Na hru v poli je lenivý, hokej bol preňho pridrahý. Lídrom Fínov je slovenský šoumen

Keď sa povie Fínsko, Slovák si spomenie na hokej, krajinu tisícich jazier a nejaký ten alkohol. Výskyt tejto krajiny na futbalovej mape sa ešte donedávna zdal byť skôr vecou omylu, no teraz je všetkému koniec. Fíni si prechádzajú futbalovou revolúciou, jednou z jej vedúcich osobností je Slovák.

Sobotný zápas Dánska s Fínskom priniesol viac než jeden hrdinský príbeh. Samozrejme, tým prvým je Christian Eriksen, ktorý zvládol boj o život. Na druhom mieste je Lukáš Hrádecký, gólman, kapitán, režisér výhry a kartograf, ktorý napokon Fínsko na mapu európskeho futbalu dostal.

Od hokeja k futbalu

Človek nemusí byť vyštudovaný lingvista aby mu bolo jasné, že meno Lukáš Hrádecký neznie fínsky. Rodák z bratislavských Kramárov ovláda plynulú slovenčinu, v hlavnom meste Slovenska však strávil jediný rok svojho života. Potom sa jeho otec, volejbalista, rozhodol skúsiť šťastie vo Fínsku, kde dostal poloprofesionálnu zmluvu. On si zvykol odskočiť spod palubovky do práce, jeho syn zasa k hokeju. Na ten mal vraj Lukáš talent, lenže doma nebol sám a tak si nemohol vyskakovať. V rodnej krajine Teemu Selänneho je hokej drahý šport. Pán a pani Hrádeckí preto usúdili, že jedna lopta a šesť kopačiek je lepšia investícia než tri hokejové výstroje a tak sa ich synovia dali na futbal.

V začiatkoch skúšal útok, lenže raz sa brankár jeho žiackeho tímu zranil a on dostal šancu ovoniavať pach gólmanských rukavíc zblízka. Spomedzi troch žrdí ho už nikto nevyhnal. Ku gólmanskému postu Lukáša predurčovali telesné proporcie a, ako on sám hovorí, lenivosť. Predpokladám, že to nehovorí celkom vážne. Gólman aktuálne kraľujúci šestnástke Bayeru Leverkusen si totiž zvykne robiť srandu úplne zo všetkého. Ale pozor, jeho šoumenské schopnosti nebránia rozumným rozhodnutiam v jeho kariére. Na mysli mám tak odmietnutie kontraktu v Manchestri United v príliš mladom veku, ako aj trafenie správnej strany pri penalte v zápase s Dánskom v sobotu.

Najrýchlejšia červená karta

Kariéra Lukáša Hrádeckého naštartovala v Turku. V miestnom TPS sa spočiatku výraznejšie nepresadil, všimli si ho však v mládežníckych reprezentáciách. Žiaľ, nie v tých slovenských. Exbratislavčan sa z TPS Turku porúčal do dánskeho Esjbergu. Keby zostal v hokejovom Fínsku, ktovie, čo by s ním dnes bolo.

Rodák a občasný návštevník hlavného mesta Slovenska sa pomaly prepracoval do ďalšej metropoly – Kodane. Za miestne Bröndby si okrem získavania ligových štartov pripísal aj vedomosti, ktoré v sobotu využil. Tunajší trávnik mestského rivala mu vyšiel v ústrety pri viacerých zákrokoch a on rozosmutnil domácich divákov. Tí možno dúfali, že sa priblíži k jednému z rekordov, ktoré v kariére prekonal. Konkrétne mám na mysli najrýchlejšiu červenú kartu v Bundeslige, ktorú dostal v 2. minúte zápasu.

Dnes na túto príhodu spomína s úsmevom. Hrádecký by sa už podobného kiksu nedopustil, veď je váženým vodcom a hviezdou svojho výberu. Fínsko sa na majstrovstvá Európy dostalo prvýkrát vo svojej histórii a to môže byť začiatok revolúcie v krajine. Hokejky by deti mohli vymeniť za lopty. Narušiť predstavu o tom, že hokej je zárukou väčšej istotu a lepších peňazí, by v krajine mohlo práve prebiehajúce EURO.

Keď sa povie fínsky futbal, napadne vám ešte niekto ďalší? Možno ešte Teemu Pukki z Norwicha, inak už lovia vo vedomostiach len fajnšmekri. To, samozrejme, nie je výčitka. Možno svojich futbalistov nepoznajú ani miestni, no na Slováka v ich drese môžu byť hrdí. Ako by aj nie, veď dnes patrí bývalý hráč Frankfurtu a aktuálne Bayeru Leverkusen, k najlepším gólmanom v Bundeslige. V tíme farmaceutov je oporou, skúšal ho však aj iný veľký tím – Manchester United. A tu sa prejavil jeho bystrý um, keď ponuku na zmluvu v mladom veku odmietol. Boj o miesto v bráne rezervného tímu vymenil za pravidelné nastupovanie medzi mužmi. A dobre spravil. Vieme o tom my na Slovensku, vie o tom aj on a vedia o tom aj Fíni, keď Hradeckého ocenili cenou pre najlepšieho športovca krajiny.

Čierny kôň

V podcaste pred EUROm sme spomínali aj Fínov a Telovýchovný vedúci ich tipoval na pozíciu „nečakané prekvapenie turnaja“. Že by sa Fíni dostali na šampionát, to každý považoval za zázrak. Že by vyhrali aspoň jeden zápas, to bol pre mnohých tiež zázrak. A možno sa čoskoro bude konať ďalší, veď Fíni majú postup do vyraďovacej fázy vo vlastných rukách. Spoľahnúť sa môžu na Bratislavčana, ktorý ich v prvom zápase podržal, chytil penaltu, zastal si úlohu lídra a dokázal, že charakter je viac, než ego. Mám na mysli pozápasový moment, keď upozorňoval spoluhráčov, aby sa na znak úcty k Eriksenovi bojujúcemu o život zdržali veľkých osláv.

31-ročný šoumen (ktorý má pri svojom mene na Twitteri napísané „Catching some balls“) má zaujímavý životný príbeh. Musím sa priznať, že som ho dlho prehliadal, no jeden zdanlivo nesúvisiaci moment mi utkvel v pamäti. Pred zhruba rokom a pol bratia Holecovci usporiadali dražbu dresov na podporu chorého Riška, ktorého liek stál milión eur. Futbalisti posielali svoje kúsky zo šatníka, jeden z nich bol aj ten od Lukáša Hrádeckého. Ani po tom, ako dotiahol svoje Fínsko na EURO nezabudol na Slovensko a na pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú. Nielen (ale aj) preto fandím slovenskému zástupcovi vo fínskom revolučnom futbalovom tíme.