Ján Vlasko revival, Neymar v Humennom a Prešov, ktorý spotil Košice viac ako lejak. Víkendový futbal stál za to

Ako už býva u nás zvykom, júlové víkendy patria futbalu. Počas minulého som videl raz toľko zápasov, než zvyčajne. Musím konštatovať, že sklamaný som nezostal.

Ján Vlasko revival

Moja púť víkendom sa začala podobne ako u kolegu Janočka zápasom druhého kola Fortuna ligy medzi Zlatými Moravcami a Skalicou. Mená súperov možno vábia asi ako zápach desiaty, ktorá prežila víkend v školskej taške, futbal to bol voňavý. Hralo sa vo vysokom tempe, obe mužstvá pekne kombinovali a padali aj góly. Čo viac by sme mali chcieť?

Štadión ViOnu zažil pravý Ján Vlasko revival. Bývalý ofenzívny hráč Spartaka Trnava sa rozpamätal na svoje zlaté roky a vykúzlil famóznu prihrávku, z ktorej dokázal dať gól dokonca aj Yann Yao. Rozlet hostí potom zastavili tesný ofsajd pri góle Hašu a jeho následné vylúčenie. Aj preto sa body delili.

Na skok do druhej ligy

V sobotu som prvýkrát komentoval zápas na internete, a keďže sa mi ušiel len druholigový, sledoval som otočku Humenného proti Považskej Bystrici. A opäť som ostal šokovaný. Považania hrali tak dobre, že by ich na nováčika netipoval absolútne nik. Dostali sa do vedenia, no v druhom polčase na nich sadla únava a Humenné aj s poriadnou porciou šťastia zápas otočilo.

Na môj vkus sa príliš veľa faulovalo a spolu s tým aj simulovalo. Jeden z divákov na tribúne brankára hostí nazval Neymarom. Neymarom domácich bol napokon kapitán Erik Streňo. Nie simulujúcim, tým, ktorý na prvý gól prihral a druhým zápas rozhodol.

Druholigový večer uzavrelo východniarske derby medzi Košicami a Prešovom. Na štadión prišlo cez 4 000 (slovom ŠTYRITISÍC!!!!!) divákov, druhá najvyššia futbalová návšteva víkendu naprieč všetkými súťažami. Slušné. Slušný bol aj futbal, aj keď v prvom dejstve hral FC Košice tak, ako keby ho vymenili za súčasnú Lokomotívu Košice. Prešov využil jednu štandardku na prekvapivé, no nie nezaslúžené vedenie.

Po prestávke pršalo, prevážila kvalita so skúsenosťami domácich a zverenci trénera Šoltisa zápas otočili. Z ihriska by ale schádzali s mokrými dresmi aj keby nelialo. Tatran ich prinútil tri body si odmakať.

Veľmi zvláštne verdikty

Ozdobou nedeľného programu Fortuna ligy mal byť (a bez pochyby aj bol) zápas Žiliny s Dunajskou Stredou. Pod Dubeň sa vrátil Adrian Guľa. Spolu s ním aj atraktívny futbal. Všetky šance vypisovať nebudem, krásne boli aj góly. Strela Mysloviča okrem siete trafila aj brvno. To rovno dvakrát. Vyrovnal Krstović, priam milimetrovo presne zopakoval svoj gól nožničkami na Faerských ostrovoch. Tasí ich pomaly častejšie, ako barber v opustenom nákupnom centre.

Len rozhodcovia sa kvalite zápasu vymykali. Z neznámych príčin neuznaný ďalší gól Krstovića, možno preto, že ho nedal cez hlavu. V závere zápasu hlavný ukázal diskutabilnú červenú Gidimu. Sťažovať sa však napokon nemohol nikto, Žiline bola po vylúčení ešte ponúknutá penalta, ktorú Kopas nepremenil.

Videl som aj zápas Trnavy proti Bystrici. To, že vo futbale je možné aj vystreliť zistili až hostia, desať minút pred koncom polčasu. Tréner Gašparík si svoje povedal v šatni cez prestávku a chvíľku po začiatku druhého polčasu bolo vyrovnané. Depetrisa potom prestal baviť pohľad na trápiacu sa rozohrávku Spartaka, zbehol si do vápna po penaltu a Bystrica odviezla športujúcim deťom na EYOF všetky body, nech sa pozrú. Azda v ďalšom zápase už za Trnavu nastúpi Kóša. Je to potrebné.

Videl som za tri dni päť celých zápasov plus druhé polčasy ďalších troch, spolu trinásťkrát 45 minút. Možno to je letom, teplým počasím, alebo kondíciou po letnej príprave, ktorá ešte nezvetrala. Príjemne ma prekvapila úroveň každého zápasu, ktorý som sledoval.

Nech to futbalistom vydrží.