Liverpool – City je ostrovček normálnosti v nenormálnej dobe

Na futbal sa tak skoro nedostaneme. Snu o ceste na zápas Liverpoolu na Anfielde som sa vzdal. Futbal mi už veľkú radosť nerobí. Liverpool získal titul po superdlhom čase. Aj tak som sa neradoval. Napriek tomu futbal sledujem. 

Ani emócie nie sú, čo bývali

Dôvod? Niečo medzi zotrvačnosťou a snahou nabehnúť na starý režim. Na časy, keď boli veci lepšie, funkčnejšie, svet bol plný nadšených fanúšikov a ja som sa mal s kým porozprávať o futbale. Dnes už sa to nedá.

Volať kamarátov pozerať zápasy kamsi do pohostinsiev je v týchto časoch volovina. Ani výhra minulého ročníka Premier League mnou absolútne nepohla. Fanúšikovia žiadneho tímu si nezaslúžia, aby nemohli poriadne osláviť titul svojho milovaného klubu, obzvlášť, keď sa tak stane po tak dlhom čase.

Lenže ísť oslavovať by bol čistý nerozum, preto zostáva dúfať, že príde nejaké repete. 

Deväťdesiat minút bez problémov sveta

Skúšam sa aspoň na chvíľu tváriť, že problémy sveta zmizli. Aspoň na 90 minút plus nadstavený čas sa posadím, zaľahnem a občas postojím pred tabletom, na ktorom odhaľujem 50 odtieňov červenej, lebo také dresy proste Liverpool má.

Salahove vlasy vyzerajú podobne ako pred pandémiou, Mané je ten istý skromný chlapík s rozbitým telefónom a Klopp sa pri každej pokazenej akcii tvári podobne ako ja, keď mi spred nosa v obchode uchmatnú posledný mangový jogurt v akcii.

Len ja si ten jogurt kupujem v rúšku, Klopp po zápase neoslavuje s fanúšikmi, Salahovi to už tak nepáli a Mané nie je tak nenápadný v dave, lebo na tribúnach nikto nie je.

Liverpool – City

Dnes hrá majster s vicemajstrom. Vyšperkovaný duel, ktorý sľubuje konfrontácia manažérskych osobností. Guardiola verzus Klopp, superdrahá jedenástka proti inej, tiež superdrahej jedenástke. Na tieto zápasy som sa kedysi veľmi tešil. Teraz sa len trochu. Aby sa nepovedalo.

Verím, že dnes to bude jednotka, ale keby nie, dúfam, že hráči nechajú na ihrisku všetko, ako za starých dobrých čias.

Korona mi vzala lásku k futbalu, lenže futbal tu so mnou bol vždy. Najmä ten liverpoolsky. Aj v najhorších časoch, keď bolo svetlo na konci tunela vzdialené ako záverečný hvizd keď prehrávate o päť gólov. Stále som mal istotu, že všetko zlé prejde, a ak nie, aspoň si dá cez víkend chvíľu pauzu.

Dnes si teda tú chvíľku nájdem. Zo zotrvačnosti, pre spomienku na staré časy a preto, aby som nezmeškal moment, ktorý mi vráti lásku k fodbalu.

Viac futbalových článkov

• Ako sa Milner na Kloppa (ne)nahneval
• Päť hráčov, ktorí vám pomôžu vyhrať Fantasy ligu
• VIP: Predčasné vrcholy a zamrznuté úsmevy