Futbalový komentátor Andrej Zvolenský: Kecal som do toho aj Bosákovi

S prechodom Fortuna ligy na novú platformu sa aj on presunul do inej televízie. Andrej Zvolenský rozpráva v rozhovore pre Takurčitee o svojom spojení s trnavským Spartakom, o komentátorskom tichu, o príprave prenosov, ale aj o tom, čo ho naučil zákaz komentovať zápasy jeho obľúbeného tímu.

Malí chlapci chcú byť smetiarmi, kozmonautmi, vojakmi… Vy ste chceli byť od detstva komentátorom?

Študoval som na dopravnej strednej škole a potom športový manažment na vysokej. A potom sa raz na Facebooku objavil inzerát, že Spartak TV, vtedajšia televízia futbalového Spartaka Trnava, hľadá posily. Tak som sa im na popud svojej vtedajšej priateľky, dnes už manželky, ozval. Najprv som však chcel byť futbalistom, futbal som hrával od piatich rokov. Je však pravda, že vždy mi to okolo toho „kecalo“. Keď som hral svoju prvú FIFU, sám som si ju komentoval a nejako mi to ostalo. 

Takže keby existoval na FIFE slovenský komentár, dnes by ste nerobili to čo robíte.

Asi áno, ale kecal som do toho aj Mírovi Bosákovi, ktorý komentoval v češtine (smiech).

Spartak TV znie ako dobrý odrazový mostík.

Hoci tá televízia fungovala len päť rokov, projekt to bol úspešný. Dokázali sme naplniť vysielanie pravidelnými premiérami a robiť zaujímavý obsah. Navyše, každý, kto robil pre Spartak TV sa neskôr presadil. Dvaja sme v Markíze, dvaja v RTVS, jedna bola hovorkyňou ženskej reprezentácie, ďalšia pracovala v SITE. Dobre sme sa tam vycibrili, bol to trošku „freestyle“, nemali sme prísny dozor, skôr voľnú ruku a asi to bolo dobre.

Predpokladám že to skončilo kvôli peniazom.

Určite áno. Vysielali sme aj priame prenosy, napríklad z otvorenia štadióna, či z európskych pohárov, keď Spartak nepredal práva celoštátnym televíziám. Na to, že televízia stála na šiestich ľuďoch, fungovala super. Keď sa však Vladimír Poór rozhodol predať klub, asi preňho už nemalo zmysel živiť malú televíziu. Bolo nám oznámené, že si môžeme hľadať novú prácu, indície sme mali už dlhšie, tak sme sa podľa toho zariadili.

A potom prišla RTVS.

Hej, keď sme sa dozvedeli o konci televízie, skúsil som poslať mail do RTVS. Prijímal ma Janko Hudok a zbehlo sa všetko strašne rýchlo.

Bola Spartak TV dobrá škola?

Rozhodne áno. Bol som prekvapený, ale nič mi nerobilo problém. Prakticky všetci, čo pôsobili v Spartaku a prišli do RTVS sa okamžite uchytili.

Odchod do Markízy bol spôsobený tým, že televízia kúpila práva na našu najvyššiu futbalovú súťaž?

Priznám sa, že som nemal v pláne odchádzať z RTVS. Bol som spokojný, počítalo sa so mnou, komentoval som a moderoval, mal som pracovať aj na EURE. Markíza hľadala nových ľudí do tímu, pretože ten, ktorý tam mali predtým, bol dosť úzky. Som tam aj vďaka nejakej intervencii od Únie ligových klubov, ktorá ma chcela udržať pri práci s ligou. Oni naznačili Markíze, že by chceli, aby som ostal pri lige a potom prišla ponuka. A nakoniec sme sa dohodli.

Nezačínali ste úplne na zelenej lúke. Prenosy Fortuna ligy sú sčasti prebratý projekt, alebo sa mýlim?

Nebol to jednoduchý začiatok. Ľudia v Markíze sú šikovní, skúsení, ale nezvykli venovať toľko času jedinej lige. Slovenský futbal riešili v správach a predtým aj v jednom prenose z každého kola pár rokov dozadu, ale ani zďaleka nie v takej miere ako teraz. Štúdio pred zápasom, štúdio po zápase, šesť priamych prenosov, magazíny, to tu predtým nebolo. Preto sa muselo všetko pomaly nastaviť. Prichádzal som ako nový človek, ale aj ja som dával know-how, ako na to, na čo si dať pozor, čo si všímať. My, noví ľudia v Markíze, sme si navzájom takto pomáhali so skúsenejšími kolegami, aby to celé fungovalo.

Zaujímala by ma sledovanosť. Máte k dispozícii počty divákov jednotlivých zápasov?

Nedávno sme mali poradu a padla tam aj táto otázka, aj my sme na to zvedaví. Veď sa nebudeme klamať, Markíza kúpila práva na ligu preto, aby rozbehla Voyo, ktoré voči iným internetových platformám zaostáva. No a evidentne sa to darí, máme za sebou šesť kôl a ak si dobre pamätám, predplatiteľov je o 100 % viac než pred rokom. Televízia je spokojná aj so sledovanosťou, tá je rôzna, záleží od zápasu.

Tipol by som si, že ľudia najviac sledujú Slovan, Spartak a Dunajskú Stredu.

Je to tak, Trnava a Dunajská sú v popredí, Slovan má tiež veľmi zaujímavú sledovanosť. Čo nás ale celkom prekvapilo je fakt, že v priebehu prvých piatich kôl mal najvyššiu sledovanosť zápas Liptovský Mikuláš – Žilina.

Zvykli ste si na neustále cestovanie za futbalom a na to, že strávite takmer každý víkend prácou?

Manželku aj zvyšok rodiny som musel naučiť na to, že cez víkendy so mnou veľmi nemôžu počítať. Našťastie sa to dá pri tejto práci nejako vykryť, lebo som doma viac cez týždeň, tak to vynahradím. A cestovanie? Priznám sa, že to mám rád. Beriem to ako relax, odpočívam, počúvam podcasty alebo audioknihy, takže ak idem sám, užívam si to.

Skúsme prezradiť nejaké detaily. V akom predstihu musí byť komentátor na štadióne a koľko ľudí robí na jednom prenose, ktorý nejde do televízie, iba cez Voyo?

Máme taký klasický úzus, že na štadióne by som mal byť hodinu pred zápasom, aby sa všetko stihlo dohodnúť. Najprv je miniporada, s režisérom sa bavíme o začiatku, o tom, aké grafiky pred zápasom pustí, či chcem mať aj zábery na nejakého hráča z rozcvičky, ak o ňom vieme nejakú zaujímavosť, a tak ďalej. Takže režisér, traja kameramani, zvukár, grafik a komentátor. Na takéto malé prenosy je potrebných 6-7 ľudí.

Keby ste to mali porovnať – v čom je Voyo iné, než bolo kedysi Huste, ktoré tiež vysielalo prenosy Fortuna ligy?

Hlavný rozdiel je v tom, že Voyo vysiela v HD. My komentátori sme navyše priamo na štadióne, Huste vysiela z centrály z Bratislavy. Možno to človek tak nevníma, ale priamo na štadióne človek zistí veľa vecí navyše. Huste má dvoch ľudí na štadióne, my sme výrobný štáb priamo na mieste. Podľa mňa je tam kvalitatívny postup k lepšiemu.

Aký je vzťah tímov vo Fortuna lige k televíznym štábom? Máte pocit, že ich otravujete, alebo skôr otvárajú všetky dvere dokorán?

Mám pocit, že nastalo zlepšenie. Odkedy som v Markíze, nestretol som sa s neochotou. Môže to byť aj tým, že Markíza sa s klubmi dohodla, že ich nebudeme až tak otravovať. Všetky tímy majú internetový kanál, ktorý ponúka vlastné videá. A my ich preberáme. Nechodíme ich otravovať 1-2 dni pred priamym prenosom na predzápasové rozhovory. Oni nám rozhovor nahrajú, pošlú, tak možno aj toto berú ako odbremenenie a sú nám vďační.

Nie sú kluby z prenosov nešťastné, lebo im „kradnete“ divákov na štadióne?

Práve včera som nad tým rozmýšľal a viete čo? V 21. storočí by sa toto už nemalo riešiť. Kto na štadión chce ísť, ten pôjde, samozrejme, ak nehovoríme o decembrových zápasoch, možno vtedy človek uprednostní pohodlie a teplo domova. Na Slovensku však máme skalnú skupinu, ktorá na štadión pôjde napriek priamemu prenosu a mínus 10 stupňom.

Prichádzali od divákov sťažnosti na to, že po novom si musia platiť 6 eur za prenosy z najvyššej súťaže, ktorú mali doteraz zadarmo?

Ľudia budú nadávať na všetko, za čo si musia zaplatiť. Ja sám som dostal strašne veľa správ, pretože ľudia vedia, že sa ma na to môžu pýtať, keďže sa motám okolo Fortuna ligy. Ale odbíjal som ich. Človek je zvyknutý, že dostane všetko zadarmo a ešte za to očakáva aj viac niečo navyše. Vyrábame viac programu a to sa nedá vyrábať bez peňazí. Každý si platí Netflix, pripláca si za Premier League, tak prečo nie aj za Fortuna Ligu?

Z toho mi ale vychádza, že potom sú tiež sťažnosti oprávnenejšie – ak si platím za prenos, očakávam kvalitu.

Máte pravdu a ušili sme si tým na seba bič. Verím však tomu, že na Voyo kvalita bude. Jasné, pár sťažností na kvalitu prenosu už prišlo, ale nebolo toho veľa. Ľudia v Markíze sú však ochotní a promptní to riešiť. Sme na začiatku, ešte sa musíme učiť, ale verím, že to bude už len lepšie.

Naozaj sa nemôže stať, že zaspíte na vavrínoch? Predsa len, v prenosoch nemáte konkurenciu, nikto iný Fortuna ligu nevysiela.

Práva stále máme, nikto nám ich nevezme, ale toto je každého osobná česť. Keď niečo robím, chcem, aby to dobre vyzeralo. Dávam do toho svoje meno, chcem aby to malo úroveň. Navyše, pýtame od ľudí peniaze, nechceme, aby nám nadávali, že sme neschopní. Nemáme Fortuna ligu „len tak, aby bolo“. Navyše, ak by sme kašľali na robotu, ani pes po nás neštekne.

Ktorí sú vaši najobľúbenejší spolukomentátori?

Martin Mikulič je asi najväčší profík a pre mňa jednotka v pozícii experta. Dúfam, že si to prečíta a bude rád (smiech). Ale robí sa mi dobre s každým, každý má iný štýl, každý má niečo do seba. Nestalo sa mi, že by ma spolukomentovanie s niekým vyslovene nebavilo.

Radšej komentujete sám alebo so spolukomentátorom?

Je mi to jedno. Divák asi viac ocení prítomného experta, mne ale nevadí, keď som sám. Aspoň sa viac nakecám.

Je pre prácu komentátora dôležité vedieť narábať s tichom? A má byť počas zápasu prítomné?

Som zástancom toho, že v zápase môžu byť pasáže, keď komentátor „vypne“. Nech vyznie atmosféra. Navyše, som komentátor v televízii, nie v rádiu, divák vidí, nemusím mu všetko popisovať, hoci tomuto sa nevyhne ani ten najlepší komentátor. No a práve v tomto sa ukazuje veľkosť komentátora – keď vie, kedy má byť ticho.

A kedy teda má byť ticho?

Určite nie vtedy, keď padne krásny gól. Ak je náhodou parádny záber na tribúnu a počujete fanúšikov spievať a do toho im rozprávate, kazíte to. Vtedy si treba prenos vychutnávať. V zápase je dobré byť občas ticho v momente, keď príde k nejakému zákroku. Človek by sa mohol unáhliť a keď ešte nevidel opakovaný záber, tak by si mohol spraviť chybný úsudok. Tu sa oplatí počkať, aby komentátor nepodľahol emóciám. Ostatne, niečo o tom viem, tiež som dostal zákaz komentovať, keď som nezvládol zápas Trnavy s Dunajskou Stredou.

Kto sú vaše komentátorské vzory?

Asi by bolo blbé povedať, že to nie je Marcel Merčiak (smiech). Odmalička som tiež vzhliadal k Jaromírovi Bosákovi. Mám rád jeho nekonvenčný štýl komentovania. Nezahlcuje diváka štatistikami, skôr sa s ním baví, akoby sedeli pri pive. Vzorom však pre mňa bol aj spomínaný Marcel Merčiak, pretože je to dlhoročná slovenská jednotka, prakticky bezkonkurenčná. Keby sa mi podarilo skĺbiť Bosákovu nekonvenčnosť a encyklopedické vedomosti Marcela Merčiaka, bol by som najšťastnejší na svete.

Pripravujete si hlášky dopredu?

Určite nie. Na to sa podľa mňa ani nedá pripraviť, človek nevie, čo v zápase príde. Bosák v jednom rozhovore povedal, že ak by si hlášky pripravoval dopredu, považoval by to za podvod. Asi sa dá súhlasiť.

Ako vnímate kritiku na svoju prácu?

Nad nekonštruktívnou mávnem rukou. Konštruktívnej kritike som však otvorený. Nedávno som sa napríklad stretol s Dušanom Radolským a vytýkal mi, že pri Fortuna lige často používame výrazy „fantastické“, „skvelé“. Ak toto používame pri slovenskom futbale, čo by sme potom hovorili počas zápasov majstrovstiev sveta či v Lige majstrov? Mal pravdu a ja som sa nad tým snažil rozmýšľať a pracovať na tom, aby som chybu odstránil.

Ako je to s komentátorskou objektivitou? Majú s tým naši komentátori problém?

Ja si myslím že nie. Poznám väčšinu našich komentátorov, viem, s ktorým klubom sympatizujú a keď sledujem ako komentujú zápas toho klubu, nie je to u nich počuť. Najkrajším dôkazom toho celého je Ľuboš Hlavena, ktorý je Spartakovec, ale na Facebooku mu ľudia bežne nadávajú za to, že je Slovanista (smiech). Nedávno som na Twitteri spustil debatu o tom, či si ľudia naozaj myslia, že sú zaujatí komentátori, alebo je to naopak, že sú zaujatí ľudia. Ak komentujem zápas Slovanu, ľudia už na začiatku nadávajú, že človek z Trnavy komentuje Slovan. Ak ma odsudzujú za to, že som z tohto mesta, tak sú neobjektívni oni, nie ja. 

Nie je to naopak, že ste prehnane kritickí voči obľúbenému tímu?

Hm… Možno máte aj pravdu. Od obľúbeného tímu potom očakávate viac, tak ho nešetríte. 

Spomínaný zápas Trnavy s Dunajskou Stredou však bol asi opačný prípad.

Po tom zápase prišlo veľa sťažností od fanúšikov Dunajskej Stredy. Niektoré pasáže som si na druhý deň aj pozrel a priznávam, bol som neobjektívny a tie sťažnosti boli oprávnené. Jeden z problémov bol, že ten zápas sa hral po zápase Slovenska v Maďarsku, v ktorom fanúšikovia Dunajskej Stredy otvorene sympatizovali so súperovou reprezentáciou, no a ja som ich pri zábere na sektor hostí zahlásil, že sa pozeráme na fanúšikov maďarskej reprezentácie. Za toto prišla sťažnosť dokonca od nejakého novinára z maďarských novín. 

Čo vás ten zákaz naučil?

Pavol Gašpar a Richard Fekete to vtedy zhodnotili tak, že potrebujem viac času na odosobnenie sa od Spartaka. O necelý rok neskôr som komentoval finále play-off o Európsku ligu medzi Trnavou a Ružomberkom a dokonca aj od hostí mi prišli správy, že sa mi to podarilo zvládnuť a že nebolo počuť, že som Trnavčan. Takže to chcelo len čas na odosobnenie a dozretie.

Sledujete futbal aj pomimo svojej práce?

Veľmi málo. Výnimkou je naša liga a zriedka aj zápasy Bayernu, ktorému fandím. Inak nie.

Chodíte aspoň ako divák na Spartak?

Odkedy som odišiel zo Spartak TV, tak som tam bol vždy len pracovne. Už to bude hádam aj sedem rokov. Ale chystám sa na to! Raz si sadnem na stoličku a budem len sledovať, bez toho, aby som rozmýšľal nad tým, čo v tej chvíli povedať a čo sa po zápase ktorého hráča opýtať.

Takže nebudete komentovať z tribúny medzi skandujúcimi divákmi?

To už by bolo repete. Už som také čosi zažil.

Kde?

V Sarajeve som sa na zápase miestneho Olimpiku s Trnavou v predkole Európskej ligy ocitol medzi ultras miestneho FK. Neotvorili nám na Olympijskom štadióne novinársku tribúnu, tak sme s Andrejom Bartalošom sedeli medzi nimi. A oni mi robili zle, lepili mi nálepky na notebook, fúkali mi cigaretový dym do tváre. Pekný zážitok, čo vám poviem (smiech).