Pondelok, 22. apríl 2024 
Former Skyblue Bežný ligový podvečer na južnom predmestí Viedne. Z rámca bežnosti ho v sobotu vytrhával fakt, že súperom domácej Admiry bol Red Bull Salzburg. Príležitosť vidieť najlepšiu stredoeurópsku značku súčasnosti v najbližšom bode od domova zavelila k malému výletu za ligou našich susedov.
Keď tu kopal Laco Kuna
Miestny štadión je už v podstate futbalový skanzen, ktorý postavili ešte v roku 1967 a za dlhé desaťročia prešiel viacerými rekonštrukciami. Pôvodný názov Bundesstadion Südstadt, aktuálne BSFZ Arena. V závere kariéry tu kopala aj trnavská a reprezentačná legenda Ladislav Kuna (1980-83). Vtedy ešte za klub s názvom Admira Wacker, hrávajúci v bielych tričkách a čiernych trenírkach. Dnes figuruje v názve hlavný sponzor Flyeralarm a klubové sfarbenie sa zmenilo na červeno – čierne.
Dominantou štadióna je obrovská hlavná tribúna po celej dĺžke ihriska, ktorá najmä v sparných dňoch poskytuje svojim tieňom dokonalý azyl pred vražedným slnkom. A sobota 14. júla bola v tomto smere fakt výnimočná – na „haupttribúne“ sa potlačila drvivá väčšina z 3.400 člennej návštevy, ktorá zavítala na zápas.
Koniec piknikov
Zvyšné tri plochy okolo ihriska sú viac menej dekoračné. Na rozpálené sedačky bez strechy oproti hlavnej tribúne by asi nikto nevyhnal za tohto počasia ani susedovho večne brechajúceho psa. Plochy za bránami sú zasa iba zatrávnené svahy. Ešte koncom 80. rokov sme pri ligových zostrihoch videli, ako tu na dekách sedeli, ležali alebo dokonca piknikovali neraz aj celé rodiny s deťmi. Ale pravidlo o povinnom posadení divákov na sedačky zlikvidovalo aj túto vcelku príjemnú raritku. Dnes sú oba svahy uzamknuté a zdobia ich veľkoplošné reklamné bannery. Pri súčasných návštevách na Admire by inštalácia sedačiek bola investíciou do luftu.
Okolo poludnia sa začínajú prípravy na zápas. Potreba zameniť mail zaslaný na klubový sekretariát za reálne vstupenky nás privádza do VIPky pod hlavnou tribúnou. Viacero dverí tu zdobia fotografie zo slávnej histórie. Vybavovanie trvá asi päť minút a odchádzame so vstupenkami. Dolu brázdia trávnik dve štvorkolesové kosačky, ktoré ešte finalizujú jeho kvalitu.
Kupóny od sponzora ligy
Prekvapí možnosť voľného pohybu v priestoroch štadióna. Na bufetárov už čakajú naštósované hordy rožkov s už vylúpnutými dierami na hotdogy, o chvíľu sa začne čulý pohyb. Zatiaľ sa nikto nepýta, čo sa tu motáte, ani vás nevyháňa. Aj bránka na trávnik je otvorená a doslova volá dolu ohmatať si zeleň. Odolal som, ale mám pocit, že ani to by tu nikomu nevadilo. Skúste na Slovensku…
Ale už hodinu pred zápasom smerujú húfy ľudí k štadiónu. Dnes tu bude fiesta. Admira je historický klub, ale Südstadt je už dnes eldorádom prisťahovalcov, takže udržiavanie vzťahu ku klubu je podobne ako u nás syzifovská práca. Red Bull však tentokrát priláka nadštandardné počty.
Dievčatá odeté v žlto – modrých farbách strkajú okoloidúcim do rúk rôzne „gučajny“ (kupóny) napríklad na kávu zdarma. Oblečenie je ladené do farieb spoločnosti Admiral, nového sponzora rakúskej Bundesligy od tejto sezóny. Nemilým prekvapením je zasa ťah organizátorov, ktorí otvorili brány iba v ľavej časti tribúny, aby mohli divákov lepšie kontrolovať. Vďaka tomu sa vytvorí niekoľko stometrový rad na chodníku, čo v pekelnej sobotňajšej páľave na nálade nepridá.
Žiadne opáskované rady
Pod krytú časť sa dostávame až vo chvíli, keď je už väčšina hláv zrelá na prípravu omelety. Namiesto panvice a bez oleja. Žltokabátnik žiada očkovací QR kód. Letmý pohľad voľným okom a môžete ísť. Mám pocit, že keby som mu ukázal bonusový na 20 kíl rašeliny v neďalekom Shopping City Süd, efekt by bol rovnaký. Čítačku pri sebe nemal. Ale niektorí jeho kolegovia o kus ďalej áno, takže risknite to…
Ale na tribúne je už hlava na hlave. Takmer všetky miesta obsadené. Žiadne opáskované a vynechané rady sedadiel ako u nás. Usadáme v najvyššom čase. Oba tímy práve nastupujú na trávnik, takže sme prišli o tradičnú predstavovačku na veľkoplošnej obrazovke, kde sa hráči otáčajú ako figúrky na orloji. Našťastie dnes už máme livescore, takže zostavy aj s číslami a všetkými údajmi ako na dlani.
Dobýjanie domácej pevnosti
Karty vývoja zápasu boli rozdané už vopred kvalitou oboch tímov. A Mateschitzov futbalový energeťák sa pustil do domácich hneď od prvého hvizdu. V úvode vychytal domáci gólman Leitner samostatný nájazd Adeyemiho a tento moment akoby predznačil vývoj celého zápasu – neúspešné dobýjanie bránky Admiry. V ňom sa prekonával práve spomínaný chasník s nemeckým pasom a výdatne mu sekundoval v prvom polčase 193 centimetrový Slovinec Benjamín Šeško na druhom krídle. Domáci vypomáhali svojmu gólmanovi ako vedeli. Často zdvojovali až strojovali prenikajúcich hráčov súpera a do polčasu udržali bezgólový stav.
Publikum sa nenudilo ani počas pauzy. Organizátori pritiahli k tribúne delá, ktoré za veľkého jasotu vystreľovali smerom k divákom klubové novelty. Žiadnu doma, žiaľ, nemám – v tom čase som práve vystával dieru v rade pred bufetom na jeden Villacher Märzen, čapovaný do 2 eurami zálohovaných pohárov s klubovým logom.
Tutovku zachraňoval Adamu
Druhý polčas kupodivu neazačal očakávaným náporom hostí, ktorí sa po návrate z kabín nevedeli dlho dostať do tempa a za celý druhý polčas mali už menej šancí ako v prvej polovici. Vo chvíli, keď už hrozil tipérsky armagedon, sa so šťastím trafil striedajúci Adamu a zabránil korporatívnemu trhaniu tiketov. V závere sa ešte pokúsila Admira o vyrovnanie, ale skončilo to protiútokom piatich Salzburčanov na jedného domáceho obrancu. Poistka v podobe druhého gólu neprišla – aj túto „riesenchance“ zazdili podobne ako tie predošlé.
Očakávané gólové hody sa teda nekonali, ale hostia boli spokojní aspoň s povinným trojbodovým ziskom. A domáci aj s tesnou prehrou. Fanúšikovia ich vyprevadili potleskom a medzi sebou si vraveli, že prehra iba 0:1 so „serienmeister“ je vlastne úspechom… Takže len pred doplnenie pár čísiel, ktoré hovoria za všetko: držanie lopty 31:69 %, rohové kopy 1:14, strely celkove 5:16.
Plný káder omladiny
Očakávať, že káder Salzburgu bude nabušený známymi menami, by bola asi naivita. Ale za veľké peniaze sa im pravidelne darí dať dokopy rok čo rok veľmi slušný hráčsky materiál. Asi najznámejším menom bol v sobotu 35 – ročný domáci reprezentant Andreas Ulmer, ktorý operoval na ľavej strane obrany a kazil vekový priemer mužstva. Nový tréner Nemec Matthias Jaissle totiž postavil do základu až 7 (!) hráčov narodených v treťom miléniu. Ďalší prišli na trávnik po prestávke, vrátane strelca víťazného gólu. Spomínaný Slovinec Šeško iba pred pár týždňami dosiahol hranicu dospelosti.
Trend je pochopiteľný, lebo sám tréner má len 33 rokov. Na lavičke vymenil od novej sezóny úspešného Američana Jesse Marscha, ktorý sa v rámci holdingu posunul na vyšší level – za trénera bundesligového Lipska. Lebo takto sa to v RB robí.
Výkon stredoeurópskeho powerhousu síce nebol zďaleka nadchýnajúci, ale jedno sa im nedá uprieť – v priam neskutočnej horúčave dreli do úmoru, nedali preč nohu z jediného súboja, súperovi nedarovali zadarmo ani centimeter ihriska. Aj favorit môže mať proti outsiderovi slabší deň, ale musí jednoducho dať do toho všetko. Fanúšik nie je hlúpy a už vôbec nie klubové vedenie, ktoré ich kráľovsky platí a má tie najvyššie ambície.
Najlepší zasa do Lipska?
Salzburg plný mladých pušiek je evidentne v štádiu prestavby. Možno v tejto sezóne žiadny zázrak v Európe neurobí, ale ak sa hráči poriadne zohrajú, môžu o rok preháňať aj renomované značky. Alebo ak si „veľký“ lipský RB opäť nepovyberá hrozienka z ich kádra ako naposledy Dominika Szoboszalaia. V každom prípade potenciál RBS je obrovský, aby bol z neho časom „echt gut mannschaft“.
A domáci? Do duelu išli zo štvrtého miesta, ale to nebude mať dlhé trvanie. Kvalitou patria na chvost ligy. Ich maximom môže byť vyhnutie sa tradičným bojom o záchranu.
V každom prípade, sobotňajší futbalový trip kúsok za humná nebol stratou času. Občas sa treba pozrieť k susedovi za plot a porovnať sa ním. Premiér League či La Liga sú pre slovenský futbal predsa len veľmi vzdialené brehy…
Komentáre