Ligový útočník ešte nedávno staval drevodomy. Dnes hovorí, že po príchode medzi najlepších bolo najťažšie trénovať každý deň

Z pralesnej ligy až do najvyššej súťaže. Tomáš Horák je úkazom pomerne nevídaným. V priebehu pár mesiacov vymenil FK FC 31 Jarok za Galantu, tu sa však dlho neohrial, lebo putoval do Zlatých Moraviec. V rozhovore pre TakUrčite rozpráva o nečanej príležitosti, splnenom sne aj o drevodomoch, ktoré montoval predtým, než začal kopať do lopty na plný úväzok.

Čoskoro sa začne nový ročník Fortuna ligy. Už ste si zvykli na najvyššiu súťaž?

Myslím, že už som sa už adaptoval. Najťažšie bolo, že som začal trénovať každý deň, čo bol nezvyk. Hlavne pre telo, ktoré dostávalo väčšiu záťaž. Prvé tréningy som mal naozaj dosť čo robiť. V Jarku sme trénovali väčšinou večer po práci, približne do šiestej-siedmej a dvakrát-trikrát do týždňa.

Už aj prechod do tretej ligy v Galante musel byť skok.

Tam už boli náročnejšie tréningy, štyrikrát do týždňa. Stále to však bolo od Fortuna ligy ďaleko.

Pre rodinu musel byť šok, že ste zmenili zamestnanie na profesionálneho futbalistu.

Najskôr som bol oslovený na skúšku. Mala trvať týždeň až dva, tak som ich najprv neinformoval. Neskôr počas skúšky som im to už povedal. Samozrejme, všetci mi držali palce. Chceli, aby som sa ukázal čo najlepšie a nech o miesto zabojujem.

Keď ste dostali prvú zmluvu, v starej práci to nerobilo problém?

Prvá vec, ktorú som musel spraviť, bolo ukončenie predchádzajúcej pracovnej zmluvy, ale našťastie to nebol problém.

Žiadne plynutie výpovednej lehoty, žiadne naťahovanie sa so zamestnávateľom?

Pracoval som v rodinnej firme. Šéf mi na jednej strane držal palce aby sa mi to podarilo, ale na strane druhej bol smutný, že odchádzam. Problémy mi však nikto nerobil. Neskôr za mňa našli náhradu a všetko bolo v pohode.

V predchádzajúcej práci ste montovali drevodomy. Odskočili ste si k nim aj počas letnej pauzy?

Iba som oddychoval. Pomáhal som aj okolo domu, ale drevodomy som nestaval. 

Plánujete sa v budúcnosti k tej práci vrátiť?

To ešte neviem. Človek nikdy nevie, čo bude. Neviem, či sa mi podarí udržať v prvej lige, to je ťažko povedať. Zatiaľ na to nemyslím.

Keď hrá človek najnižšiu súťaž, už asi veľmi nepočíta s tým, že raz sa môže stať futbalovým profesionálom. Čo vy, verili ste v kútiku duše?

Už ako malý chlapec som sníval o tom, že by som hral prvú ligu a živil sa futbalom. Roky však ubiehali. Keď som bol v doraste na dedine, nepočítal som s tým, že by som si zahral ligu. Už som ani nedúfal, no nakoniec sa to podarilo.

Nikdy neprišli do Jarku zaujímavé futbalové ponuky?

Ponuky som mal a aj som mohol ísť. Mal som tu však kamarátov a nechcelo sa mi ísť preč. Navyše som si nemyslel, že by som sa mohol živiť futbalom. Skôr som to celé bral ako zábavu. Mal som dobrú prácu, bola dobrá partia a to bola pre mňa priorita.

Prekáža vám, keď vás niekto označí za slovenského Jamesa Vardyho?

Nevadí mi to. Určite sa však ako slovenský Vardy necítim. Vardy už aj niečo dokázal v anglickej lige, nastrieľal desiatky gólov, vyhral titul. Ja som sa síce dostal do prvoligového tímu, ale gólov som zatiaľ až tak veľa nedal. Necítim sa tak, že by som sa mal porovnávať.

Za pol roka v Zlatých Moravciach ste naskočili do jedenástich zápasov. Ktorý hráč, proti ktorému ste nastúpili, vám najviac utkvel v pamäti?

Bol to pre mňa veľký skok. O menách proti ktorým som si zahral a ešte aj môžem zahrať som ani nesníval. Najväčšie meno proti ktorému som hral je Vlado Weiss ml. zo Slovana. Škoda, že sa liga delila, nestihol som zápas proti Martinovi Škrtelovi.

Dal vám niekedy niekto v lige pocítiť, že ste prišli z amatérskeho futbalu?

Nedali mi pocítiť, že som z nižšej súťaže. Hneď ako som prišiel sa mi snažili pomáhať s regeneráciou a s tým, aby som si zvykol na prvoligové návyky. Vo všetkom boli ústretoví a snažili sa mi skôr pomôcť.

A čo protihráči?

Ani tí nie. Veľmi ma nepoznali.

To môže byť výhoda na ihrisku, nie?

Tak trochu hej. Skúsim to využiť aj v budúcnosti.

Chodíte sa občas pozrieť na zápasy bývalých klubov?

Nestíham a veľmi nechodím. Väčšinou sme hrali v čase, keď hrali aj oni, prípadne som chodil hrať za Béčko. Bol som asi na jednom, dvoch zápasoch v Galante. Na Jarok som bol až keď sa nám skončila súťaž, videl som jeden zápas, čo hrali doma v dedine. 

Trénerom v Zlatých Moravciach je aktuálne bývalý reprezentačný kouč Ján Kocian. Aký je?

Pán Kocian je veľká osobnosť slovenského futbalu, trénoval reprezentáciu, čo už samo o sebe niečo hovorí. Je to pre mňa veľká česť trénovať pod takým dobrým trénerom, ale aj človekom. Rovnako je to pre mňa aj do budúcna veľmi dobrá skúsenosť a určite mi to môže dať veľmi veľa.

Bavili ste sa o vašich úlohách do najbližšej sezóny?

Nejaká konverzácia prebehla, ale nič špeciálne. Moja úloha je dávať góly.

Na čo si trúfate?

Ťažko povedať, podľa toho koľko budem hrávať. Samozrejme, chcel by som dávať čo najviac gólov.

Na čo si trúfajú Zlaté Moravce?

Myslím, že to bude lepšia sezóna ako minulá a dúfam, že nebudeme namočení priamo do záchranárskych bojov, ako naposledy.

Je v lige tím, ktorému ste fandili odmalička a proti ktorému nastúpite so špeciálnou motiváciou?

Myslím, že som nemal obľúbený tím vo Fortuna lige. Keď ešte hrala Nitra, tej som fandil najviac.

Na čo sa najviac tešíte?

Najviac sa teším na zápasy na veľkých štadiónoch, to je pre mňa niečo nové. Zápasy v Dunajskej Strede, na Slovane aj v Trnave pre mňa budú špeciálne. Nikdy by som totiž nepovedal, že si na takýchto miestach zahrám.

Na záver otázka – ak by si mal Tomáš Horák vytvoriť sám seba na FIFE, aké hodnotenie by si dal? Aké by boli jeho silné stránky a na čom by ešte mal zapracovať?

Momentálne možno nejakých 60, možno 70. Ťažko hodnotiť samého seba, nie som na to zvyknutý. Najviac by som mal popracovať na technike, možno na kondícii. Najlepší by som bol asi v streľbe. Možno ešte skromnosť.