Piatok, 19. apríl 2024

Michal Kukučka: O rímskom aj trenčianskom AS, o vzoroch a inšpirácii Donnarummom

Ján Janočko Ján Janočko 10.03.2023
FOTO TASR - Pavel Neubauer

Na ihrisku je náročné ho prehliadnuť – kvôli menu, aj výzoru. Michal Kukučka, 20-ročný gólman futbalistov AS Trenčín prežil v klube celú svoju kariéru. Do brány sa dostal nečakane, v AS Rím sa s jeho kúpou prepočítali a keby nebolo futbalu, rád by pobudol na ľade. Aj o tom sa rozprávame s trenčianskou 99-kou v našom rozhovore.

Ste odchovancom trenčianskej This is my sen Academy. Je pre vás splneným snom chytať za AS? 

Áno, od malička som sníval o tom, že sa dostanem do kabíny prvého mužstva. Tak som bol vedený trénermi a je to pre mňa splnený sen.

Aj napriek tomu, že sa Trenčínu momentálne výsledkovo nedarí?

Áno. Prvýkrát som do Áčka prišiel v šestnástich, prežil som lepšie aj horšie časy. Teraz sa nám nedarí, ale dúfam, že sa s tímom dostaneme na víťaznú vlnu. 

Hovoríte, že od šestnástich rokov, ale do Trenčína ste prišli ešte skôr.

Do Trenčína som prišiel v U11 z Nového Mesta a pomaly som prechádzal každou kategóriou. V šestnástich som začal chodiť pravidelne na tréningy A-tímu.

Našiel som jedno staré video, spred možno deviatich rokov. Na ňom malý Mišo Kukučka trénuje s A-tímom ako mládežnícky hráč mesiaca. Pamätáte si ešte na to?

Pamätám, dnes už by som sa ale vyjadroval inak (smiech).

Boli to časy keď sa Trenčínu veľmi darilo, okolo vás boli na videu samé veľké hviezdy. Teraz namiesto titulov a pohárov bojujete skôr o záchranu. Ako to vnímate?

Vtedy bola trochu iná doba. Pamätám si, že som bol vystresovaný. Z veľkých mien šiel  veľmi veľký rešpekt, no užil som si to. Rozdiel je v tom, že oni boli trochu skúsenejší hráči a teraz sme skôr mladí chalani, ktorí naskakujeme do ligového kolotoča. Niektorí máme odohraného viac, iní menej. Musí si to však čo najrýchlejšie sadnúť, aby sme začali zbierať body. 

Kto bol pre vás najväčšou osobnosťou v čase, keď ste vyrastali? 

Igor Šemrinec a Miloš Volešák. Sledoval som len tých dvoch keď boli v Trenčíne. 

Igor Šemrinec strávil v klube väčšinu svojej kariéry. Ako ste brali, že odišiel?

Mal som šťastie zažiť ho a veľa sa od neho naučiť. Vedel som, že pomaly odchádza. Prakticky som sa na to pripravil a rozlúčili sme sa. Doteraz sme dobrí kamaráti. 

Môžete prezradiť radu, ktorú vám dal, alebo čo vás naučil – možno aj z nefutbalového života?

Z nefutbalového asi radšej nebudem prezrádzať(smiech). Pozoroval som Igora na tréningoch a niekedy som sa od neho učil aj sám – hlavne taktické veci.

V A-tíme chytáte od jesene 2021, čo z vás robí jedného z najskúsenejších v tíme. Cítite sa ako líder?

Neberiem to tak. Máme aj pár starších hráčov, no chcem to zobrať na seba a byť lídrom v kabíne. Snažím sa, uvidíme.

Je pravda, že ste začínali v obrane?

Je, ako ľavý obranca.

Prečo ste s tým skončili?

Od malička som býval ľavý obranca, lebo otec chcel aby niekto v rodine aj hrával, a nie len chytal (smiech). V jednom zápase sme nemali brankára. Tréner sa ma opýtal či nechcem ísť do brány a ja som šiel. Začalo ma to baviť a už som zostal na čiare. Brankárske tréningy som potom mával s otcom už ako chlapec. Keď som prešiel do Trenčína, v Áčku bol trénerom Roman Hodál. Mal na starosti všetkých brankárov v klube a mával som s ním brankárske tréningy.

Viem, že váš otec ešte donedávna chytal za Častkovce. Predpokladám, že sleduje vaše výkony. Dostávate od neho spätnú väzbu?

Ešte stále chytáva, aj keď už inde. Bavíme sa o zápasoch a niekedy mi hovorí, čo je dobre a čo nie. Prichádza konštruktívna kritika a od neho to beriem. Dosť mi radí, je skúsenejší ako ja. 

Keď máte rodinnú oslavu, zvyknete sa hádať o futbale, alebo máte skôr na veci rovnaký názor?

Skôr rovnaký názor a prakticky fandíme aj tomu istému tímu. Držíme spolu.

Chlapi sú teda v bráne, a čo ženy vo vašej rodine?

Ženy do futbalu veľmi nekecajú. Doma ho máme na starosti my chlapi.

Chodí vás rodina podporovať na domáce zápasy?

Keď majú čas, väčšinou chodia na všetky zápasy. Je to super, vnímam to a som im vďačný.

Máte väčší stres keď sú na tribúne, alebo skôr cítite ich podporu?

Možno zo začiatku som mal väčšiu zodpovednosť, ale teraz už vôbec nevnímam kto je na tribúne, alebo čo je okolo. Sústredím sa len na hru a výkon na ihrisku. 

Čo bolo zatiaľ najťažším bodom vašej futbalovej kariéry od debutu v A-tíme?

Asi keď sme hrali pohár v Košiciach. Prehrali sme 0:3. Prvý gól som dostal pri tom ako som sa pošmykol. To bol doteraz asi môj najhorší psychický zážitok.

Ako ste sa dokázali z toho oklepať?

Dosť mi pomohli chalani, hlavne Igor Šemrinec. Prišiel za mnou, porozprávali sme sa a vyspal som sa z toho. Na druhý deň mi tréner povedal, že už to neovplyvním a nemám s tým čo iné spraviť, len ísť ďalej a makať. 

Čo najväčším úspechom, alebo najsilnejším momentom, odkedy ste sa dostali k mužom? 

Prvým bol asi debut, ktorý mi vyšiel veľmi dobre. Hneď v úvodnom zápase za mužov som udržal čisté konto. Druhá vec je podľa mňa výhra so Slovanom 4:0. Je to pre mňa veľký úspech. Vždy som túžil vyhrať nad Slovanom a teraz sa mi to prvýkrát podarilo. V doraste som len raz zažil aké je to vyhrať nad Slovanom za všetky tie roky, v Áčku sa mi to splnilo.

Vraj máte aj ďalší sen – zachytať si Ligu majstrov. Vaša najvyššia méta?

Hej, ale je to ešte dlhá cesta a strašne ďaleko. Musím toho ešte veľa preskákať, aby som sa tam niekedy dostal. 

Viem o vás, že ste boli na skúške v AS Rím. Aké to bolo? 

Super skúsenosť. Bol som tam týždeň a majú výborné podmienky. Úrovňou sa to možno podobná našej devätnástke s trochu vyšším tempom. Asi je dobre, že som tam nakoniec nešiel a ostal v Trenčíne lebo tu môžem chytať mužský futbal a to je úplne niečo iné, ako dorastenecká liga. Hodnotím pozitívne, že som tam bol, ale som rád, že som tu. 

Keby vtedy prišla ponuka na trvalý postup, zvažovali by ste to?

Asi áno, ale vtedy to bolo ťažké. Bol nejaký problém s výchovným, ktoré vtedy nevedeli zaplatiť, nakoľko sme mali koronu a Taliani obmedzili budget. Dobre, že sa to takto vyvinulo a ostal som v Trenčíne.

Myslíte si, že vám záuem Ríma pomohol získať pozíciu, akú akú máte? Pokiaľ sa nemýlim, v tom čase ste ešte nemali klasický kontrakt.

Stále som bol dorastencom, ale na stole som už mal ponúknutú zmluvu od Trenčína. Dlho sme rokovali a nakoniec sme sa dohodli, že ju podpíšem až keď prídem z Ríma. Podmienka bola, že ma tam pustia. Chcel som to vyskúšať a tak sme sa dohodli. Po návrate som s Trenčínom podpísal kontrakt a ešte dosť dlho čakal na svoju šancu. Potom nastala zhoda okolností. Menno Bergsen bol zranený a Igor Šemrinec dostal deň pred zápasom koronu. A tak som sa pár hodín pred zápasom dozvedel, že idem do brány. Mal som trochu aj šťastie. 

Michal Kukučka rozhovor
FOTO TASR – Radovan Stoklasa

Aké to boli pocity keď vám tréner deň pred zápasom oznámil, že chytáte vy?

Pamätám si, že ma oblial pot. Bol to dôležitý zápas, hrali sme o prvú šestku a potrebovali sme vyhrať, alebo aspoň získať bod v zápase proti Trnave. Bol to bolo veľmi náročný zápas, ale zvládli sme ho.

Máte plán B, keby náhodou futbal nevyšiel?

Mám vyštudovanú Dopravnú akadémiu a prihlášku na vysokú školu som mal v Trenčíne. Nevyšlo to, nechal som to tak, teraz sa sústredím len na futbal.

Zaujíma ma, prečo máte také číslo na drese, aké máte?

Nemá za sebou žiadnu príhodu. Dali mi na výber pár čísel a musel som si vybrať. Zvolil som si 99, lebo ho nosil Donnarumma. Povedal som si, že si dám rovnaké.

Vás to do toho Talianska láka.

Možno raz (smiech).

Na záver dávam päť otázok, v ktorých sa dá odpovedať jedným slovom, alebo len áno nie. Poďme na to!

Volešák, alebo Šemrinec?

Šemrinec. 

Kto bude majstrom?

Slovan.

Tip na umiestnenie Trenčína na konci sezóny?

Dúfam, že siedme miesto.

Vysnívaný klub?

Chelsea.

Predstavte si, že sa zajtra zobudíte a na celom svete neexistuje futbal. Čomu by ste sa venovali?

Hokeju.

Tiež ako brankár?

Asi nie, chcel by som vyskúšať útočníka, obrancu… Všetko, len nie brankára (smiech).

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera