Sobota, 04. december 2021

Marek Sapara: Z tých desiatich trénerov, ktorých máme, reprezentáciu nikto nespasí

Ján Janočko Ján Janočko 17.11.2021
FOTO TASR - Branislav Račko

Futbalista, tréner, spolukomentátor. Košický odchovanec a bývalý reprezentant Marek Sapara.

Čo vypĺňa čas Marekovi Saparovi po skončení profesionálnej kariéry futbalistu?

Tri a pol roka som oficiálne trénerom. Z kariéry futbalistu som hneď prehupol na tú trénerskú. Išlo to prirodzene. Po konci v Ružomberku som sa pripojil k našej 19-ke a k B-mužstvu, kde som spolupracoval s Jánom Hasprom, pričom postupne sme prešli až k A-tímu. Od leta robíme pre klub skauting a hľadáme talenty.

Nepoškuľovali ste po futbalovej kariére aj po inej funkcii, než je tá trénerská?

Stále ma to lákalo. Baví ma to, tých tri a pol roka, ktoré som odtrénoval, ma veľa naučilo a dostal som aj pohľad na futbal z druhej strany. Musím pokračovať v štúdiu, v dohľadnej dobe sa hlásim k štúdiu najvyššej licencie. Ale bolo to pre mňa úplne normálne, viac ma lákala robota v kabíne, ako funkcionárska práca.

Ste skôr prísnym alebo kamarátskym typom trénera?

Tým, že som bol zvyknutý na líderstvo ako najskúsenejší hráč v kabíne, tak je to akýsi mix rôznych trénerských aspektov. V Ružomberku som si prešiel niekoľkými kategóriami. Hráčov, ktorých som potom trénoval som poznal, prirodzene sme si tykali, level rešpektu však musel byť zachovaný. Oni ma poznali ako hráča a ja som sa ako tréner nezmenil. Som priamy, úprimný, ako hráč som sa zodpovedal za kabínu, preto tam musela byť disciplína a dodržané pravidlá, a to isté platí aj keď som tréner.

Nie je teda problém udržať si odstup od hráčov?

Nie je, nemá byť prečo.

Ide mi len o ten malý vekový rozdiel medzi vami a hráčmi. To niekedy môže narobiť problémy.

No, ako komu, mne to problémy nerobilo. Hráči vedeli, čo odo mňa môžu očakávať.

Veľká časť vašej kariéry sa spája s Ružomberkom, vy však pochádzate z východu. Sledujete neúspešné návraty Prešova či Košíc medzi elitu v slovenskom futbale?

Jasné. Som rodák z Košíc, odchovanec tamojšieho futbalu. Keď začali v klube problémy, odišiel som do Ružomberku, no stále sledujem dianie v tíme, aj teraz, keď hrá 2. ligu. Je škoda, že bašty ako Košice a Prešov chýbajú v najvyššej súťaži.

Neprišla pre vás z východu ponuka na trénovanie?

Nie, v Ružomberku som si povedal, že si chcem dať polročnú pauzu od trénovania, vyčistiť si hlavu a potom, keď budem prijatý na štúdium najvyššej trénerskej licencie, môžem začať premýšľať inak.

V tejto sezóne aj spolukomentujete. Ako ste si zvykli na túto pozíciu?

K tomuto som si pričuchol už ako hráč. Pozvali ma na jeden zápas slovenskej 21ky a nejak sa im môj štýl páčil. Spolupráca sa prehĺbila, dvakrát po sebe som bol spolukomentátorom finále Ligy majstrov a asi je aj druhá strana spokojná s mojimi výkonmi. Je to príjemný bonus, je to zaujímavý pohľad na futbal z ďalšej, hoci trochu okrajovej, futbalovej perspektívy.

Pripravujete sa nejako špeciálne na zápasy?

Sledujem každé kolo Fortuna ligy. Väčšinou stihnem 3-4 zápasy každý víkend, tam načerpám dostatočné množstvo informácií. Žiadnu špeciálnu prípravu si nerobím, nemám spísané desiatky zaujímavostí na papieri. Proste to sledujem, vidím kto ako hrá a snažím sa prerozprávať dianie na ihrisku svojimi vlastnými slovami. Možno práve preto sa to televízii tak páči.

Poďme k Lige majstrov. S Rosenborgom ste si vyskúšali skupinovú fázu, v ktorej ste si zahrali aj proti Chelsea. Čo hovoríte na pripravovaný formát s 36 tímami, ktoré majú odohrať po 10 zápasov a na to, že UEFA chce dávať šancu aj papierovo slabším tímom?

Nijak špeciálne som sa tomu nevenoval. Predpokladám, že je to návrh, ktorý dúfam, že neprejde. Mám pocit, že v poslednom čase sú európske poháre, ale aj reprezentačné zápasy predimenzované biznisom a hráči sú tlačení do čo najväčšieho počtu zápasov za rok. Potom FIFA uvažuje nad 25-minútovou polčasovou prestávkou, ale ani to sa mi nepozdáva. Z futbalu sa stáva priveľký biznis, ktorý ma, úprimne, veľmi neláka. Nech si zvolia formát aký chcú, ja som vždy bol zvedavý na konečnú podobu futbalu.

25-minútová pauza znie ako zlý nápad, veď hráči môžu vychladnúť a potom akoby naskočili do úplne nového zápasu.

Máte pravdu. To je neskutočný problém, už 15 minút je niekedy veľa. Niektorí tréneri povedia, že je štvrťhodina málo, ale z pohľadu hráčov bude potrebná ešte aj nejaká rozcvička. Z vlastnej skúsenosti viem, že 10 minút je maximum, čo človek zvládne počúvať taktické pokyny od trénera. Potom je hráč hlavou inde, nevníma trénerove slová, len emócie. Je strašne ťažké vypadnúť z tempa na 25 minút a potom sa vracať do zápasu. Myslím si, že práve kvôli tomu bude futbal trpieť a začiatky druhých polčasov budú veľmi náročné.

Robia vám napriek tomu súťaže ako Liga majstrov stále radosť? Sledujete ich?

Sledujem všetko. Kvalifikáciu, Ligu národov, Ligu majstrov, kvalitného futbalu je dosť. Veľmi ma teší, že si človek má čo pozrieť – cez víkend v klubovom a cez týždeň napríklad aj v reprezentačnom futbale.

Čo hovoríte na VAR?

VAR pomáha rozhodcom a to je dobre, lebo v niektorých momentoch nemajú šancu zachytiť ofsajd či nedovolený zákrok. Ale VAR je spravodlivý len sčasti. Rieši sa situácia po faule v pokutovom území, či to má byť penalta, meter za pokutovým územím sa však rovnaká situácia už nerieši. Z oboch pritom môže padnúť gól – z penalty aj priameho kopu. Preto hovorím o tom, že VAR je spravodlivý, ale nie úplne na sto percent.

Aký je váš názor na neustálu polemiku o kvalite našej ligy a o tom, či sa naozaj zlepšuje?

Rád by som povedal, že áno… Samozrejme, v mnohých aspektoch sú podmienky pre hráčov lepšie. Keď sme s Ružomberkom vyhrali titul, nemali sme tak dobré možnosti na trénovanie či regeneráciu. Na druhej strane mám pocit, že sme zaspali. Niektoré naše akadémie nám neposielajú do futbalového sveta toľko talentu, koľko ho v skutočnosti na Slovensku je.

Veľa sa hovorí o generačnej obmene, z toho, čo hovoríte, však vychádza, že s týmto môže byť problém.

Presne tak, jedna taká je na ceste, musí prísť, inak to nejde. Ak nemáte z čoho dopĺňať, máte problém. Systém roboty s mládežou musí byť na vysokej úrovni, inak to nejde. My sme pritom krajina s ohromnou kvalitou. V posledných mesiacoch robím skauting a videl som veľké množstvo talentu. Bol som prekvapený, koľko ho bolo, ale stále ma hnevá, že sa po ceste do seniorského futbalu niekde stratí. Kluby musia zlepšovať podmienky nielen hráčom, ale aj ich rodinám.

Potenciál tu teda máme, neviem ho však naplno využiť.

Áno, tak ako hovoríte.

Načrtli sme tému reprezentácie. Tej nevyšla kvalifikácia, máme však čas skúšať nových hráčov, možno aj trénera. Čo myslíte?

Toto asi nie je celkom otázka na mňa. Pre mňa je to jasné. Z desiatich trénerov, ktorých tu máme, nie je nikto tak výnimočný, že by nás dokázal okamžite posunúť na vyššiu úroveň. Ja vidím veľkú robotu za Štefanom Tarkovičom. Je to cítiť na hre, hoci, áno, futbal je o výsledkoch a ak z kvalifikácie nepostúpite je to neúspech. My sme však v tomto smere krajina obmedzených možností a nevieme v piatok postaviť mužstvo, ktoré v nedeľu vyhrá kvalifikáciu. Mali sme vynikajúcu garnitúru, s ktorou sme sa predstavili na Majstrovstvách sveta, dvakrát na Majstrovstvách Európy. Nie je však jednoduché udržať sa tak vysoko, navyše, sme malá krajina a dostať do reprezentácie hráčov na rovnako vysokej úrovni nie je samozrejmosť. Tu zase narážame na problém mládeže, na to, že mladíkov najprv musíme adaptovať v našej lige, pripraviť ich do lepších líg a oni sa nám za to budú odvďačovať v reprezentácii.

No a ako teda vidíte aktuálnu situáciu? Je tu hráčsky potenciál na to, aby sme čoskoro opäť fandili našim hráčom na veľkom turnaji?

Ak začneme s obmenou čo najskôr a rozumne… Máme tu veľa talentu, vidieť to aj v našej 21-ke, ale aj v reprezentácii. Almási, ale aj Strelec, ktorí ak budú zdraví, môžu byť platnými hráčmi pre národný tím. Ak sa dostanú do klubov, ktoré im ponúknu dobré podmienky na rozvoj, môže z toho reprezantácia vyťažiť. Máme problémy na krajich obrany, dobre sa tam ukazuje napríklad Hancko. Nevidím to nejako čierno, ale bude pre nás ťažké sa dostať napríklad na ďalšie EURO. Verím však, že na to máme, je to na hráčoch a tréneroch.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera