Kam sa podel rešpekt?

Včera sa odohralo ďalšie novodobé derby vo Fortuna lige. Udalosť s názvom DAC – Slovan však bola akási iná ako inokedy. Poďme postupne.

Chvála Slovanu…

Nadpis článku je asi najvýstižnejším pomenovaním sledu udalostí posledného týždňa. Ako fanúšik Dunajskej nemôžem nespomenúť, že Slovan sa celkom zaslúžene dostal do európskej pohárovej jesene. Klobúk dolu, pomôže to futbalu na Slovensku a hráčom ako Greif (vlastne asi len jemu).

Tak a teraz späť do reality. Lebo či už sa nám to páči alebo nie, slovenské tímy nie sú pupkom sveta, takže občasné letné alebo jesenné výlety po starom kontinente sú len spestrením dlhodobo zaužívanej rutiny s názvom Fortuna liga.

…ale len kým nebeží o Fortuna ligu

Do štvrtkovej polnoci podľa mňa málokto venoval pozornosť nedeľnému šlágru na Žitnom ostrove. Zo zvedavosti som si ale klikol na Youtubový kanál belasých a pozrel si vyjadrenia trénera Kozáka a hráčov pred ligovým zápasom. Bol som mierne sklamaný z ich nadradenosti.

Kozák sa najskôr pekne vyjadril, že pre niektorých jeho hráčov bola atmosféra na štadióne Toumba životným večerom. Dá sa s ním úplne súhlasiť. Spomenul však, že bude rozdiel preorientovať sa z 30-tisíc na 10-tisíc divákov, čo jeho hráčov nemôže zaskočiť. (Kiežby ste mávali aspoň 7 tisíc na lige).

Potom sa vyjadril aj Marin Ljubičič, parfrázujem: Pre nich (pozn. pre DAC) je to veľký zápas, ale keď môžem povedať, najväčšie derby je Slovan – Trnava. V Dunajskej to len teraz začalo byť takéto, možno rok dozadu.

Marin, možno aj práve kvôli takýmto slovám si sa z klubového patriota a miláčika tribún stal cudzincom a nevítaným návštevníkom v MOL Aréne.

DAC 5, Slovan 2

Čo nám ale ukázal samotný zápas? Päť gólov v Greifovej sieti, dve penalty a červenú kartu.

Obe penalty boli podľa mňa zaslúžené. Neboli to brutálne fauly, ale myslím si, že by ich zapískali v hociktorej európskej krajine. Červenú pre de Kampsa by som však neťahal. Okej, daj mu žltú, nech je to ako upozornenie, že ručičky na krku a pleciach do šestnástky nepatria. A hralo by sa ďalej. Ale nech mi nikto nehovorí, že jedna červená karta v 30. minúte rozoberie suverénneho majstra a ešte donedávna lídra ligy na malé kúsky.

Na pozápasovej tlačovke predviedol Kozák niečo zvláštne. Treba spomenúť, že pred samotným zápasom domáci športovo zablahoželali Slovanu k postupu do EL. Podľa mňa to je celkom rarita, keďže ide o najväčšieho rivala dunajskostredského klubu a aj na začiatku tlačovky zaznelo z úst zástupcu klubu a aj trénera Hyballu pár milých slov k Európskej lige. Potom dostal priestor Kozák. Zápas zhodnotil jednou vetou: „Dnes by tu mal sedieť niekto iný miesto mňa a hodnotiť zápas. Veľa gólov. A to je všetko“.      

Ako malé decko, ktoré nevie prehrať. Zarezala ich jedna červená v tretine zápasu? Pre pripomenutie, posledné dva derby zápasy dohrávala Dunajská v desiatich. V júni dostal Koné červenú v 60. minúte, následne Šporar nedal penaltu a DAC vyhral doma 1:0. Predtým na Tehelnom poli išiel Herc dole v rovnakej minúte ako včera de Kamps (30.) a Slovan doma vyhral 3:1. Nikto neplakal, nikto sa nesťažoval, išlo sa ďalej.

Slovan si to prehral sám

 Slovan si to prehral sám. Aj keby dostali tri červené, päť kúskov je veľa. Neboli to žiadne brutálne vyšachované tiki-taka góly. Každý jeden z tých piatich gólov by priemerné ligové mužstvo v pohode ubránilo.

Pri prvom Ramirez prehlavičkoval dvoch stojacich obrancov a de Kamps zatiahol ručnú na penaltu. Pri druhom Apau zaspal ako mladší žiak, pri treťom znova Apau. Chcel blokovať Davisov center zo vzdialenosť 10 metrov a Abena sa už len prizeral ako Ramirez oslavuje, pri štvrtom šiel Božikov do súboja v rukavičkách a okolo Fábryho na päť metrov nikoho nebolo. Piaty bol výstavný, keď Božikov vysunul Ramireza do nájazdu.

Keď za týchto päť lacných gólov môže rozhodca, ja potom už neviem. Stačilo povedať, že sme si to prehrali sami individuálnymi chybami, že mali chlapci napršané do nosa, že mali ťažké nohy, že bolo vela gyrosu, že pre nich je liga teraz menej zaujímavá a sústredia sa Európu…hocičo

Zlatým klincom bolo, keď zaznelo z Kozákových úsť, že im nikto žiaden rešpekt nepreukázal a že ho to mrzí. Rešpekt neukázal v prvom rade Slovan. Prišli ako veľká voda zo Solúna. Netreba zabúdať, že na svojej ceste európskym letom porazili také veľmoci ako Kosovo, Írsko a stihli vypadnúť s Čiernou Horou. Mne dve gratulácie od klubu a pochvalné slová od Hyballu celkom stačia. Dunajská bola jasne lepšia a rozhodca v tomto zohral len minimálnu úlohu.