Maďarské feferónky slovenský futbal nenasýtia

Keď my ideme konečne cez víkend odkliať zlatú bránu, u susedov už aj dávno zabudli, že futbal mal nejakú pauzu. Veď ako sa na svetového koronalídra patrí – však Igi I. Trnafský? (alebo to ten hladný hygienik? No, nevadí…) 

Jednou z líg v plnom švungu, je aj tá na juh od našich kukuričných lánov. „Dajte pokoj s Madarmi, koho zajímajú?“ už akoby som počul. Lenže Ivo II. Skalický načrtol pred pár dňami odvážnu, aj keď veľmi zahmlenú teóriu o nejakom spoločnom projekte s južnými susedmi. Takže o dôvod viac pozrieť sa, ako to u nich fičí…

V plnom švungu

Aj najvyššia maďarská liga má rovnako ako tá naša 12 účastníkov. Aj ju neohrozene vedie najrenomovanejšia značka krajiny. Aj v nej sa mocú „dediny“, ktoré by tam niektorí najradšej nevideli. Aj ich kluby slávnej minulosti sa vzájomne márujú v druhej lige (a je ich tam za dva vagóny). Tak ale po poriadku. 

Tým lídrom je Ferencváros (v skratke Fradi). Oblieka zeleno – biele uniformy a pred jeho „zgruntunovým“ štadiónom hniezdi zelený megaorol (po maďarsky SaS – žeby mal práve odtiaľ Sulík tú zelenú?) Jeho fanúšikovia sú známi tým, že už pri začutí len podobného slova ako „Slovan“ chytajú amok a vytrhávajú všetko, čo im v tej chvíli príde pod ruku – od parkovacích stĺpikov cez dopravné značky až po kandelábre verejného osvetlenia. Čo na tom, že väčšina z nich sa ešte v roku pána 1992, keď sa im počas bitky na Tehelnom poli udiala ďalšia krivda tisícročia (a ponesú si ju ako Moháč a Trianon), hompáľala v tatkových testes. Ústne podanie predkov býva väčšinou oveľa prifarbenejšie a dramatickejšie než realita… (Ivan, ešte stále???) 

Ale späť k futbalu. Fradi si pred pár rokmi prešli aj druholigovým očistcom, ale dnes im pobyt vo vlastníctve orbánovského oligarchu Kubatova ide evidentne k duhu. Keď po rokoch konečne vypratali z trénerského kresla Thomasa Dolla a nahradili ho Sergejom Rebrovom, aj ich snaženie v pohárovej Európe dostalo iné grády – na jeseň hrali do poslednej sekundy o postup zo skupinovej fázy EL. Aj náš Škvarka už na vlastnej koži zistil, že byť hviezdou v slovenskej Fortuna lige nemusí v maďarskom topklube stačiť v niektorých zápasoch ani na lavičku… Druhý „veľkoklub“ Videoton (opäť pod zmeneným názvom MOL Vidi) neprežíva najlepšie obdobie. Ale striebro, zdá sa, ukope s prstom v nose.

Invázia dedín

Za otca invázie dedín medzi elitu sa neoficiálne považuje malý korpulentný podnikateľ z pusty pod Budapešťou, istý József Stadler. Ten v polovici 90. rokoch dotlačil klub s názvom FC Stadler (ako inak) Kiskörös medzi najlepších. Na dôvažok mu postavil pri obci Akasztó uprostred ničoho 20-tisícový štadión, takú menšiu kópiu košického Všešportového areálu. Podnikateľ však išiel do basy a medzitým v roku 2017 zomrel, klub do konkurzu a štadión? Možno slúži konečne aspoň ako pastvina…

Pokus však našiel množstvo nasledovníkov. Aktuálne je jeden z nich dokonca na bronzovej priečke – FC Mezőkövesd, ktorý si zahral pred pár dňami aj finále národného pohára a neuspel proti Honvédu. Ďalšími sú užhorodské predmestie Kisvárda a atómový Paks. Samostatnou kapitolou je Orbánová srdcovka Puskás Akadémia, ktorej postavil vo svojej rodnej vieske skvost zvaný Felcsút štadión. Jeho vikiere pre netopiere a ďalšie art deco vychytávky sú už dnes možno dokonca cennými úlovkami fotošialencov spod matky Fudži…

Slávni v druhej lige

Naopak, po zúžení desaťročia uplatňovaného 16 – formátu na 12 tímov, je druhá liga plná donedávnych prvoligistov a slávnych klubov minulosti. Má 20 účastníkov, ale iba 2 postupové miesta –  takže MTK, Vasas, Györ, Békescsaba, Haladás Szombathely, Siófok, Nyiregyháza, Szeged, Vác tam pobudnú asi dlho…

Podľa aktuálneho vývoja tabuľky v najvyššej súťaži ich rady čoskoro rozšíri ďalšia ťažká váha. Najbližšie má k tomu Debrecín, hoci ešte pred týždňom sa oboma rukami hlásili fialoví z Újpestu.

Čisté víno

Tak a po krátkom exkurze si nalejme čistého vína. V maďarskom futbale sa dnes hýbu iné peniaze ako v slovenskom. V značnej miere vďaka premiérovi, ktorý je futbalovým fanatikom a jeho fideszáckym kamošom – podnikateľom. Fradi a Vidi majú dokonca legionárov, ktorých by na Slovensku zrejme nezaplatil ani Kmotrík.

O štadiónoch a celej infraštruktúre škoda nosiť drevo do lesa. A nie je pravdivá už ani tá posledná rozprávka o vyššej slovenskej kvalite. Každý zápas, ktorý som za posledné dva týždne videl, mal vysoké tempo, veľa dobrých futbalových momentov a hráči makali do poslednej sekundy. V tomto by sme určite iba získali.

Každé úvahy však stopnú zrejme dve veci – v prvom rade UEFA (hoci účasť Vaduzu vo švajčiarskej lige je ťažký precedens), v druhom zdravý rozum. Pri známych vášnivých vzťahoch s „uhorskými“ bratmi by sme tu po korono núdzovom stave mali každý druhý týždeň futbalový výnimočný stav…

Ozaj neviete, čí fanúšikovia stále posielali ten DAC do maďarskej ligy???