Streda, 05. október 2022

Na vlastné buľvy: Malý futbal, veľký ohňostroj a nespokojný Laco Borbély v Trnave

Ján Janočko Ján Janočko 13.05.2022
Foto: Andrej Hrušovský

Bol krásny štvrtkový večer a ja som sa na jednom sídlisku v Trnave ocitol medzi hlučným ohňostrojom, hustým dymom a kvapkami šampanského. Bol som na športovom podujatí, o ktoré bolo aj nebolo futbalové, bolo aj nebolo finálové a bolo (naozaj bolo!) o hlade po víťazstve, čistých emóciách, nezlomnej vôli a Lacovi Borbélym v publiku. 

Navštívil som finále slovenskej Superligy v malom futbale. Ak ste náhodou nikdy o malom futbale nepočuli, tak vedzte, že sa výrazne podobá futbalu “veľkému”. A to je naozaj všetko, čo potrebujete o tomto športe vedieť. Môj kamarát, ktorý si hovorí Banánový Čávo, malým futbalom žije viac ako nezlomný influencer propagovaním CBD. Robí rozhodcu a okrem toho všetky činnosti, ktoré by ste mohli zhrnúť do pomenovania “horlivý propagátor” a tak ma pozval ako zástupcu média, reku, nech ľudia vedia. Ja som nevedel. Ale už viem.

Ako Košičania vypiekli s matematikou

Na trnavskej Lokomotíve som si po príchode našiel miesto na východnej tribúne a keďže bolo sedem hodín večerných, pri pohľade na ihrisko som žmúril ako Melania Trump. Lebo Slnko. Iná ako východná tribúna však na Lokomotíve nie je a tak som zaujal svoj pľac a sledoval súboj Trenčína s Košicami. Trenčín mal výhodu širokej lavičky, ale len obrazne. V skutočnosti sa jeho hráči ani na lavičku nepomestili, toľko ich bolo, a tak len postávali a čakali na striedanie.

Opačné problémy mali východniari, ktorým chýbali hráči, tréner a strach a tak sa len s jediným náhradníkom pustili do boja o bronz. Človek by očakával trápenie, zvlášť keď sa po prvej akcii s bolestivou grimasou porúčal z ihriska jeden z hráčov Košíc. Opak bol pravdou. Trenčín tlačil, ale jeho súper zaparkoval autobus. To bolo paradoxné, pretože Košice prišli len na dvoch autách.

Prvý gól strelili práve východniari a odvtedy sa na nich Trenčín už len doťahoval. Výber ligy spod Čákovho hradu skúsil power-play a tak si Košičania dali súťaž v presnosti mušky na diaľku. Dopadlo to tak, že vyhrali 4:3, dali pár gólov spoza polovice ihriska. Vďaka tomu si organizátori bili hlavu o stenu, lebo zbytočne dali do výroby veľké množstvo bronzových medailí

Druhý pohár za týždeň do Trnavy

Lokomotíva sa postupne začala zapĺňať na finále výberu Martina s domácou Trnavou. Favoritom boli domáci, v prospech hostí mohol hrať traumatizujúci zážitok, ktorý obvykle tím spája. Áno, hovorím o prejazde popod Strečno. Vybičované emócie bolo spoza čiary cítiť a futbalisti doslova ryli do zeme, resp. do umelej trávy. Dôkazom toho je aj fakt, že po pár minútach už na čiary naťahané po krajoch dovideli len najlepší premianti z prehliadky u očného. Prvý finálový polčas skončil bez gólov. Spôsobili to malé bránky, ale aj fakt, že obe mužstvá skúšali hrať takticky a nedostať prvý gól. Nie celkom taktické boli prekáračky so súpermi aj s rozhodcami. Arbiter chladil vášne gestom rukami nadol a opakovaním slov “páni, páni”. 

V druhom polčase sa hojne zaplnený pľac za plotom tešil z gólov, konkrétne z troch. A tešil sa veľmi, lebo prvý a druhý dali domáci Trnavčania a hostia navyše dostali červenú kartu. Dokonca dvakrát. Raz ju dostal brankár a druhýkrát tiež. Raz za ruku mimo pokutového územia a druhýkrát… No, za ruku mimo pokutového územia. V jednom prípade bol dokonca náhradným brankárom Peter Struhár, tréner futbalového MFK Ružomberok, ktorý inak hráva v poli. Martinčania ešte dokázali streliť jeden gól, na viac však húževnatý výber regionálnej ligy však už nenašiel dosť síl.

A bolo veselo…

Začalo sa veselenie a radosť, Trnavčania oslávili výhru pred vlastnými fanúšikmi a všetci boli akosi spokojní. Aj tí, čo vyhrali, aj tí, čo nie, lebo do toho dali všetko. Teda, jediný nespokojný bol zrejme Laco Borbély, neustále sa čertiaci na tribúne pre výkony svojich reprezentantov, ktorým robí trénera.

malý futbal trnava
Foto: Andrej Hrušovský

Finále Superligy je krásny príklad toho, že láska k obľúbenému športu môže vyústiť do výborne zorganizovaného podujatia, z ktorého majú radosť hráči, diváci, usporiadatelia a dokonca aj ja, človek, čo prišiel pracovne a malému futbalu rozumie len okrajovo. Škoda, že som sa viac “okrajovo” nepostavil pri oslavách domácich. Korok zo šampanského ma síce nezasiahol, smrad z dymovnice som prežil, ale ej, či ma len striaslo pri slávnostnom ohňostroji!

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera