Streda, 06. december 2023 
Former Skyblue FC Petržalka, ktorá sa víťazstvom mohla dostať na čelo tabuľky a Dukla Banská Bystrica, ktorá by rada zúročila tretí pokus o prienik medzi elitu. Môže byť ešte lepšia pozvánka na druholigový šláger? Tak sme to vyrazili pred nedeľným obedom skontrolovať na vlastné buľvy.
Petržalský klub pamätá aj lepšie časy. Vtedy však hrával na ikonickom pľace za Starým mostom, ktorý mal viacero zvláštností. Tribúny úplne pri čiare, nad hlavami alej stromov. O jeden sa hráči dokonca mohli oprieť, keď sa rozbiehali rozohrať rohový kop. A najmä elektrizujúca atmosféra.
Keď lákala „zéťeeska“
Nedeľné ligové predpoludnia v Petržalke bývali v 80. rokoch pevným miestom v kalendári futbalových fajnšmekrov. Belasí mali najlepšie časy už za sebou a do vyprázdneného betonóvého kolosu na Bajkalskej mierilo čoraz menej fanúšikov. Veľká časť Bratislavčanov sa nechala presvedčiť, že to pravé orechové sa odohráva na pravom brehu Dunaja.
Tatkovia hneď po odpískaní zašli zhodnotiť zápas na pivko a gazdiné ich doma bez problémov počkali s obedom. Lebo na „zéťeesku“ sa oplatilo ísť za dobrým futbalom. A hoci bielo – čierni zažili v tomto období len dve federálne ligové sezóny, dodnes sa na tieto časy spomína s posvätnou úctou. U niektorých dokonca s väčšou ako na majstrovské tituly v slovenskej lige či účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov.
Prežili aj klinickú smrť
Neskôr však doľahli na klub ťažké časy. Chvíľu to dokonca vyzeralo, že zmizne z futbalovej mapy. Na mieste legendárneho štadióna zostala len trávnatá plocha a klub sa s odretými ušami potácal v nižších poschodiach nášho ligového systému. Ku cti všetkých nadšencov slúži, že ho nenechali padnúť a dnes dokonca múti vodu v popredí druholigovej tabuľky.
Nový domov našiel na ulici Sklodowskej, kúsok od raja koníčkarov v Ovsišti. Práve sem mierili v nedeľu fanúšikovia v očakávaní, či ich „Petržka“ vybojuje ďalší víťazný duel proti klubu, ktorý väčšine slovenských fanúšikov chýba v najvyššej súťaži rovnako ako jeho bratislavský súper.
Nevábna výzdoba
Pri štadióne, ktorý má podobne ako ten starý viacero zvláštností, to však na šláger o 10. hodine zatiaľ nevyzerá. Ľudia sa trúsia po jednom, po dvoch. Vidieť väčšiu skupinu je skôr výnimkou. Pol hodinu pred výkopom. Vstupné je 5 eur aj s programom, vytlačeným na obyčajnej A4.
Chodník k hlavnej tribúne vám pred nosom na chvíľku uzavrie z dvoch strán bránka, na ktorej je plachta s logom klubu. Takto vytvárajú organizátori koridor pre hráčov, ktorí vychádzajú z klubového zázemia na trávnik.
Na tribúne z kovovej konštrukcie tróni pod plastovou strechou reklama istého poskytovateľa internetu, ktorý vám počas zápasu zabezpečí free wi – fi. A to je tak prvá a posledná vec, ktorú na tribúne pochválite. Je totiž pokrytá kompletnou zbierkou vtáčích exkrementov. Ornitológovia celého sveta by z tunajšieho prístupu k lietavcom určite prejavili nadšenie. Menej už návštevníci. Na čiernych sedadlách sa to ešte stratí, ale pohľad na biele vám zdvihne žalúdok. Domáci si nosia plastové nákupné tašky alebo iné potrebné predmety na prekrytie nevábnej výzdoby. Neinformovaní ako ja, museli obetovať zápasový „bulletin“. Jeden človek s wapkou by to za dve hodiny vyriešil…
Nevdojak si spomeniem na vstupné. Na otázku, čo ste dostali za päť eur, by som asi odpovedal: Sedenie v hovn… A to patrím k futbalovým naturalistom. Rád si vyberiem na sledovanie zápasu (ak sa ešte dá) rozpadnuté a zatrávnené betónové „ochozy“ či podobné vychytávky, odchádzajúce pomaly do minulosti, lebo ich vytláčajú všadeprítomné uniformné plastové ohyzdy, s povinným sedením, miznúcou atmosférou a bez espritu. Ale odtiaľ – potiaľ…
Pár známych mien
A už nastupujú oba tímy zo spomínaného rohu štadióna. Za klubovej hymny, ktorej rytmy pôsobia ako by ju vyprodukovali vyslúžilí šamani z bývalého Dahomé. Registrujem iba opakujúce sa slovo „Engerau“ (pre Nebratislavčanov – pôvodný nemecký názov Petržalky).
Rýchly pohľad na zostavy koho vlastne poznáme. V tíme hostí kapitána Róberta Polievku a slovenského reprezentanta Davida Depetrisa, pôvodom z Argentíny. Tomu sa však ušlo miesto iba na lavičke. Tam sedia ešte známejšie mená – internacionáli Stanislav Varga a Štefan Rusnák ako tréneri.
Ich kolegom na domácej lavičke je neznámy Mário Auxt. Veľké trénerské meno však ešte nie je automaticky zárukou dobrých výsledkov. A tie, naopak, súčasný lodivod Petržalky má. Z jeho kádra je určite najznámejší miestny Luka Modrič – Lukáš Gašparovič s číslom 93 a ešte možno Boris Turčák. Zvyšok spoznáme počas zápasu.
Futbalovejšia Dukla
Po pár minútovom rozhliadaní sa je zjavné, že dominovať budú hostia. Lepšie technicky pripravení si viac veria na lopte, aj umelej tráve, ktorá najmä pred tribúnou už niečo pamätá. Domáci sa iba s ťažkosťami vyrovnávajú s vysokým pressingom a prebiť sa k hosťujúcej bránke kombináciami vyzerá dnes na nadľudský výkon. Tie obyčajne skončia pri druhom dotyku.
Skôr to asi budú skúšať cez robustného Harisa Harbu, ktorý sa na začiatku sezóny už párkrát trafil. A práve bosnianske kladivo adresovalo v 20. minúte prvý pozdrav smerom k bráne hostí. Skončil však medzi pieskovými bábovkami na sídlisku za bránkou.
Dukla získava medzitým prevahu a vytvára si aj viacero dobrých šancí. Chvíľami to v domácej šestnástke vyzerá ako pri pretláčaní alebo dokonca japonskom sume, keď sa k hosťujúcemu hráčovi s loptou vrhajú pod nohy aj dvaja – traja domáci a na zemi o ňu bojujú. Z hostí je mimoriadne aktívny najmä Lukáš Migaľa na pravej strane zálohy. A nie je prekvapením, že práve jemu to tam ako jedinému za polčas padne. Dukla sa v 35. minúte ujíma vedenia a hnev domácich fanúšikov za pasívne skóre sa ešte pred polčasovým hvizdom začína obracať proti arbitrovi: „Šak pískaj, rozhodca! Ved ty sa tomu fodbalu vóbec nerozumíš!“
Päť minút slávy pre Depetrisa
Domácim sa podarí po návrate z kabín rýchle vyrovnať, keď sa po rohu presadí spomínaný Harba. Šanca na trojbodový zisk a pole position teda stále žije. Aj po inkasovanom góle však držia opraty zápasu v rukách futbalovejší hostia. Z domácich sa im futbalovým myslením a technikou môže rovnať azda iba Gašparovič, takže tí sa môžu spoliehať maximálne na štandardky, z ktorých párkrát zahrozia.
Gól však padne na druhej strane. Osem minút pred koncom po chybe Ukrajinca Ševčuka v domácej bránke, ktorý neudržal strieľaný center z ľavej strany. Striedajúci Depetris pohodlne napálil loptu do odkrytej časti bránky a zožal ďalších päť minút slávy počas svojho pôsobenia na Slovensku.
Daj gól Engerau!
Záver zápasu už obstaral domáci fanklub v počte desať kusov (asi preháňam). Od sympatického povzbudzovania s bubnom a tlampačom „Péétržalka“, „Zéťées“ „Immer Wieder Engerau“ a „Daj gól Engerau“ až po dosť nechutné záverečné skandovanie. Domáci vo veľkej snahe o vyrovnanie ešte trafili žrď a pri ďalšom pokuse naremplovali hosťujúceho gólmana Hrušku, ktorého museli ošetrovať.
A to sa už rozpútalo slovné peklo. Štadiónom sa od hosťujúcej bránky niesol siahodlhý koncentrát najhrubších vulgarizmov, pri ktorom by aj najotrlejšiemu zálesákovi z Yukonu vypadla z rúk sekera, ak by tomu rozumel. „Sú tu deti“, zaznieva nesmelo jeden príčetný hlas z ich stredu. „Mám v pi….“, je vzápätí zahriaknutý lídrom kotla. Svoje dostali rozhodcovia, súperovi hráči, mesto Banská Bystrica, aj všetci Stredoslováci. Toto všetko už poznáme, ale želanie smrti hosťujúcemu brankárovi už bolo hrubo cez čiarou. A čo také urobil? Nič, iba sa neponáhľal ako všetci brankári za stavu 2:1 pre jeho mužstvo v úplnom závere.
Najvyššia súťaž ešte ďaleko
A tak si chlapci v čierno – bielych tričkách, ktorým sa nepáčili rozhodcove verdikty a najmä počet nadstavených minút, ešte čosi zanôtili o bývalom majiteľovi, nejakom kufríku a búraní štadiónov (majú ho evidentne v zuboch) a rozhodca naposledy fúkol do píšťalky. Dukla si z Bratislavy odviezla tri body, hoci výkon mal od oslnivého tiež na míle ďaleko, a posunula sa k čelu tabuľky, kde tróni rozbehnutá a finančne dobre zabezpečená Podbrezová. „Vojaci“ to budú mať aj v tomto ročníku s priamym postupom ťažké.
A domáci? Bude otázne, či dokážu pokračovať v štýle, v akom začali tento ročník. Bratislave by pristala najvyššia súťaž aj na pravom brehu Dunaja. Včerajším výkonom však toto želanie zostane asi ešte dlho iba „zbožným“. A, samozrejme, by vystala aj otázka, kde by mali hrať. Lebo tento „sídliskový“ štadión prvoligové parametre určite zďaleka nespĺňa. Ale toto nie je aktuálne a už vôbec nie horúce. Verme však, že raz a čo najskôr bude. IWE!
Komentáre