Takto sa to nerobí. Horší ako nápad Európskej Superligy bol už iba jej marketing

Projekt európskej futbalovej Superligy trval presne dva dni. Nebol to dobrý nápad zo športového a pravdepodobne ani ekonomického hľadiska, ale to na tomto mieste nebudeme hodnotiť hlbšie. Najväčším problémom tohto projektu bol jeho marketing a PR, celým názvom “public relations”.

Až sa rozum zastavuje

Urobiť takú revolučnú zmenu takým nepremysleným spôsobom, nad tým sa človeku až zastavuje rozum. Projekt za niekoľko miliárd eur si nevie najať odborníkov na prácu s verejnou mienkou?

Svoj “launch” urobil najhlúpejším spôsobom v dejinách. Nikto o tom dopredu nevedel, nikto o tom s nikým nediskutoval, nikoho sa na nič nepýtali a nikoho si tak dopredu nezískali na svoju stranu. To sa takto nerobí, do psej matere! (copyright Robert Fico)

Čo si tu budeme hovoriť, napíšme si pravdu: UEFA je skorumpovaná inštitúcia od pivnice až na povalu a mnoho odhalených káuz z minulosti bude asi len špičkou ľadovca. Vieme koľko zarábajú Messi a Ronaldo, ale nikto nevie, koľko zarábajú šéfovia UEFA. A už vôbec nikto nevie, koľko majú svojich vedľajších kšeftov a drobných úplatkov.

Monopol na profesionálny futbal bol donedávna zlatá baňa a hysterické reakcie predstaviteľov UEFA (a čiastočne aj FIFA) na ohlásenie vzniku Superligy boli dôkazom samým o sebe. Priznajme si, že vydesená tvár šéfa UEFA boli jediným maličkým pozitívom tohto príbehu. 

Sú nenažraní, ale rozhodnutie o ESL sa dá pochopiť

Na druhej strane sporu stáli dlhodobo nenažraní šéfovia najbohatších klubov, ktorí sa už odmietali ďalej deliť o svoje príjmy s menšími klubmi. V niečom sa ich dá chápať – väčšinu príjmov generujú zápasy práve ich klubov, pričom na konci dňa vidia iba časť týchto príjmov. Už mnoho rokov si kladú otázku: je to voči nám spravodlivé?

Vidíme už dlhšie obdobie roztáčajúcu sa špirálu nezmyselne vysokých prestupových čiastok a platov hráčov, ktoré tieto kluby vedú do čoraz väčších dlhov. Z tohto pohľadu bolo ich rozhodnutie ísť do miliardovej Superligy pochopiteľné.

Nemusíme s ním súhlasiť, ale dalo sa chápať.

Nepochopiteľný marketing

Ako však hovorí titulok tohto textu, v tomto príbehu bez “good guys” bol najhorší jeho marketing. Odhliadnuc od uniknutých dokumentov do Financial Times a Guardianu (čo niekedy nie je náhoda, aj keď v tomto prípade asi bola), oznámenie hotovej veci bez akejkoľvek prípravy je až trestuhodne nepochopiteľné.

Autori projektu neinformovali a nepripravili svojich fanúšikov, funkcionárov, hráčov a manažérov(!), médiá, politikov a dokonca ani športové televízie, ktoré by mali ich zápasy vysielať. Preto bol tento projekt od začiatku bez šance na úspech a bola len otázka času a spôsobu, ako príde k jeho likvidácii.

Možno stačilo chvíľu vydržať

Predstavme si, že by tieto kluby postupovali inak. Počkali by si pár dní na zverejnenie otrasného nového modelu Ligy Majstrov, ktorý bude od roku 2024 ešte nezáživnejší ako jej prvé fázy v súčasnosti. Odmietli by ho a začali by volať po diskusii o zmene.

Medzičasom by začali tlačiť na transparentnosť aj pri zverejňovaní platov vedenia UEFA a dôslednom došetrení všetkých korupčných káuz a podozrení. No a až po viacnásobnom odpore zo strany UEFA by otvorili tému Superligy, pričom by sa na jej vznik začali pýtať a zapájať fanúšikov, futbalových expertov, stakeholderov (médiá, zväzy, menšie kluby apod.).

Možno by boli potom sami prekvapení, ako ľahko by im ten nápad prešiel.

Impulz k reformám?

Pandémia poznačila všetky sféry našich životov a profesionálny futbal nebol výnimkou. Sme na križovatke a je jasné, že rovnakou cestou sa už ďalej ísť nedá. Verme, že fiasko so Superligou bude impulzom k reformám, ktoré futbal nutne potrebuje a ktoré ho nielenže vrátia na zaslúžený piedestál, ale jeho udržanie ako najpopulárnejšieho športu na svete bude aj dlhodobo udržateľné.

A hlavne, mali by to byť reformy, ktoré na rozdiel od Superligy odsúhlasí Eric Cantona. Lebo nikto nechce ísť do niečoho, čo odmietne Eric Cantona.

Autor je politický marketér a futbalový fanúšik.