Utorok, 30. júl 2024 
Ján Janočko Dokedy bude Emil Horvát mladší, to neviem, ale viem, že jedného dňa nebude nová Košická futbalová aréna nová. A tak som sa rozhodol navštíviť ju, kým tuhá zima nezavrie naše štadióny a kým sa toto označenie nestane históriou ako ambície majiteľov Nitry dostať klub do Ligy majstrov. Vitajte pri reportáži zo zápasu FC Košice – FK Rača Bratislava.
Dostať sa do KEFY (KFA – Košická futbalová aréna) je jednoduché, aj keď prichádzate z diaľky. Pravda, najprv musíte zvíťaziť v takzvanej MHD rulete, a trafiť to správne číslo zastávky pri vlakovej stanici. Za odmenu vás víta štadión, ktorému chýbajú tribúny za bránami a z ktorého hrajú hity, za aké by sa vo svojej relácii ani nebohý Julo Viršík nehanbil. No a tu kdesi, v šírej košickej pustine, zjavujem sa ja. Dezorientovaný, ale vyzbrojený červenou šiltovkou – keby ma ktosi chcel spoznať, má šancu. A hľadám správny vchod. Ochotní predavači lístkov pomáhajú, i dostávam sa k novinárskemu vstupu.
Nová KFA dobre zametá
Aréna dýcha novotou až tak, že sa bojím oprieť o tunajšie steny – to lebo si nie som istý, či už na nich vyschla farba. Pri prvej príležitosti zablúdim tak, že by ma ani bezpečnostné kamery nenašli a zažívam pocit, aký majú hráči vychádzajúci na majstrovský zápas. Lebo sa ocitám na ploche a koncami botasiek skúšam, že miestna tráva ešte nestihla stvrdnúť. Tu už ma milí miestni SBSkári zorientuvávajú a ubezpečujú, že sa na novinárske miesta dostanem, a že si aj pofotím, čo treba. Fotoaparát nemám a tak si rýchlo v hlave prechádzam cestu, ktorú mi prezradili, a už aj miznem na mieste pre novinárov. Naozaj, bez irónie môžem povedať, že miestna bezpečnostná služba hrá v ochote pomôcť najvyššiu súťaž. Miestny tím by chcel tiež. Na rozdiel odo mňa, je na dobrej ceste.
Na tribúne môžem smelo zhodnotiť, že na toto miesto sa nenaliali tony betónu zbytočne. Košická KFA má navyše pekné vetrolamy v podobe podôb bývalých aj súčasných opôr klubu a, aby toho nebolo málo, aj inteligentné osvetlenie. Inteligentné preto, lebo toľko lumenov na jednej tribúne, to sa veru hocikde nevidí.
Nepchaj sa do opsajdu
Zaplnenie miesta v srdiečku, ktoré patrí živému futbalu, začína od šiestej večer. Ešte predtým vybehnú na trávnik hráči a tiger. Odor z 90-tych rokov však už v Košiciach vyvetrali, a tak je to len maskot, nie živý tiger. Vizuálne ešte zaujme aj tím hostí. Ich dresy akoby z práčky vypadli futbalovej reprezentácii, len ten znak je akýsi prešitý.
Zaujímavé sú aj zostavy, v drese domácich sa predstavuje Jakubko aj Jakubek, takže buď nešlo o súrodencov, alebo bol zapisovateľ na matrike nedoslýchavý. Na strane hostí zase hrá pán M. Sokol, čiže ak moje vedomosti neklamú, krstným sa volá Monsiňor.
Gól vidia diváci pomerne rýchlo, lenže hráč domácich Sagna strčí časť tela smerom k lopte, tečuje ju, skóruje, hoci nemusí a ani nemá, lebo je v ofsajde a tak berie gól nielen spoluhráčovi, ale aj celému tímu. Inštinkt zberača kanadských bodov je však mocnejší než on sám. Následne zareaguje analógový VAR (rozumej čiarový rozhodca), dvíhal zástavu a radosť domácich je iná, je to smútok z neplatného presného zásahu.
Tím Skalice do 19 rokov cez víkend po vylúčení gólmana dohral zápas bez brankára. Keby sa k podobnému kroku odhodlali aj Košice, do 50. minúty by si nikto nevšimol rozdiel a Matúš Kira by mal dosť času odvoliť župana, starostu, poslancov aj Andera z Košíc. U súpera je trošku iné, Rači sa zraní brankár a hostia nasadia prezieravo post za post.
Aj góly boli, aj dráma
Domácim sa ani v druhom polčase nedarí skórovať, nervozita je cítiť aj v stupňovaní vulgarizmov (počujem dokonca “ty Bratislavčan jeden”), až kým neprichádza prvý gól. Ten strieľa Gáll po akcii nápaditej ako šál Borisa Kollára v špeciále Smotánky. O pár minút neskôr zvyšuje Liener, keď dostáva v pokutovom území na hlavičku toľko priestoru, že keby na ňom postavil byt, v Bratislave by zaň dostal cez 200 tisíc. A je 2:0.
Na hre domácich ma interesuje ešte to, že žltú kartu dostáva Krivák. S takým menom to hádam nejde inak. Že nešli cez Strečno zbytočne sa pokúšajú ukázať hostia, ktorí vďaka Růžičkovi v 84. minúte skórujú nechytateľne, aby znížili a otočili všetkých, ktorí chceli predbehnúť tlačenicu pri odchode. Nič vážne sa už do konca zápasu nestane, viac než 1000 divákov odchádza uzimených a o 3 body pre obľúbený klub bohatších.
KFA je pekný, príjemný a futbaloprajný stánok, ktorému prajem, aby privítal čo najviac (pokojne aj dôležitejších a futbalovejších) zápasov. No a na záver som vám ešte dlžný moje cestovateľské hodnotenie.
Cestovateľské hodnotenie
Ubytovanie
Tribúny sú tu moderné, zábradlie dômyselne umiestnené tak, aby sa každý novinár nebál o zlú kondičku. Stolíky stoja, internet ide, výhľad je nádherný.
Jedlo
Hladný som nebol, ale ponúkli mi nealko. Ja mám rád nealko. Dal som si nealko. Som spoko!
Dostupnosť
Všetky cesty zo všetkých smerov vedú (na rozdiel od diaľnice) do Košíc a netrafiť sem je problém. Pešo je to trošku od ruky zo stanice, ale MHD som jazdí pravidelne a taxíky nepravidelne. Parkovisko je tu veľké, ale pozor, za bránami sa môže pri nepresnej muške strelcov stať, že vám lobda pristane na čelnom skle! Dávam štyri parkovacie lístky z piatich.
Personál
Ďalší dôkaz toho, že futbal spája dobrých ľudí a tu sa to potvrdilo. Napriek mojej značnej dezorientácii a nevedomosti bol každý človek ochotný mi poradiť, usmerniť ma a ak nevedel, tak ma aspoň odkázal na niekoho, kto to vie. Dobré úmysly Košičanom nechýbajú, cítil som sa ako doma!
Oplatí sa vidieť
- Tiger pred zápasom!
- Jano Kozák nad sedačkami novinárov
- Fanklub domácich v kúte
- Vetrolamy, aké nemajú páru
- Tiger, s ktorým sa môžete odfotiť cez zápas!
- Výhľad na opačnú tribúnu aj na super a hypermarkety v neďalekej diaľke
- Tiger po zápase!
Komentáre