Streda, 27. marec 2024

Matej Madleňák: Obranca, ktorý rád útočí, praxuje v nemocnici a dúfa, že na Orave fandia Žiline aj Ružomberku

Ján Janočko Ján Janočko 22.12.2021
FOTO TASR - Erika Ďurčová

Najväčšie prekvapenie ligovej jesene v našej najvyššej súťaži je tím Ružomberka. Na ihrisku majú výbornú tímovú chémiu, obrana im funguje veľmi dobre napriek absencii Jána Masla. Jeden z jej členov, ľavý bek Matej Madleňák rozpráva aj o tom, či mu vyhovuje pri bránení útočiť, aké známe ligové meno s ním robilo prvé futbalové kroky aj o tom, prečo ho spoluhráči podpichujú.

Váš tím má za sebou vydarenú jeseň. Aké boli vaše osobné ciele pred prvou polovicou sezóny a aká je spokojnosť s ich napĺňaním?

Pred jeseňou som si dával za cieľ zostať zdravý. Chcel som tiež čo najviac hrávať, byť členom zostavy a pomôcť tímu.

Čakali ste v klube, že jeseň tak vypáli tak dobre?

No, priznám sa, že ja osobne som to nečakal. Skôr som dúfal v boj o prvú šestku do posledných kôl základnej časti. Čím bol vyšší dátum, tým viac sme si verili. Úvod sezóny výsledkovo nevyšiel, neskôr sme však prichádzali na to, že náš tím je naozaj dobre vyskladaný a že máme šancu ísť stále vyššie v tabuľke.

Čo sú podľa vás hlavné prvky toho, že Ružomberku sa tak darí?

Minulý rok sme nemali dobré výsledky, vedeli sme však, že individuálna kvalita u nás jednoducho je. Začali sme viac riešiť detaily, v ktorých sa ešte môžeme zlepšovať. Ako tím sme kompaktní, bojujeme spolu – v obrane aj v útoku. Navyše, sme veľmi dobrá partia.

Hovoríte o spoločnej obrane aj útočení. To je vidieť aj na pomere počtu strelcov – veď okrem brankára už u vás skóroval takmer každý.

Je to tak. A je dobré, že sem-tam to padne aj nám, obrancom. Teda, sem-tam nie je to správne slovo, keď si vezmem, že Janovi Maslovi to tam na jeseň celkom padalo z priamych kopov (smiech). Je iba dobré, že sme si to takto podelili, aj vďaka tomu je cítiť dôležitosť každého člena tímu.

Moderný futbal prináša aj trend väčšieho zapájania obrancov – najmä tých krajných – do ofenzívy a zakladania útokov. Vám to takto vyhovuje?

Áno, ja som odmala patril k ofenzívnejším hráčom na ihrisku. Dokonca ešte v doraste som hrával na poste krídelníka. Ak je priestor na útočenie, veľmi mi to vyhovuje. Navyše, platí staré známe, že najlepšia obrana je útok. Takže mi aj toto smerovanie a celkovo môj post v Ružomberku veľmi vyhovujú.

Keď sa na jeseň zranil Ján Maslo, niektorí očakávali, že Ružomberok začne dostávať viac gólov. Vy ste ho však dokázali nahradiť a obrana, napriek nízkemu veku, je pevná ako pred jeho absenciou. Máte na to u vás nejaký špeciálny recept?

Recept nie, ale máme individuálne tréningy s trénerom Struhárom. Vďaka tomu sú aj mladší hráči pripravení na svoje úlohy a do zápasu idú dobre nachystaní. Je to vidieť aj na ihrisku, preto naozaj medzi členmi obrany nie je taký citeľný rozdiel.

Zimujete na treťom mieste, predpokladám teda, že sa zmenili ciele a ambície tímu…

Sme šťastní, že sa to takto podarilo a že v zime nemusíme riešiť, či sa dostaneme do lepšej šestky. Každý ďalší zápas je pre nás odmenou. Máme dobre našliapnuté, ale nemáme konkrétne umiestnenie, do ktorého by sme chceli skončiť. Chceme hrať čo najlepší futbal a uvidíme ako to vyjde.

Vy a niekoľko vašich spoluhráčov patríte k najmladším hráčom v Ružomberku aj v celej lige. Využívajú to starší spoluhráči a pýtajú si od vás častejšie príspevky do spoločnej kasičky?

Tak určite, toto má na starosti Pišta Gerec a nikto sa tomu nevyhne. Keď on hlási, že treba vyplatiť kasu, tak sa proste vypláca (smiech). Ale vyzbierané peniaze využívame na spoločné akcie, tak nám to platenie až tak nevadí.

Na poste krajného obrancu sa v reprezentácii stále hľadá náhrada. Nepoškuľujete po tomto mieste?

(Smiech) Budem sa snažiť na sebe pracovať, ale chýba mi k tomu pár krôčikov. Ale nechám túto otázku otvorenú, človek nikdy nevie. Ak budem zdravý a bude sa mi dariť, možno o mne pouvažujú, ale zatiaľ sa nad tým nechcem zamýšľať.

A čo prestup, nad tým sa nezamýšľate? Evidujete nejakú ponuku na vaše služby?

Zatiaľ nie. Navyše, čaká ma ešte štúdium, takže v najbližšom polroku sa pre žiadnu zmenu ani nechystám.

Kde študujete?

Na Katolíckej univerzite, tu v Ružomberku, odbor fyzioterapia. Som v poslednom ročníku bakalárskeho štúdia.

To sa môže celkom zísť aj pri povolaní futbalistu…

Ale hej. Bavilo ma študovať ľudské telo a tento odbor ma zaujal. Som rád, že mám v tomto smere väčší prehľad, môže mi to pomôcť.

Ste na dennom či externom štúdiu?

Na dennom.

Dá sa stíhať škola a futbal?

Dá, hoci mám aj veľa praxe v nemocnici. Cítim, že tretí ročník je náročnejší aj kvôli bakalárskej práci. Ale nie je to nemožné, dá sa to stíhať. Vychádzajú mi v ústrety v škole aj na tréningoch.

Keďže študujete fyzioterapiu, nepýtajú si od vás spoluhráči rady či masáže?

To nie, ale podpichovačky už sú. Tak ich odkazujem na vyškolených fyzioterapeutov od nás z klubu (smiech).

Ako ste si zvykli na štadióny bez divákov?

Vedel som divákov v hlave odfiltrovať, takže som ich priamo na ihrisku nevnímal. Prázdne štadióny sú však smutné, my s tým ale nevieme nič urobiť. Treba to rešpektovať

Pochádzate z Oravy, kde zimy bývajú tuhšie. Vyhovuje vám, že sa hrá liga takto neskoro, týždeň pred Vianocami?

Zima mi nevadí, to je pravda. Som však tiež toho názoru, že liga by sa mala končiť skôr. Trávniky to nezvládajú a ak sa hrá s divákmi, tak ich zima vyháňa zo štadiónov. Budem sa opakovať – my s tým  nič nemôžeme spraviť, musíme rozhodnutie tých hore rešpektovať.

Ako sa vlastne chlapec z Oravy dostal do prvoligového mužstva?

Odmala som vraj kopal do lopty, rodičia hovoria, že ma to veľmi bavilo. Začínal som v Oravskej Jasenici, ktorá mala výborné podmienky pre mladých futbalistov. Dôkazom je napríklad Adrián Kaprálik, ktorý je tiež od nás a dnes hráva za Žilinu. Na Orave som teda začínal, bol som tam do 15-tich a ako starší žiaci sme tu dvakrát po sebe vyhrali druhú ligu. Potom si ma povolal tréner Šrobár do Ružomberka. Tu som sa snažil prepracovať do prvého mužstva. Ťažký rok prišiel vtedy, keď sme s tímom do 16 rokov vyhrali titul majstra, ale 19-ka vypadla z najvyššej súťaže. Rok sme strávili v 2. lige, potom sme si vybojovali návrat a… Dnes som v A-tíme.

Spomínali ste Kaprálika, ktorý hrá v Žiline. Ako je to teda na Orave, fandí sa tam viac Ružomberku alebo Žiline?

Ja som sa v minulosti viac prikláňal na stranu Žiliny, lebo v tom čase sa jej darilo v európskych pohároch. A ako to je na Orave? No, myslím, že v Jasenici to majú tak pol na pol. Teda, dúfam, neviem to presne odhadnúť (smiech).

Prezradíte, kto sú vaše vzory v slovenskom aj svetovom futbale?

Zo slovenských futbalistov bol pre mňa vzorom Marek Hamšík. Keď som s futbalom začínal, on už bol hviezdou. Zo zahraničných bol prvým vzorom David Beckham a neskôr celý Real Madrid. Neskôr som si začal viac všímať ľavých obrancov, tak ma najviac zaujímali Marcelo a Sergio Ramos.

Čo vás počas Vianoc čaká? 

Než prídu sviatky, musím ešte kadečo dokončiť do školy. Ešte mám zopár skúšok. A potom si poriadne oddýchnem, sám aj s rodinou.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera