Streda, 22. marec 2023 
Ján Janočko Dvakrát vyhral titul, dvakrát aj národný pohár. Dávid Guba, futbalista, ktorý hrával v Trenčíne, Žiline, Karvinej či v Košiciach, je aktuálne na súpiske treťoligovej Bánovej. Čím mu učaroval klub z nižšej súťaže a či sa ešte vráti na východ hovorí v našom rozhovore.
Poďme najprv trošku od konca – ako sa Dávid Guba ocitol v Bánovej?
V Bánovej som sa ocitol počas leta na stretnutí s trénerom, ktorý mi povedal, že sa mu mám ozvať, ak by som nenašiel nič lepšie, alebo čo by mi dávalo zmysel v prvej, alebo druhej lige. Napokon prišli nejaké ponuky, no ja som sa rozhodol, že do zimy ostanem v Bánovej.
Aké podmienky ste v Bánovej našli?
V rámci tretej ligy sú tu dobré podmienky – ja som spokojný. Dobrý tréningový proces, organizačný tím a chlapci sú super. Zatiaľ to hodnotím pozitívne, uvidíme, čo bude ďalej.
Čo od vás očakáva tréner, aké sú vaše ciele?
Určite odo mňa očakáva góly, asistencie a to aby som pomohol mužstvu a priniesol kvalitu v útočnej fáze. Škoda, že nemáme toľko bodov, ako sme si predstavovali. Chlapcom sa aj predtým stávalo, že prišli o body v tesných zápasoch. Rovnako aj v Hamšík Academy sme zápas vyhrávali, no prišla zbytočná penalta, ktorá ani nemala byť a prišli sme o body.
V Žiline nie ste prvýkrát, našli ste po návrate starých známych?
Od Žiliny bývam asi tri minúty. Som tu prakticky doma a som rád.
Poviete viac o partii a ambíciách v Bánovej?
Niektorých chlapcov som poznal z videnia a s Peťom Jasenovským som hrával, keď som chodil hrávať a B-tím Žiliny. Som rád, že som sa tu s ním opäť stretol. Ambície klubu sú udržanie sa v strede tabuľky a vyhnutie sa bojom o záchranu, čo si myslím, že sa podarí. Mužstvo je kvalitné a technicky veľmi dobré. Škoda, že sme nenazbierali toľko bodov, ako sme si predstavovali.
Postúpili ste medzi 16 najlepších slovenských tímov v Slovnaft Cupe. Na čo si v pohári trúfate?
Je to pre nás určite veľká vec. V pohári si trúfame čo najviac potrápiť súperov zhora a ako som už spomenul prilákať čo najviac divákov, aby si to ľudia užili. Žilina bohužiaľ vypadla, ale diváci sa môžu prísť pozrieť aspoň do Bánovej.
Prezradíte detaily zmluvy? Na koľko ste sa upísali klubu z Bánovej?
Ide o hosťovanie. Sme dohodnutí do zimy. Počkáme si, čo z toho vznikne a či budem pokračovať ďalej, lebo mám ambície hrať vyššie. Verím tomu, že na to stále mám. Uvidíme, čo sa v zime udeje.
Je pravda, že v Košiciach ste skončili po tom, čo klub nepostúpil do najvyššej súťaže?
Bola tam opcia, že keď sa postúpi, tak ostávame v klube. To bol cieľ každého – hráčov, ľudí vo vedení aj v organizačnom tíme. Bohužiaľ sme to nenaplnili a tým pádom sme viacerí skončili. Je to škoda, ale verím, že Košice postúpia do najvyššej súťaže. Zaslúži si to mesto, ľudia a aj história klubu.
Vrátite sa ešte do Košíc, ak im to v tejto sezóne vyjde?
Neviem či sa vrátim. To je otázka budúcnosti aj keď si myslím, že keby som tam mal byť, tak už tam som. Skôr nie, ale človek vo futbale nikdy nevie, takže som tomu otvorený. Majú kvalitný káder a myslím si, že ich až tak nezaujímam.
Vašu kariéru zdobí značné množstvo úspechov. Ktorý považujete za ten najväčší?
Určite ten, keď sa nám v Trenčíne podarilo vyhrať ligu aj Slovenský pohár dvakrát za sebou. Vtedy sa mi narodil aj prvý syn a celé to pôsobenie v Trenčíne bolo úžasné a mám na to tie najkrajšie spomienky. Ľudia, mesto, energia medzi hráčmi – zahraničnými aj slovenskými, fanúšikovia – všetko malo veľmi dobrú úroveň. Čo sa týka futbalu ,spomínam na to ako na najlepšie roky. Potom som bol dva roky v Poľsku, čo bola tiež dobrá skúsenosť. Neskôr pre mňa boli dôležité aj dva roky v Česku v Karvinej, kde sa mi strelecky darilo. Za úspech považujem aj víťazstvo a gól na Sparte Praha. Tieto zážitky si vážim.
Poškuľujete aj po návrate do MŠK? Predsa len, z Bánovej to nemáte ďaleko.
Keby prišla ponuka z MŠK Žilina, tak tá sa neodmieta. Majú to ale úplne inak nastavené a preferujú mladých hráčov, takže myslím si, že tam cesta už nevedie. Ako však hovorím, človek nikdy nevie a určite by som bol otvorený aj takej možnosti.
Viacero zranení, resp. zdravotných komplikácií, ktoré vás sprevádzali, značne ovplyvnilo vašu kariéru. Smiem sa spýtať, ako ste na tom dnes, či vás ešte tieto veci obmedzujú?
Mal som bežné zranenia, ako každý jeden futbalista. Najväčšie zranenie som mal s chrbtom, ktoré ma vyradilo na dlhší čas, moja neúčasť na trávniku sa predĺžila aj vďaka korone, keď sa nehralo. Čas medzi posledným zápasom a tým po návrate po zranení bol aj preto dlhší, tak asi preto z toho majú všetci taký pocit. Chvalabohu sa mi vážnejšie zranenia vyhýbali. Musím si zaklopať.
Čím si krátite voľný čas v novom pôsobisku?
Môj voľný čas trávim hlavne s rodinou. Užívame si to, že sme doma a že sme sa nemuseli sťahovať. Starší syn Lucas chodí na tréningy a začal chodiť do školy. Marcusko chodí do škôlky. Sú to pre nás nové etapy života.
Ako si na nové pôsobisko zvykla rodina a deti? Sú tu s vami?
Zvykli si, sú radi, že som tu. Nebývali sme na východe, len som tam vyrastal. Mám tam rodičov a moju rodinu. Moja manželka je Žilinčanka a žijeme tu, v Mojši. Všetci sú tu so mnou a sme za to radi.
Komentáre