Streda, 24. apríl 2024 
Former Skyblue „Ó, Salzburg, Salzburg …tam jsem taky nebyl“, znie legendárna hláška z filmu Traja veteráni. Dnešnému fanúšikovi futbalu sa však už nestane, že by klub z tohto mesta nepoznal. Vďaka miliónom eur, ktoré do neho nalial kráľ energetických nápojov Dietrich „Didi“ Mateschitz, a urobil z neho najsilnejší klub strednej Európy.
Vyblednuté spomienky na „wunderteam“
Časy, keď rakúsky futbal vládol Európe, si nemôže pamätať ani Josef Fritzl. V 30. rokoch minulého storočia boli „wunderteam“, jeho tvorca Hugo Meisl a najväčšia hviezda, moravský rodák Matthias Sindelar, doslova pojmami. Hoci titul na MS 1934 napokon nezískali. Bolo to ešte v časoch, keď národný štadión nesídlil na známej adrese v Prátri, ale na severe Viedne v Heiligenstadte. Hohe Warte (tak sa volá) je tam dodnes. Hneď za najdlhším panelákom Európy Karl – Marx Hofom. Ale už iba zatrávnené svahy, na ktoré sa kedysi vošlo 100 000 divákov, tu stoja ako nemé pamätníky slávnej rakúskej futbalovej histórie.
Odvtedy na repre úrovni striedali naši juhozápadní susedia zlé obdobia s ešte horšími. Ale najväčšou potupou bola vždy prehra s Nemeckom. Preto skúste povedať miestnemu fanúšikovi zaklínadlo „Cordoba´78“ a uvidíte jeho rozžiarený chrup v celej paráde. Dodnes dostať kúpiť kompletný merch s týmto označením, ktoré pripomína slávne víťazstvo 3:2 nad nenávideným protivníkom na MS v Argentíne…
Ani klubový futbal nebol v posledných desaťročiach bohatý na medzinárodné úspechy. Medzi ne treba určite zaradiť trojnásobnú účasť vo finále dnes už zaniknutého PVP (1978 Austria, 1985 a 1996 Rapid) a jednu vo finále Pohára UEFA (1994 Austria Salzburg, predchodca dnešného RB). Časom vymizli aj osobnosti typu Krankla, Prohasku, Pezzeya či Schachnera a dnes sú najväčšími rakúskymi hviezdami Alaba z Bayernu a Arnautovič zo Šanghaja. Už mená naznačujú, že multi – kulti smer, ktorým sa pred rokmi vybrala domáca liga, nemohol obísť ani národný tím.
Nadvláda červených býkov
Lige neohrozene vládne Red Bull Salzburg. Od vstupu bohatého mecenáša v roku 2005 stihol nazbierať 11 titulov a otázka pred začiatkom sezóny nestojí či vyhrá, ale s akým bodovým náskokom. Dlho sa však nedokázal presadiť v Európe a tak sa zdalo, že ide o vyhodené peniaze. Viacerí majú určite v pamäti štart s nesúrodou trénerskou dvojicou Trapattoni – Matthäus, i viaceré neúspešné pokusy postúpiť do skupinovej fázy Ligy majstrov. Darí sa mu to až v posledných rokoch. V máji 2018 dokonca klopal na dvere finále Európskej ligy, ale Olympique Marseille stihol v závere predĺženia zatiahnuť ručnú brzdu a postúpiť na úkor Salzburčanov.
Vlani mal dobre našliapnuté prerušiť ich nadvládu LASK Linz. Ale v čase „koronazákazu“ si hráči hromadne zatrénovali a ešte sa nechali pri tom hlúpo nachytať. Odrátali im body, vzali chuť do futbalu a Salzburg si to doklepal k ďalšiemu primátu. V prebiehajúcej sezóne sa ho vydal stíhať viedenský Rapid. Skonsolidovaní Grün – Weiss z Hütteldorfu, s najlepšou fan bázou, sa netaja ambíciami vrátiť sa na trón. Momentálne strácajú päť bodov, ale do konca súťaže je ešte ďaleko. Navyše Salzburčanom už od nového roku nepomôže jeden z kľúčových hráčov Maďar Dominik Szoboszlai, ktorého v rámci organizácie RB pustili k mladšiemu, ale už úspešnejšiemu bratovi z Lipska (hoci ten sa v dôsledku striktných nemeckých pravidiel legitimuje ako Rasen Ballsport).
Dedinská invázia pokračuje
Na bronzovej priečke tróni spomínaný LASK a na štvrtom mieste ďalšia „stará páka“ Sturm Graz, kde ešte v minulej sezóne majstroval tvorca trnavského zázraku Nestor El Maestro. V lige však namiesto starých osvedčených značiek pôsobí viacero málo známych „dedín“, ktoré zobrali najvyššiu súťaž doslova útokom. Wolfsberger AC z korutánskej obce Sankt Andrä sa dokonca prebojoval cez skupinovú fázu Európskej ligy až do prvého jarného kola, kde ho „odkikiríkali“ londýnski kohúti. Druhú európsku súťaž si v sezónach 2015/16 a 2017/18 zahral aj ďalší vidiecky postrach SCR Altach. Ďalšími klubmi podobného pôvodu sú TSV Hartberg a SV Ried.
Z velikánov sa, naopak, dlhodobo nedarí fialovej Austrii, ktorá sa nachádza pod hranicou postupu do prvej šestky. Jej dobré časy skončili, keď rakúsko – kanadský multimilionár Frank Stronach zbalil fidlátka a vybral sa radšej investovať do futbalu v neďalekom Wiener Neustadte. Ešte horšie je na tom Admira, na úplnom chvoste tabuľky. Ďalšie veľké meno, ktorej štadión leží v tesnom susedstve raja slovenských porevolučných nákupov Shopping City Süd. Niet sa čomu čudovať, keď v posledných rokoch berie hráčov zásadne zo second handu. Najlepším dôkazom je Cmiljanič, donedávna azda najzbytočnejší slovanista, ktorého si požičali v roku 2019. Zdá sa, že klub, v ktorom končil svoju bohatú kariéru Ladislav Kuna, na viac momentálne nemá.
Na 6. priečke nájdeme klub s názvom Tirol. Nie je to však päťnásobný šampión z Innsbrucku, ale tím z malého Wattensu, čiže ďalšia dedina. Innsbrucký klub je aktuálne v druhej lige spolu s Blau Weiss Linz (predtým VÖEST, majster krajiny 1974), Grazer AK (držiteľ double 2004!) či Austriou Klagentfurt, na ktorej luxusnom 30 tisícovom Wörthersee štadióne „hrá“ riadená výsadba zelene. O prvenstvo a teda postup medzi elitu bojujú ďalšie dve málo známe firmy – Lafnitz a Liefering. Ďalší z historických klubov Wiener Sportclub sa roky trápi v tretej lige a najstarší klub krajiny Vienna nedávno dokonca vypadol do štvrtej…
Slováci sú už nechcený artikel
V našich končinách panuje predstava, že kto vie trochu lepšie kopnúť do lopty, privyrába si v niektorej z nižších súťaží v Rakúsku. Zrejme je to aj pravda. Ale skúste si tipnúť, koľko Slovákov hrá aktuálne v najvyššej súťaži?
Znie to neuveriteľne, ale pohľad do súpisiek hovorí, že iba JEDEN! Ešte raz, tentokrát pre istotu kauflandsko – lidlovskou terminológiou: presne 1 ks! Je ním kmeňový hráč RB Salzburg, 19 – ročný Peter Pokorný, momentálne na hosťovaní v SKN Sankt Pölten.
Ak si myslíte, že v druhej lige ich je viac, omyl: opäť iba jediné meno so slovenskou vlajkou – Adam Griger z FC Juniors (bývalý prvoligista FC Pasching). Inak ani noha, hoci tu nájdete zbierku z celého sveta od Filipín až po Aljašku…
Máme to za humnami, čo by ste kriketovou loptičkou dohodili, ale už ani tam našich nechcú, čo je tiež vysvedčením slovenského futbalu. Vladimír Janočko v Austrii a Dušan Švento v Salzburgu sú asi nadlho poslednými výraznými stopami, ktoré tu zanechali Slováci.
Kto je na tom lepšie?
Rakúsko nie je kvalitou ligy žiadny futbalový „paradise“, o to viac je to zarážajúce. To nám však po vyžrebovaní rakúskych tímov za súperov v európskych súťažiach nebráni jasať ako by sme práve vyhrali eurojackpot. Ale na ihrisku to vždy dopadne presne naopak.
V posledných rokoch mal Slovan dvakrát do činenia s ich top klubmi. Najskôr so Salzburgom, nedávno s Rapidom a v oboch prípadoch to bolo na uterák. Lepšie nedopadla ani Trnava. Tá si síce priniesla z Prátru náskok, ale doma sa proti Austrii zmohla iba na celozápasové odkopávanie, aby napokon v úplnom závere aj tak inkasovala.
A do tretice – v Dunajskej vraj od septembra nekúpite linecké cesto…
Tak kto je na tom (oveľa) lepšie?
Komentáre