Sobota, 15. máj 2021

Jozef Adamec bol na neho prísny, ale vyformoval ho. Tréner Trnavy Gašparík hovorí, že futbal sa rieši v celom meste a pred nikým sa neschováte

Tomáš Tomeček 20.04.2021

Osem víťazstiev z desiatich ligových zápasov. To je bilancia tridsaťdeväťročného trénera Michala Gašparíka v trnavskom Spartaku. Za štyri mesiace katapultoval klub z Malého Ríma na tretie miesto Fortuna ligy, čomu napomohol trnavský triumf v derby so Slovanom Bratislava.

Spartak zvíťazil na Tehelnom poli 2:1 a ovládol ligové derby po troch rokoch, čo v Trnave oslavovali stovky fanúšikov. Ako ste si užili návrat tímu do mesta?

„Boli to veľké emócie. V týždni sme vedeli, že nám fanúšikovia niečo chystajú, ale nečakali sme, že to bude v takom množstve. Pri odchode na zápas nám pripravili sprievodný program, chorály a delobuchy. Keď sme sedeli v autobuse, videli sme na ulici, čo sa deje a presne toto nás pred zápasom nakoplo. Po víťaznom derby im patrí klobúk dole za to, že boli po našom návrate disciplinovaní. Tým, že sme ako futbalový klub izolovaný v bubline, v Trnave nás vítali stovky fanúšikov, ale držali si od nás odstup, aby sme neprišli do kontaktu.“

Rozhodujúci gól dal grécky stredopoliar Kyriakos Savvidis. Priamy kop napálil do múru, no okamžite sa dostal k ďalšej strele. Trafil to pekne, čo poviete?

„Bol som zvedavý, kto z chalanov pôjde na priamy kop. Keď situácie trénujeme, vždy sa k lopte postavia traja hráči, ktorým to na tréningoch padá. Rozhodol sa Savvidis. Prvá strela mu nevyšla, následne druhá bola o to krajšia. Neskutočná ľavačka.“

Emócie po záverečnom hvizde boli veľké. Asi najviac boli vidieť u Martina Mikoviča.  

„Realizačný tím v kabíne prezentoval celý týždeň, že je možné zvíťaziť. Domáci chalani derby poznajú, ale hlavne sme apelovali na cudzincov. Na Slovensku je to pre nás najväčší zápas a musíme dať do toho všetko.“

Kedysi ste boli spoluhráčom niektorých hráčov zo súčasného tímu. Teraz im šéfujete. Ako vychádzate?  

„Vzťah s niektorými chlapcami je trošku rozdielny, ako s inými, lebo ho máme vytvorený dlhšie. Hrával som s Jánom Vlaskom, Martinom Mikovičom, Ľubošom Kamenárom alebo Dobom Rusovom. Čiže sme po mojom trénerskom nástupe nezačínali od nuly. Poznal som týchto chalanov ako futbalistov a viem, že stále na to majú, viem čo v nich je, ukázal som dôveru voči nim a oni ju splácajú mne a klubu.“

Keď ste proti Spartaku nastupovali ako hráč, góly do siete materského klubu ste oslavovali. Prečo?

„Vždy sú to emócie. Proti Trnave sa mi celkom darilo (smiech). Keď som pôsobil v Skalici alebo v Dunajskej Strede, dával som vo vzájomných zápasov góly. Som trnavský odchovanec, prešiel som si v klube kategóriami, potom som si vyskúšal zahraničie. Keď z diaľky sledujete, ako to v Trnave žije, akí sú tu ľudia, ako to ide v klube, máte túžbu vrátiť sa. Ako hráč som sa vrátil dvakrát. Teraz si vážim, že som sa dostal v Trnave do trénerského kolotoča.“

Vyskúšali ste si ako hráč zahraničné zastávky v českom Moste, Tepliciach či v poľskom klube Górnik Zabrze. Aké to bolo?

„Vždy iné ako doma. V cudzine zápas prehráte, zbalíte sa a idete domov. Tu sa ako domáci hráč či tréner pred nikým neschováte. Každý v meste rieši futbal, najmä u nás v Trnave.“

Do akej miery vás v kariére ovplyvnila legenda trnavského futbalu, nebohý Jozef Adamec?

„Spomínam si na neho ako na prísneho trénera. Mal som vždy pocit, že starší majú u neho väčší kľud. Na druhej strane to bolo spôsobené tým, že z nás mladších chcel vytiahnuť maximum. Páčili sa mi na ňom mnohé veci. Bol to tréner, ktorý prvýkrát prešiel z trojobrancového systému na štyroch obrancov v línii. V tomto bol u nás inovátor. Od každého trénera si zoberiete niečo, čo neskôr ako tréner tiež použijete.“

Pred niekoľkými rokmi ste absolvovali týždennú stáž v Neapole, ktorý vtedy viedol Maurizio Sarri. Čo ste sa naučili?

„Absolvoval som viacej stáží, ale táto bola iná. Poznal som útočníka Arkadiusza Milika, s ktorým som hrával v Poľsku. Ujal sa ma aj Marek Hamšík. Pomohol mi s tým, že som mal informácie od hráčov a mal som prístup takmer ku všetkému, čo sa týkalo tréningového procesu. Vyvrcholilo to tým, že som sledoval zápas proti Juventusu. Štýl Sarriho sa mi páčil. Je to však tréner, ktorý príliš nemení niektoré veci a tréningový proces je v mnohom podobný. Komunikoval som s hráčmi Neapolu, ako a čo robia. Niektoré prvky sa snažím dostať do našej hry. Áno, on pracoval s inou kvalitou, ale aj my v Trnave sa snažíme posúvať.“

Trnava získala v sezóne 2017/2018 majstrovský titul pod vedením Nestora El Maestra. Aj od neho ste vtedy ako tréner tímu do 19 rokov čo-to pochytili?

„Bol som skoro na každom jeho tréningu. Mal som z nich pozapisované poznámky a natočené niektoré veci. Bola to pre nás vysoká škola futbalu, lebo prišiel z inej krajiny a mal iný typ práce, ako slovenskí tréneri. Naučil som sa od neho veľa.“

Každý tréner chce byť originálny. Ako by ste charakterizovali svoj štýl?

„Tiež si tvorím svoju filozofiu. Vždy ale beriete od viacerých trénerov to, čo si myslíte, že je najlepšie. Musíte to prispôsobiť danému tímu a podmienkam. Snažím sa šiť na mieru trnavskému futbalu. Znamená to, aby sme boli aktívni v hre bez lopty a v pressingových situáciách, ale aby sme boli dobrí aj s loptou a nebolo to iba o deštrukcii a obrane. Chcem mať v hre mnoho centrovaných lôpt a tlačenia sa do šestnástky súpera, kde sa rozhodujú zápasy.“

Trénerom Trnavy ste sa stali začiatkom januára. Ktoré momenty pri svojom premiérovom pôsobení vo Fortuna lige ste si najviac vychutnali?

„Keď sa pôjdete pozrieť na naše prípravky, od šiestich rokov sú všetci vedení a nastavovaní k tomu, že Slovan je náš najväčší súper na Slovensku a zakaždým je to najväčší zápas. To vo vás ako odchovancovi a trnavskom rodákovi je. Víťazné derby bolo najemotívnejším zážitkom. Ako trénerovi sa vám to nemusí podariť viackrát. Boli tam i zápasy, keď sme po piatich rokoch doma porazili Žilinu alebo sme vyhrali gólom z 93. minúty nad Dunajskou Stredou.“

Zdá sa, že vás do konca nadstavby čaká zaujímavý tabuľkový súboj so Žilinou.

„Cez víkend sme sa dostali na tretie miesto. Situácia sa zmenila tak, že to máme vo svojich rukách. Už sa nemusíme na nikoho pozerať a čakať. Budeme sa snažiť udržať si toto postavenie, aby sme mali možnosť kvalifikovať sa do Európy.“

Na Slovensku sú desiatky domácich trénerov s licenciou. Je medzi nimi silná konkurencia?

„Mám pocit, že sa to trochu zmenilo v tom, že kedysi bol užší okruh trénerov a v lige sa točili. Teraz dávajú kluby šancu mladším trénerom a skúšajú hľadať neopozerané nové tváre, ktoré by posunuli do pelotónu.“

Na Instagrame máte veľa fotiek z rôznych krajín. Baví vás cestovanie?

„Už ako hráč som to mal nastavené tak, že som bol vždy na letnej dovolenke a nejakej exotickej zimnej. Baví ma to a vždy keď bol čas, snažil som sa pozrieť pekné zápasy, napríklad anglickú alebo španielsku ligu.“

Tomáš Kotlárik/RTVS

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera