Marek Hamšík je len jeden. Šanca na EURO žije najmä vďaka nemu

Názory na výkon slovenského národného tímu, ktorý si v penaltovom rozstrele vykopal cestu do Belfastu na finále baráže o EURO 2020, sa rôznia. Aj tradiční kuvici ale uznávajú, že mužom zápasu a jeho rozdielovým hráčom bol Marek Hamšík.

Slovensko – Írsko 0:0, 4:2 na penalty

Vo štvrtok sa na Tehelnom poli nekonala súťaž futbalovej krásy. Ani sa nemohla, za umelecký dojem na záverečný turnaj nepostupujú ani onakvejší favoriti. Futbal Slovákov proti Írom bol viac bojom, ako ducha povznášajúcim divadlom. Prečo je to problém? Nerozumiem.

Okrem ponosov na futbalovú krásu nechápem ani tie na kvalitu výkonu výberu trénera Hapala. Prečo by si ale ľudia, ktorí zabudli ako vyzeralo na jar Taliansko a Španielsko postihnuté koronavírusom, mali pamätať zápas proti Česku spred mesiaca?

Ako keby písknutie hlavého rozhodcu pri prvom výkope spôsobilo to isté, čo prístroj Willa Smitha v Mužoch v čiernom. Výmaz pamäte.

Kto, s kým, bez koho a proti komu?

Slovensko nastúpilo po nevydarenej kvalifikácii a spackanom úvode Ligy národov proti Írsku. Tradične neoblomnému súperovi, ktorého repre tvoria možno nie práve Bohom najobdarenejší filigráni, ale celkom určite poctiví futbalisti. Klišé o ostrovnej náture poznáme roky. Chlapi navyše hrajú väčšinou Premier league, najlepšiu ligu sveta.

Súčasní Íri dostávajú málo gólov, súperov veľmi nepúšťajú do šancí a preto sú ich zápasy napínavé až do konca. Vďaka povahe ich veľa dokážu zlomiť v samom závere. Buldodžia vytrvalosť a presvedčenie o víťazstve, ktoré ženie kopačky a hlavy futbalistov naopak tradične nepatrí do genetickej výbavy slovenských hráčov. Alebo sa mýlim?

Covid19 šarapatil v oboch súpiskách tímov snažiacich sa prebojovať na EURO2020 v roku 2021. Slovenská sa musela zaobísť bez troch hráčov, ktorí v poslednom období tvoria jeho absolútny základ. Dúbravka je zranený, Škriniara s Lobotkom ale posadil pred televízor vírus. Dvaja írski forwardi museli takisto zostať v karanténe, s podobnými udalosťami dnes treba jednoducho počítať. A prispôsobiť sa im.

Bolo zrejmé, že Slovensko čaká ťažký zápas proti ťažkému súperovi. Navyše zápas o všetko. Niektorí novinári cítili už pred zápasom vo vetre trénerskú krv Pavla Hapala.

Zostava a futbal

Viacerým, dokonca aj na slovenskom twittri a to už je čo povedať, zdvihla obočie zostava trénera Hapala. Očakávanie nenaplnili Boženík s Haraslínom na lavičke a už vôbec nie Vavro s Mihalíkom v základe. Aspoň, že Gyombér zostal mimo hry.

Zo základnej jedenástky bola cítiť opatrnosť. Tréner Hapal vymenil klasického útočníka a prítomnosť v súperovej šestnástke za snahu o rýchle, kombinačné protiútoky. Denis Vavro mal byť na druhej strane stĺpom pred Rodákom počas štandardiek Írska.

Futbal potom vyzeral presne podľa obrazu, aký namaľoval náš tréner. Slovenské ataky hrozili najmä pri otočení hry po štandardke súpera, či po odobraní lopty v ten večer výborným Hrošovským.

Na druhej strane nechať Ostrovanov tvoriť nie je úplne zlá idea. Nevytvorili toho totiž veľa. Jasné, zo tri šance mali veľké a pri dvoch sa pri televízoroch prežehnávali aj ateisti. Dve výborné príležitosti a viaceré dobré strely mali ale aj Slováci.

Malá násobilka by povedala, že mužstvá sa navzájom vykrátili.

Marek Hamšík

Kapitán Hamšík si zaslúži vlastných pár odstavcov. Všade, kde sa pozriete, nájdete pri jeho mene najlepšiu známku zo všetkých futbalistov. Aj na BBC, kde pekne napísali, že ťahal nitky zápasu, aj v našich médiách. Zaslúžene.

Škoda, že sa zatiaľ nespočítavajú úspešné prihrávky okrem počtu aj v metroch, ktoré lopta prekoná. Slovenská sedemnástka by všetkých porazila o kilometer. Vo štvrtok bol na ihrisku jediným, kto ho ako keby vidí zhora, okom televíznej kamery. Zakaždým vedel, kedy loptu preniesť na opačný koniec trávnika, kedy otočiť dopredu a kedy upokojiť smerom k obrancom.

Pre výkon kapitána Hamšíka bolo dôležité aj zaradenie Ondreja Dudu presne na ten post, na ktorom hral. Akože útočníka. Kým bol na ihrisku, mal si Marek s kým ťuknúť a mal sa o koho oprieť, keď sa dalo posúvať loptu smerom k bránke Randolpha.

Hral krásne, opäť ukázal, aký je výnimočný. A ukázal, ako veľmi bude chýbať, keď už v reprezentácii nebude. Podobného stále nevidíme na obzore.

Penalty

Zápas sa síce skončil bez gólov, bola to ale jedna zo zaujímavejších remíz 0:0. Určite aj kvôli váhe zápasu. V predĺžení sme si už želali rozstrel, lebo kedy naposledy hralo Slovensko na penalty? Doteraz len na hokeji.

Rodákovi sme verili a mladý brankár Fulhamu nesklamal. Otec, bývalý brankár košických klubov rovnakého mena, musel byť doma na syna hrdý najviac.

Všetci kopači kopli svoje kopy gólovo. Traja prudko a nechytateľne, Greguš drzo a báječne. Žiadny Slovák ešte nikdy v penaltovom rozstrele v ére samostatnosti nezlyhal a nikdy sme ešte taký neprehrali.

Brvno na bránke po bombe Dohertyho za triaslo možno do polnoci. Chvalabohu.

Na Belfast

Írsko sme po – na naše pomery a vzhľadom k realite jesene 2020 – výbornom výkone s neuveriteľným pokojom v penaltovom rozstrele poslali domov s dlhým nosom. Prekazili sme plány na Írske derby vo finále kvalifikácie a dva domáce zápasy počas záverečného turnaja (azda) na budúci rok. Super!

Zostáva ešte jeden krok, ktorý nebude vôbec jednoduchší. Postúpiť cez Severné Írsko v Belfaste, o mesiac. Napriek všetkému sme taktoblízko postupu na EURO, v ktorý sme ešte pred pár dňami viac-menej ani nedúfali.

Marek Hamšík, zostaň zdravý.