a ľudia úzko či širšie prepojení s dokumentom Do neba a do pekla: Spartak Trnava netaja, že sa nechali inšpirovať podobne zameranými projektmi zo zahraničia. Asi najznámejší príklad seriálu, s ktorým určite budú mnohí dokumentárnu sériu porovnávať, je Sunderland ‘Til I Die. Podobných dokumentov vzniklo viacero a podľa mňa je dobre, že novinka nie je prezentovaná ako “objavovanie teplej vody”. Prečo sa neinšpirovať niečím, čo už inde funguje? Každý klub má navyše svoje špecifiká, funguje vo svojom regióne a jednotliví “hrdinovia” sú vždy iní. V tomto prípade trnavskí.
Prvá časť dokumentu hádže diváka rovno do vôd príprav na sezónu a do života jednotlivých aktérov. Žiadne väčšie historické výpočty úspechov a encyklopedické opakovanie najväčších víťazstiev. Našťastie.
Očami vlastnými aj okolia spoznávame Michala Gašparíka, trénera klubu, púšťajúceho kamery do súkromia – nie len toho štadiónového. Nejde o typický medailónik, skôr o snahu ukázať viac z jeho práce a tak trochu aj zo životného štýlu. Niekoľko scén ukazuje nové posily, využite ľadu v útrobách Štadióna Antona Malatinského a v náznakoch aj každodennú prácu v klube.
Lopty, metly, úsmevy
To najčarovnejšie však prichádza v momente, keď pred kameru nastúpia metly a ďalšie upratovacie nástroje a neskôr v tesnom závese aj veľké práčky. Práve tento “insajderský” pohľad zahreje pri srdiečku aj rozosmeje aj nefutbalového fanúšika, ktorý sa k dokumentárnej minisérii dostal len omylom.
Do neba a do pekla: Spartak Trnava stavia dokuseriálové základy na emóciách. Z tribún, od hráčov, realizačného tímu. Teší ma, že sa tvorcovia nerozhodli ísť len cestou uspokojenia najskalnejších fanúšikov. Minimálne z prvej časti mám dojem, že by si zaujímavé poznatky či aspoň úsmev na tvári, mohli odniesť aj tí, ktorí inak futbalu neholdujú.
Klobúk dolu aj pred kooperáciou zúčastnených strán. Pre štáb to musela byť neustála neistota či sa veci podaria, či bude pustený všade a či budú aktéri autentickí napriek kamerám. Klub si zasa musel zvykať na “návštevníkov” zvonku a spočiatku si každý jeden musel dávať pozor na každé slovo, gesto, všetko čo spraví. Zdá sa, že obe strany si na seba napokon zvykli. Možno až príliš, niektoré scény už z hlavy nevymažem…
Čakanie na piatok
Som zvedavý, čo ďalšie miniséria ponúkne. Chronologický postup sezónou si (minimálne pre fanúšikov a tých, čo našu ligu sledujú) pýta nečakané prekvapenia a zvraty v zákulisí. Výsledky predsa máme v čerstvej pamäti.
Zaujíma ma aj to, čo ďalšie z bežnej rutiny uvidia aj bežní smrteľníci a tiež to, ako zakomponujú tvorcovia ďalšie humorné momenty, ktorých v prvej epizóde nebolo málo. Aj vďaka nim môže byť seriál zapamätaniahodnou záležitosťou. Neviem si vybrať, či sa mi v úvodnej časti viac páčil výber z klubovej pokladne po vyhratom zápase alebo detailný výklad a vhodnosti odrazu klubových farieb na dresy.
Nová časť by mala uzrieť svetlo sveta o týždeň, 20. januára.
Komentáre