Štvrtok, 18. apríl 2024 
Ján Janočko Keď Ružomberok lovil hráčov pred minulou sezónou, siahol aj do Nitry. Lukáš Fabiš sa rýchlo stal súčasťou základnej zostavy vicemajstra, ba čo viac, odohral všetky minúty minulej sezóny. O jedinečnom primáte, o udržaní kádra, o netradičných ambíciách aj o trpkej situácii vo futbalovej Nitre sme sa rozprávali s obrancom oranžových.
Ste jediným z viac ako tristo hráčov v našej lige, ktorí odohrali v minulej sezóne plnú minutáž. Čo to pre vás znamená?
Znamená to pre mňa veľa, pretože to nebolo ľahké. Bola to náročná sezóna, kvôli situácii okolo covidu a aj napriek tomu som dokázal odolať a tréneri mi dávali dôveru. Určite si to vážim a je to pre mňa veľká vec. Som rád, že som sa tak rýchlo dokázal etablovať v Ružomberku a že sa mi sezónu podarilo odohrať celú.
Bol tam aj jeden husársky kúsok. Mali ste koronu a napriek tomu ste nezmeškali ani minútu. Odsunuli zápas a práve vtedy mali pozitívny test a aj tak ste stihli všetko, je to tak?
Naozaj to bolo takto natesno. V podstate som bol medzi prvými hráčmi, ktorí boli spúšťačom nákazy v kabíne. Na tréningu povyskakovali nejakí pozitívni hráči a skončilo to tým, že sa zápas odložil o štyri dni, ktoré boli potrebné akurát na to, aby nám skončila karanténa a aby sme mohli opäť hrať. Po piatich dňoch som prišiel a chvalabohu som nemal vážny priebeh, prekonal som to takmer bez symptómov a neuškodilo mi to ani na kondícii ani na fyzickom stave.
Ružomberok mal dobrú sezónu, boli ste vicemajstrom, značnú časť sezóny ste si však užili bez fanúšikov na tribúne. Ako veľmi vás to mrzí?
Určite dosť, ale na druhú stranu nám ľudia začali dôverovať, až keď sa ukázalo, že to, že sme boli na treťom mieste a pohybovali sa vo vrchných priečkach tabuľky, nebola náhoda. Práve v týchto fázach sa opatrenia uvoľňovali. Čím bolo vyššie kolo a blížil sa koniec ligy, tak sme mohli mať plnšiu kapacitu štadióna. Mám taký pocit, že na Slovan prišlo okolo 3000 ľudí, čo je na ružomberské pomery dosť. Je dobré, že sa to postupne uvoľňovalo a ľudia chodili a podporovali nás. Možno sme trochu čakali viac ľudí na poslednom zápase sezóny, keď sa odovzdávali medaily. Dúfame však, že ľudí presvedčíme, že na štadión patria aj oni, že potrebujeme ich podporu a že s nimi to ide oveľa ľahšie.
Bol v minulej sezóne nejaký konkrétny zlomový moment po ktorom ste si povedali, že teraz máte na to, zabojovať o najvyššie priečky?
Myslím si, že zlomový bol domáci zápas so Slovanom, ktorí sme vyhrali v poslednej minúte gólom Maťa Regáliho 1:0. Vtedy sme si začali dôverovať ako tím. Celú sezónu sme neriešili postavenie v tabuľke a tabuľkové ciele. Snažili sme sa plánovať trochu krátkodobejšie. Až v nadstavbe, keď sme sa viezli na dobrej vlne, bez porážky, sme pochopili, že sa dá uhrať aj druhé miesto – a šli sme si za tým. Chceli sme hrať tak, aby sme to mali vo vlastných rukách a nemuseli sa spoliehať na to či niekde Trnava zakopne, alebo nie.
Pamätám si, že minulý rok ste šli do sezóny s tým, že chcete skončiť v prvej šestke. Časom sa cieľ sezóny musel logicky zmeniť. S čím pôjdete do tejto sezóny?
Cieľ máme taký, aký podľa trénera nemá nikto na Slovensku. Do tej prvej polovice súťaže by sme chceli skončiť v prvej päťke. Podľa toho, ako sa bude vyvíjať sezóna, si budeme stanovovať ďalšie ciele. Myslím, že je dôležité sústrediť sa na každé nadchádzajúce obdobie, ktoré prichádza. Momentálne je to to, aby sme čo najdlhšie bojovali v Európe. Náročnejšie to bude z časového harmonogramu, budeme mať nahustené zápasy. Máme však dosť široký a kvalitný káder na to aby sme sa dokázali v Európe udržať čo najdlhšie.
Povedzte mi, v čom je to tajomstvo, že ste dokázali udržať káder a zároveň sa posilnili?
Veľa hráčov vedenie udržalo, čo je veľmi dobrá vizitka. Každý jeden hráč, ktorý tu ostal, sa tešil hlavne na pohárovú Európu, keďže sme si ju vybojovali. Je to odmena za sezónu a každý jeden chce ostať v klube a pobiť sa o to, aby sa aj on zviditeľnil.
Prezradíte, či prišla nejaká zaujímavá ponuka na prestup?
Oficiálna žiadna. Šumov je vždy veľa, ale pokiaľ to nie je oficiálna ponuka tak si myslím, že nie je čo riešiť a tu by som to uzavrel.
Často sa opakuje, že moderný krajný obranca musí v prvom rade brániť, ale musí aj útočiť. Ako veľmi vás to ťahá dopredu?
Vždy ma to ťahalo dopredu. V mládežníckych časoch som začínal ako útočník a posúval som sa opačným smerom ako väčšina. Keď sme boli v Nitre, v mládeži, tak sme vždy boli to dominantné mužstvo a veľmi veľa sme útočili. To vo mne ostalo zakorenené a snažím sa dostať do čo najviac útočných situácii, aby som pomohol tímu. Osobne nie som úplne spokojný, keď sa nedostávam do ofenzívnej časti. Súhlasím s tým, že krajní obrancovia musia útočiť. Je to veľká výhoda keď krajný obranca prečísli súpera v krajnej vertikále. Musí byť však ochotný a chcieť ísť dopredu a potom je to už o presnosti a niekedy aj o šťastí.
Asi by vás nebavil taký zápas v ktorom by ste mali len brániť a hrať na 0:0…
Asi skôr nie, aj keď s tým nemám problém. Radšej som, keď máme loptu a môžeme útočiť, keď máme rozviazanejšie ruky a ofenzívnejší štýl.
Hovoríte, že ste začínali v útoku a potom ste sa postupne sťahovali dole. Aký moment to zmenil, rozhodol o tom tréner, alebo vám išlo vám bránenie, tak vás postavil dozadu?
Ešte v 16-tich som hral krídlo, no potom som zacúval do obrannej formácie. Tréneri v mládeži rozhodli, že budem lepší v obrane, možno som nedával dostatočne veľa gólov, ale sedelo mi to a nevadilo. Postupom času som sa možno trochu zlepšil a myslím si, že ten post mi sedí. Nevadí mi viac behať a som úplne spokojný, že spravili takéto rozhodnutie.
Ešte by som sa vrátil k tomu, na čo si trúfate v tejto sezóne. Koľko kanadských bodov máme od Lukáša Fabiša očakávať?
Som nastavený tak, že vždy chcem byť lepší, ako som bol predtým. Chcel by som, aby som tými bodmi pomohol mužstvu a aby sme mali dobré výsledky. Snáď si asistencie a góly ušetrím na správne momenty.
Predpokladám, že stále sledujete to, čo sa deje v Nitre s tamojším futbalom.
Sledujem a nielen klub, s ktorým sú problémy, ale aj dianie v ostatných, teraz už dvoch kluboch, ktoré tam sú.
Stíhate občas chodiť na zápasy?
Veru nie a po poslednej skúsenosti, keď som sa snažil dostať na nitriansky zápas, som už nad tým zlomil palicu.
Čo sa stalo?
To by som momentálne nerád riešil, lebo sú veci, ktoré sú ešte nevyriešené a nerád by som do toho zabŕdal.
Dopadli ste podobne ako Erik Jendrišek, ktorý sa s klubom nerozišiel v dobrom?
Určite sme sa nerozišli v dobrom. Nepodali si ruky a neodišli sme s úsmevom, ale nie je to nejaké nevraživé, ako u Erika. V Nitre neboli nejaké veci zdravé a pokiaľ sa to nevyčistí, tak si myslím, že sa klub nemôže posunúť ďalej.
Vráťme sa ešte do Ružomberka, s kým si v kabíne najviac rozumiete?
Nemám osobný problém s nikým, ale myslím si, že najviac si rozumiem s Maťom Regálim.
Kto je najlepším obrancom u vás v tíme?
Ťažké je prejsť cez Alexa Mojžiša, ale každý vyniká v niečom inom, v čom je dominantný a čo dokáže využívať. Práve preto pôsobíme tak solídne. Keď niekomu niečo nevyjde, tak ho ten druhý zastúpi. Ťažko by som vyberal jedného hráča. Myslím si, že práve to kolektívne je to najlepšie, čo nás zdobí.
Na záver otázka – ak by si mal Lukáš Fabiš vytvoriť sám seba na FIFE, aké hodnotenie by si dal, aké by boli jeho silné stránky a na čom by ešte mal zapracovať?
Záludná otázka… Medzi silné stránky by patrilo centrovanie, prihrávky, fyzická kondícia a rýchlosť. Zapracovať by som chcel na hlavičkovaní. Celkové hodnotenie je veľmi ťažká otázka, aby som sa zase neprecenil. Možno nejakých 80-81.
Komentáre