UEFA rozhodla – desať zápasov natvrdo pre Kúdelu. Takto ten rasizmus z nás nedostaneme

Keď mala v polovici marca Slavia Praha po Leicestri na lopatkách v Glasgowe druhý ostrovný veľkoklub, Rangers FC, príbeh stredoeurópskeho mančaftu bol priam rozprávkový. Skrat obrancu Ondřeja Kúdelu, ktorý v závere zápasu slovne atakoval Fína Glena Kamaru ale všetko obrátil naruby. Po incidente v Ibrox Parku vyniesla UEFA rozsudok až v stredu a okamžite uvoľnila lavínu emócií. Debata po ňom je, ako to napísať, náročná.

Najprv v skratke fakty: v škaredom odvetnom zápase osemfinále Európskej ligy plnom faulov Škótov za hranicou normálnosti vyhrala Slavia 2:0 a postúpila do štvrťfinále. Kemar Roofe rozkopol hlavu brankárovi Slavie, dostal červenú kartu a dodatočne aj štvorzápasový dištanc. Leon Balodun dostal tiež červenú, po inom faule dvadsať minút pred koncom. Ondřej Kúdela po ďalšej z vypätých situácií pár minút pred koncom prišiel ku Kamarovi a s prekrytými ústami mu niečo povedal. Kamara tvrdí, že počul “fucking monkey”, Kúdela prisahá, že nič rasistické nepovedal, priznal nadávku. Po zápase Kamara zaútočil vnútri štadióna na Čecha päsťami, za to teraz dostal tri zápasy natvrdo. Kúdelovi UEFA vymerala desať zápasov v klubových a reprezentačných zápasoch pod svojou hlavičkou.

Česi a Slováci zalamujú rukami nad prehnaným trestom pre obrancu Slavie a rozvíjajú naratív o UEFA mafii. Britská BBC odsúdila európsku futbalovú autoritu za nedostatočný trest a jej experti vyjadrili doslova znechutenie nad premrhaním ďalšej príležitosti ukázať, že boj s rasizmom vo futbale myslí vážne. Keď neveríte, prečitajte si to sami po anglicky, v originále.

Jablká a hrušky

Kým sa dostaneme k meritu veci, oddeľme prosím jablká a hrušky. Kúdelov incident nemá nič spoločné s tvrdou hrou, ktorá mu predchádzala. Fauly nemôžu vysvetliť, ospravedlniť ani zmenšiť jeho previnenie. Za fauly dostali hráči tresty v hre, Roofe aj štyri zápasy za kung-fu zákrok na hlavu brankára Kolářa.

Atak po zápase v útrobách Ibrox parku si zaslúži rovnako izolované posúdenie. Tri zápasy za škaredý a naplánovaný útok sa nezdajú adekvátnym trestom. Ten by mala vyšetriť dokonca aj tamojšia polícia, o svedkov by nemala mať núdzu. Incident videli zblízka zápasoví delegáti aj obaja tréneri.

Vychádzajme pri hodnotení rozsudku z verdiktu UEFA. Ten znel, že Čech je vinný a označil Kamaru za opicu. Arbiter futbalovej asociácie, presnejšie Kontrolná, etická a disciplinárna komisia UEFA, uznala argumenty obžaloby. Slavia rozhodnutie ako klub rešpektuje.

Vina a trest

Čo presne Kúdela v Glasgowe v povedal, sa už nikdy nedozvieme. Musel by sa jeden, alebo druhý futbalista priznať, že nehovorí pravdu. To je nemožné.

„Ondřej Kúdela v žádném případě neměl přistoupit k hráči soupeře. Lituji toho a omlouvám se Glenu Kamarovi,” napísal správne šéf Slavie Jaroslav Tvrdík v komuniké, hráč slová ľútosti povedal už skôr. Vinník je zrejmý a nespochybniteľný. Keby sa obranca zdržal, keby ovládol nutkanie niečo (čokoľvek) povedať smerom k súperovi, nebolo by čo riešiť. Na keby sa ale nehráme.

UEFA po uznaní viny iný trest udeliť nemohla. V roku 2013 zaviedla desaťzápasový dištanc za diskrimináciu, odvtedy ho niekoľkokrát hráčom aj udelila. Napríklad brankárovi Leedsu Casillovi pred rokom, alebo ukrajinskému brankárovi Machnovskému, ktorý pred dvoma rokmi chytal za litovský klub Ventspils. Odvolanie ani podmienečný, či znížený trest možný podľa všetkého nie je. Maximálne športový arbitrážny súd, asi.

Trest znamená, že Kúdela nenastúpi v žiadnom zo zápasov Slavie v Európskej lige (jeden už vynechal, klub môže odohrať ešte štyri) ani takmer určite ani v žiadnom zápase českej reprezentácie v tejto sezóne. Tá postúpila na letné EURO a má v skupine – čerešnička na torte – Anglicko aj Škótsko so zápasmi na Wembley a v Glasgowe.

Takto ten rasizmus z nás nedostaneme

Rozdiel vo vnímaní výšky trestu poukazuje na rozdiel vo vnímaní rasizmu ako problému vo futbale a v spoločnosti. Obávam sa, že vášnivá diskusia, ktorá okamžite po jeho uverejnení ovládla médiá a sociálne siete, nám veľmi k posunu v problematike nepomôže.

Česi a Slováci bagatelizujú verbálny útok a porovnávajú ho s fyzickým. Ako keby sa rana na duši po rasistickej poznámke vyliečila za pár týždňov, ako zlomená kosť. Ako keby hrubá urážka zmizla z mysle urazeného ako zmizne po pár dňoch monokel po rane päsťou. Požadujeme perfektný dôkaz, nespochybniteľné preukázanie viny, lebo u nás sa na stranu ponižovaných nestaviame. Ani keď dôkazy existujú, pripomínam. Stačí si spomenúť na zápas nejakého slovenského klubu, ktorý disponoval kotlom s fanúšikmi.

Slová, ktoré piše Jaroslav Tvrdík v spomínanom vyhlásení, znejú pre bežného Stredoeurópana až neuveriteľne. “Chceme se ještě více poučit ze současné situace a navázat spolupráci s některou z významných protirasistických organizací a pozvat ji ke spolupráci s klubem formou školení, a ještě komplexnějšího nastavení současných vnitřních politik. Je to pro nás příležitost k organizaci širšího dialogu, který by měl vést k porozumění mezi lidmi v Česku i ve Velké Británii, a to ve prospěch všech hráčů, fanoušků a občanů,” stojí tam od slova do slova.

Keby sme sa už nikdy nemuseli pozerať na zakuklených “fanúšikov”, ako držia rozbalený hnusný rasistický nápis označujúceho Kamaru za negra, bolo by to skvelé. Taký naivný ale niesom. Hneď ako sa futbalové štadióny zaplnia divákmi sa fanúšikovské jadrá znova stanú plnými kotlami individuálnych zlyhaní inak vyspelých futbalových fanúšikov. Poznáme sa, nie sme včerajší.

Ak si po desaťzápasovom dištanci z takto exponovaného prípadu aspoň jeden futbalista rozmyslí, či pôjde niečo povedať protihráčovi inej pleti, bude to malý krok pre lepšiu spoločnosť. A nemusíme sa o ňom ani dozvedieť, stači, že to neurobí. Aj to bude pokrok.

A keď si po prečítaní tohoto článku aspoň jeden fanúšik uvedomí, že takto ponižujúce slová dokážu ublížiť viac, ako akékoľvek fauly alebo fyzické útoky, bude to najlepší text, aký som kedy napísal.