Keď čarovnému týždňu v Malom Ríme chýba jediné

Cez týždeň eufória, po zápase nálada ako pri pohľade na účet u zubára. Posledné dni som strávil v Trnave, videl som tri zápasy na domácom štadióne a zažil ošiaľ, na aký si nepamätám. Zápas s Dniprom som si prirodzene nenechal ujsť – ja, ani necelých 17 tisíc divákov, dúfajúcich v grandiózne finále s výhrou domácich.

Vypredané!

Kampaň v meste bola masívna. Nie však tak, ako tá predvolebná. Aj ľudia, ktorí inak obchádzajú štadión so škrípajúcimi zubami sa ma vypytovali, či si myslím, že to Spartak dá. A či bude vypredané. Na to druhé som si odpovedať trúfol. Na to prvé, len tak, ako politici v nedeľnej debate – vyhýbavo, nejasne, zoširoka.

O play-off EKL bol obrovský záujem, klub robil, čo mohol. Dokonca otváral aj sektory, ktoré by inak možno boli zatvorené. Keď chce fanúšik na futbal, treba ho pustiť. Keď už kapacitu nešlo viac nafúknuť, hľadal som, či náhodou neuvidím nejakých šťastlivcov s lístkom na streche, žeriave pri štadióne či na výsledkovej tabuli. Ak nerátam zvedavcov na teplovzdušnom balóne a malom lietadle, hasiči môžu pokojne spať – žiadne bezpečnostné pravidlá porušené neboli.

Po ostatnom týždni je okrem lístkov na futbal najväčším nedostatkovým tovarom v Malom Ríme aj klávesa F5. Preklikávanie počtu zvyšných vstupeniek by sa mohlo pokojne zaradiť medzi e-športy.

Len raz za život?

Ak Spartak postúpi, budeme mať prvýkrát v histórii dvoch zástupcov v skupinovej fáze v pohárovej Európe. Vedomí si toho boli ľudia z celého Slovenska, veď medzi treťou a štvrtou sa počty jedincov v červenočiernej kombinácii na terasách trnavských podnikov znásobili rýchlejšie ako počty nakazených covidom na oravskej svadbe.

Počty človekov sa znásobovali aj za bránkami, fotografov bolo toľko, že menej ľudí bolo aj v rade na zmrzlinu zadarmo cez storočnicový zápas Spartaka.

Za posledný týždeň sa zmenil aj môj redaktorský život minimálne v jednej veci – nosím opaľovací krém, lebo v Trnave človek dostane na východnej tribúne pri večerných zápasoch aj saunu zadarmo. A keby len bežný človek – aj taký Ľuboš Hlavena si včera musel prekrývať monitor kartónom, aby mu nespieklo všetky závity. Viem, o čom hovorí, môj tablet som vytiahol len na tri minúty, po ktorých mi poďakoval za spoluprácu a napísal, že sa prehrieva. To už ale tak nejak k futbalovej Trnave patrí.

V posledných dňoch sa na zápasy aj teším viac, než inokedy, lebo (minimálne v európskych stretnutiach) sa pozitívna vibrácia nesie ďaleko za pozemky patriace k Štadiónu Antona Malatinského. A tým nemyslím len susedné stavenisko, ktorého žeriav pomáhal vynášať sudy na tribúnu v priebehu týždňa. Jednoducho, tieto dni, od zápasu s Lechom, cez nedeľný zápas s Podbrezovou, až po stredajšiu play-off bitku s Dniprom bolo všetko nasmerované k jedinému cieľu – aby boli prípravou na to, čo by mohlo v Trnave prísť na jeseň. Ak by Spartak postúpil.

No a potom prišiel zápas.

Nevyužitá šanca

Nech si to už niekto chcel, alebo nechcel pripustiť, Dnipro-1 je favoritom play-off. Zdolateľným. V kríze a bez regulárneho trénera.

Od prvej chvíle hnal zaplnený štadión Spartak do skupiny. Prvá väčšia šanca, unikajúceho Djuricina zastavil obranca hostí nedovolene. Po faule na posledného hráča prišla od rozhodcu najprv žltá a po dohode s VARom červená karta. Nebyť techniky, možno Dnipro dohráva v plnom počte. A možno ich práve toto nakoplo…

V tom momente sa začalo ukazovať, ako veľkou neznámou súper je a ako veľmi sú na ihrisku dôležité skúsenosti. Tie mali hostia oveľa väčšie. O individuálnej kvalite ani nehovorím. Spartak po zmene strán strelil prvý gól. Myslím, že postavil do pozoru okrem fanúšikov aj miestneho seizmológa – pochopiteľne, kvôli masívnej reakcii hľadiska. Súpera mohli a mali potom Trnavčania doraziť a zdecimovať. Viacero dobrých šancí zahodili, viacero príležitostí, ktorým chýbala myšlienka či moment prekvapenia, si za klobúk nedajú. Súper trestal gólom z penalty za faul, aký je akceptovateľný na žiackych zápasoch.

Ani druhá červená pred koncom so zápasom nepohla. Skóre sa už nezmenilo, hoci Spartak mal dosť príležitostí ísť do Košíc aspoň s jednogólovým náskokom.

Ako na pohrebe

Od nadstaveného času, cez rozhovory, tlačovú konferenciu, až po môj odchod zo štadióna, som už cítil len sklamanie a frustráciu. Chápem, ale myslím si, že to nie je nutné. Dvojzápas je stále iba v polčase. V Košiciach, kde sa bude hrať odveta, súper dostane podľa všetkého nový impulz v podobe nového trénera. Spartak však doteraz ukázal, že na odvety vie ušiť lepšiu taktiku, než na prvé zápasy. Navyše, kratšia cesta, absencia troch hráčov súpera, ktorí sa vykartovali či prítomnosť slovenských fanúšikov na štadióne môžu hrať v prospech trnavského tímu.

Úvodná červená karta mohla spraviť zo zápasu roka v Trnave jasnú záležitosť v prospech domácich. Nestalo sa a obávam sa, či práve toto nie je ten impulz, ktorý Dnipro-1 akútne potreboval na “chytenie sa”. Nech to znie akokoľvek paradoxne, toto vylúčenie mohlo tím spojiť až natoľko, že práve preto si nesie ukrajinský klub slušný výsledok do odvety. Zároveň však hrať proti jedenástim hráčom v druhom zápase môže byť pre Spartak istým spôsobom aj v čomsi jednoduchšie. To je však, zatiaľ, hudba budúcnosti.

Z bežnej stredy sviatok

Tak či onak, to čo som videl včera aj v posledných dňoch v Trnave mi ukázalo, že eufória z futbalu vie prekonať veľké prekážky. Ak sa veci robia dobre a ak sa darí mimo štadióna, na tribúne aj na ihrisku, vie sa vypredať aj taká veľká opacha, akou ŠAM bezpochyby je, do posledného miesta. Vie sa nakopnúť aj divák, ktorý na zápase nebol roky a dá sa aj z bežnej stredy spraviť sviatok. Dokonca sa dokáže aj masívne chváliť (dokonca aj v komentároch na Facebooku!). Spomenul som niečo podobné aj v mojej reportáži z Košíc, spomeniem to aj tu. Hmatateľná radosť z futbalu, aká je v posledných dňoch v Trnave, si rozhodne zaslúži, aby vydržala čo nadlhšie. To, čo je na Slovensku nedostatkový tovar, je zrazu v Malom Ríme mainstreamom.

Ani Nostradamus netuší, ako to celé napokon dopadne. Odveta s Dniprom má jasného favorita. Myslím si však, že všetci tí, ktorí futbalu (nielen) v Trnave fandia, by najradšej nezoskakovali z vlny futbalovej radosti. Budem sa rád pozerať na európsky futbal – s opaľovacím krémom a funkčným tabletom – alebo aj bez.