Exoti na MS: niektorí aj príjemne prekvapili

Kuba, Indonézia, KĽDR, Haiti, Jamajka – čo majú spoločné? Hoci sa to môže zdať mnohým neuveriteľné, aj tieto štáty si už zahrali na svetovom šampionáte vo futbale. Tohto roku v Katare bude jediným nováčikom organizátorská krajina.  

Ako Kubánci dali dolu Rumunov

Tretí predvojnový šampionát organizovalo v roku 1938 Francúzsko a k pobrežiu Stredozemného mora si to pôvodne namierilo 16 krajín. Napokon z toho bola len pätnástka, lebo Hitlerom okupované Rakúsko už nedorazilo a umožnilo priamy postup Švédom. Z Ázie pricestovala Východná Holandská India (dnes Indonézia) a z Ameriky Kuba. Zatiaľ čo  prví vyfasovali šestku od Maďarov (tí sa dostali až do finále), budúci „Ostrov slobody“, ešte bez pevnej vodcovskej ruky Fidela Castra, vyrobil veľké prekvapenie.

Nehralo sa v skupinách, ale od osemfinále k. o. systémom. Tímy rovno vytvorili dvojice a postupoval víťaz. Kubánci v prvom zápase v Toulouse dosiahli remízu 3:3 s Rumunskom a v druhom opakovanom ich dokonca vyradili po výsledku 2:1! Pre ďalšie postupové chúťky Latinoameričanov už nemali pochopenie Švédi a v Antibes ich rozmetali 8:0…

Dva debakle a odchod bez gólu

Takúto bilanciu dosiahla na MS vo Švajčiarsku 1954 Južná Kórea, ktorá sa premiérovo predstavila na svetovom kolbišti. Odvtedy si Južní Kórejci zahrali na ďalších šampionátoch a v posledných rokoch sa dokonca už pod názvom Kórejská republika stali stabilným účastníkom. Pred 68 rokmi však prehrali s Maďarmi (v tom čase asi najlepší tím planéty s Puskásom) 0:9 a s Tureckom 0:7. Aký kus cesty prešli odvtedy, najlepšie dokazuje ich vystúpenie na MS 2018, kde zdolali Nemcov 2:0 a pripravili ich o postup!

Šok prišiel z kórejského severu

V Anglicku 1966 sa predstavili ich severní „bratia“ a svojim vystúpením šokovali svet. Dostali sa do severovýchodnej skupiny, ktorej dejiskami boli Sunderland a Middlesborough a za súperov im vyžrebovali ZSSR, Taliansko a Chile. Nič iné ako postup prvých dvoch sa nepripúšťal. Nepočítalo sa ani s Chile, hoci prišlo obhajovať bronz, tobôž s malými počernými Aziatmi, ktorých nikto nepoznal.

Tí dostali v prvom dueli trojku od Sovietov, v druhom už remizovali s Chile 1:1 a v treťom to naplno rozbalili. Víťazstvo 1:0 nad Talianskom je dodnes považované za jednu z najväčších senzácií futbalu podobne, ako keď USA pri svojom prvom štarte na MS 1950 v Brazílii zdolali rovnakým výsledkom Anglicko. Pre Talianov mala táto porážka podobnú príchuť ako skaza Pompejí. Kórejcom stačili tri body na postup (vtedy sa ešte udeľovali za víťazstvo dva) a išli ďalej práve na úkor „azzuri“.   

Vo štvrťfinále sa im postavilo do cesty Portugalsko a po 24 minútach svietilo na ukazovateľovi skóre neuveriteľných 3:0 pre KĽDR! Portugalci však mali vo svojom strede geniálneho Eusébia, ktorý štyrmi gólmi zvrátil priebeh. Po výsledku 5:3 poslali Lusitáni prekvapenie šampionátu na Ďaleký východ a seba katapultovali k bronzovým medailám. Pri druhej účasti KĽDR na MS v roku 2010 sa tieto tímy opäť stretli, ale už v základnej skupine. Tentokrát to bolo jasné od začiatku (7:0) keď namiesto Eusébia „upratovali“ CR7 a spol.

Postúpiš, keď nemáš súperov…

Pri prvej mexickej organizácii MS v roku 1970 si strihli zatiaľ svoju jedinú účasť vo veľkej svetovej aréne futbalisti Izraela. V Ázii už s nimi pomaly nikto nechcel hrať, tak ich FIFA šupla do vlastnej kvalifikačnej „skupiny“ v Tel Avive, kde dvakrát zdolali Nový Zéland a následne opäť v rozhodujúcom dvojzápase aj druhého oceánskeho súpera Austráliu.

Pod Popocatépetlom sa mužstvo v bledomodrých dresoch ocitlo v skupine s Talianskom, Švédskom a Uruguajom, ktorá sa hrala v Toluke. Skončili síce štvrtí, ale výsledkovo to nebola žiadna blamáž. Najprv podľahli Uruguaju 0:2, ale potom ukopali bezgólovú remízu s budúcimi finalistami Talianmi a 1:1 so Švédskom. Mordechai Spiegler je dodnes ich jediným strelcom na MS. V roku 1992 sa skončilo takmer dvadsaťročné „bezdomovectvo“ tejto futbalovej federácie (z ázijskej zóny bola odídená po tlaku arabských krajín v roku 1974) a odvtedy sa s ňou trápia členské štáty  UEFA (lebo každý duel s Izraelom smrdí následným zatvorením hľadiska…).

Leopardi aj protinožci

Sieť s novými krajinami sa doslova roztrhla na MS 1974. Do vtedajšieho Západného Nemecka (NSR) dorazil prvý zástupca tzv. čiernej Afriky (o štyri roky skôr pri africkej premiére na MS štartovalo Maroko). Bola ním reprezentácia Zaire (dnes DR Kongo), vyznávajúca v tom čase zeleno – žltú kombináciu. Krajina vedená tvrdou rukou diktátora Mobutua potrebovala zvýšiť svoju medzinárodnú reputáciu a poriadne zainvestovala aj do futbalu.

Kvalifikáciou preplávali „leopardi“ (mali to dokonca aj napísané na dresoch) vcelku hladko a verili si aj na šampionáte. Po prehre 0:2 so Škótmi, ktorí vyradili v kvalifikácii ČSSR, však prišla ľadová sprcha. Reprezentanti vtedajšej Juhoslávie si z nich urobili na starom Parkstadione v Gelsenkirchene hodovú strelnicu a nasúkali im deväť gólov! V poslednom dueli prehrali s nie práve najexcelentnejšou Brazíliou 0:3 a bez streleného gólu sa vrátili domov, za čo ich asi tata Mobutu príliš nepochválil… Zostali tu po nich mená ako Kazadi, Mukombo, Kembo či Kakoko, ktoré sme ako deti s veľkým smiechom omieľali pri uličnom futbale…

Po náročnej kvalifikácii zažila svoju premiéru aj Austrália. K postupu cez Južnú Kóreu potrebovala aj tretí zápas na neutrálnej pôde v Hongkongu. Na MS sa dostala do prvej skupiny, kde prehrala s oboma nemeckými tímami (s NSR 0:3 a s NDR 0: 2) a v prietrži mračien na Olympijskom štadióne v Berlíne ukoristila historický prvý bod proti Chile za bezgólovú remízu. Aj v jej tíme rezonovali mená, ktoré pre zmenu okolo angličtiny ani neprešli. Buljevič, Utjesenovič, ale najmä Abonyi. Pôvodom, pochopiteľne, z Maďarska…

Prekvapenie z karibskej oblasti  

Poslednou raritou bolo Haiti, v tom čase pod krutovládou iného diktátora, Papa Doc Duvaliera. A práve v jeho hlavnom meste Port-au-Prince, na štadióne Sylvio Cator, si vybojoval postup štát, ktorý v tom čase väčšina ľudí iba hľadala na mape. Vo finálovom turnaji sa stretlo šesť najlepších tímov Strednej Ameriky a nos utreli najväčší favoriti z Mexika. Ale že všetko tu nebolo s kostolným poriadkom, potvrdilo aj pár nezávislých pozorovateľov. Doplatili na to najmä futbalisti z Trinidadu, ktorí vraj hrali najlepší futbal, ale pred fanatickým domácim publikom im rozhodca neuznal v zápase s domácim tímom štyri regulérne góly!         

Haiti sa na šampionáte dostalo do skupiny spolu s Talianskom, Argentínou a Poľskom. Azúrovo modrí sa pred MS netajili veľkými plánmi na zisk sošky krajana Gazzanigu, ktorá mala práve tu svoju premiéru, lebo v Mexiku 1970 po treťom titule definitívne získala bohyňu Niké do svojej držby Brazília. Ich gólman Dino „Nazionale“ Zoff ťahal šnúru vyše 1 100 minút bez inkasovaného gólu. Čo nedokázali renomovaní európski strelci, to vybavil na Olympijskom štadióne v Mníchove v prvej minúte druhého polčasu „karibský Pelé“ Emmanuel Sanon a zrušil mu nevídanú sériu. S Talianmi napokon Haiťania prehrali 1:3, ale zanechali najslušnejší dojem zo všetkých novicov na scéne. V dvoch ďalších zápasoch už to také veselé nebolo – s Poľskom 0:7 a s Argentínou 1:4. Navyše si ešte utreli celkom slušnú dopingovú hanbu, v ktorej figuroval muž s literárnym menom Jean Joseph.

Okrem strelca Sanona sa intenzívne skloňovalo aj meno gólmana Henriho Francillona. Obaja po MS volili namiesto návratu do Duvalierovho „raja“ radšej angažmán v Európe. Prvý z nich sa presadil celkom slušne –  potiahol až šesť sezón v Beerschote Antverpy. Brankár už toľko šťastia nemal. Nechal sa naverbovať druhým mníchovským tímom TSV 1860, ale za dve sezóny odchytal iba päť zápasov. Pamätám si ako opisovala jeho príbeh dobová tlač (týždenník Štart): že na tréningy musel chudák jazdiť na bicykli a jeho rodina jedla iba zemiaky bez mäsa, čím chcela poukázať na dekadenciu profesionálneho športu na Západe…

Trénerský buran a šejkovské švejkoviny  

V roku 1978 v Argentíne príjemne prekvapili Tunisania, ktorí zdolali Mexiko, remizovali s obhajcom NSR a do poslednej sekundy hrali o postup zo skupiny. Menej už pri svojej premiére Irán, ale tiež stihol uchmatnúť bod Škótom, čo v Glasgowe asi od žiaľu dlho zapíjali litrami whisky. Pripravil ich totiž o postup. My vo vtedajšom Československu sme sa škodoradostne usmievali – práve Škóti nás druhýkrát za sebou pripravili o štart na MS…

Španielsko 1982 videlo prvýkrát v akcii „kiwi“ – reprezentantov Nového Zélandu. Mužstvo v bielych dresoch síce trikrát prehralo, ale statočne sa držalo aj proti loptovým kúzelníkom z Brazílie. Šokom pre médiá však bolo vystupovanie ich trénera Johna Adsheada – na tlačovkách s nohami na stole…

Z nováčikov boli príjemnými prekvapeniami oba africké tímy –  Kamerun, ale najmä Alžírsko (zdolalo Chile aj NSR!). Statočne vzdoroval aj  Honduras, ktorý neprehral ani s usporiadateľskou krajinou. Nás pripravili o postup Kuvajťania, s ktorými sme hanebne remizovali. Prvýkrát nám však predviedli divadlo, aké sme ešte nevideli: v priebehu zápasu s Francúzskom vtrhol do ihriska šejk (šéf ich zväzu) a odvolal hráčov, lebo sa mu nepáčili rozhodnutia arbitrov….   

Kanada bez hokejok

V Katare sa tohto roku predstavia po druhýkrát na MS futbalisti z krajiny javorového listu. V Mexiku 1986 boli úplným outsiderom a všetko prehrali. Ale napríklad v prvom zápase sa favorizovaní Francúzi načakali až do 79. minúty, keď o ich víťazstve rozhodol Papin. Vtedy však (až na malé výnimky) reprezentovali v červenom drese hráči prevažne z poloprofesionálynch súťaží, ktoré v Severnej Amerike suplovali zaniknutú NASL. Súčasný káder už tvoria skúsení profíci z MLS a renomovaných európskych líg.

V roku 1990 príjemne prekvapil nováčik z Kostariky, ktorý postúpil na úkor Škótska a Švédska a zastavila ho až hlava pražského „Bombera“ Skuhravého v osemfinále. O štyri roky neskôr ju v USA napodobila Saudská Arábia, ktorá porazila v skupine nielen Maroko, ale aj Belgicko a vypadla až v osemfinále so Švédskom.

Jamajské reggae a vetchý čínsky drak  

Dredy a futbalové reggae dorazilo do Francúzska´98 z Jamajky. A tá si pripísala prvé tri body na konto po víťazstve nad Japonskom. Na Ďalekom východe v roku 2002 využili organizátorskú absenciu Japoncov a Kórejcov na historický postup Číňania. Napokon im príliš nepomohol ani trénerský svetobežník Bora Milutinovič – nielen Brazília, ale aj Kostarika a Turecko poslali najľudnatejšiu krajinu sveta na futbalové doučovanie. Naopak, africký Senegal predviedol výborný futbal a veľa nechýbalo k jeho účasti v semifinále. O postup ho pripravil gól v predĺžení, ktorý strelil Turek Ilhan Mansiz. Len pre zaujímavosť – o pár rokov neskôr už krasokorčuliarsky aj životný partner našej reprezentantky Oľgy Beständigovej…

Po obskúrnej haitskej kvalifikácii o MS 1974 sa napokon dočkal po 32 rokoch aj Trinidad/Tobago. V roku 2006 sa opäť hralo na nemeckých štadiónoch a zo strany mužstva v červeno – čiernej kombinácii, ktoré viedol známy holandský odborník Leo Beenhakker, to vôbec nebolo márne. Z výsledkov troch zápasov si hrdo zapísali do análov najmä bezgólovú remízu so Švédskom v úvodnom dueli. Ani prehra 0:2 s Anglickom určite nebola zahanbujúca. Aj keď do ďalších bojov nepostúpili, podobne ako africkí nováčikovia Angola, Togo a Pobrežie slonoviny.    

Aj so zástupcom slovenskej ligy

Zatiaľ posledným učňom na MS, ktorý sa predstavil v roku 2018 na ruských štadiónoch (okrem Islandu), bol opäť príspevok zo Strednej  Ameriky. Panama s dunajskostredským Ericom Davisom mala najbližšie k bodu proti Tunisku (1:2), lebo Belgičania ju zvládli rozdielom triedy (0:3) a Angličania jej dokonca nadelili poltucet (1:6).

Na tohtoročných MS rozšíri rady nováčikov iba domáca reprezentácia. Lebo všetci ostatní, vrátane tých v barážovej čakárni, sa na vrcholnom svetovom fóre už aspoň raz predstavili. Takže tohto roku exotika vo veľkom rozsahu nehrozí. Úplne postačí tá termínová a organizátorská…