Utorok, 06. december 2022

Na vlastné buľvy: ŠK Slávia Lackovce – FK Tatran Zámutov

Ján Janočko Ján Janočko 09.08.2021
FoT: Oliver Überlauer

Dovolenka nie je len o oddychu a pamiatkach, ale aj o návšteve futbalových štadiónov. Lebo keď vidíte Sagradu Familiu, nemôžete nevidieť aj Camp Nou. Aspoň tak by povedal nejeden influencer. Tak som miesto fotenia párkov a zadku v plavkách po sobotňajšej návšteve pekného sobáša v kostole, navštívil futbalový stánok v Lackovciach. Hralo sa tu prvé kolo 5. Vihorlatsko-dukelskej operácie ligy.

Dramatický úvod

Cestou na Ryňe (tak sa tu tomu hovorí) zastavilo našu novinársku družinu (ja a bratranec, ktorý fotil) auto, ktoré sa pýtalo na cestu. Hostia zo Zámutova si tu so sebou priniesli aj menšiu delegáciu a my v rámci fair-play sme poradili. 

Najlepšie miesta na malej tribúne boli už zúfalo zaplnené a tam sme si našli stanovisko opodiaľ, no stále s dobrým výhľadom na hru. Dráma začala už pred zápasom, keď sa postupne zhmotňovali staré futbalové metafory. V tomto prípade tá, ktorá hovorí, že pri niektorých zápasoch už tímy prehrávajú o gól v čase, keď ešte len vychádzajú zo šatní. To ma však len zmiatla svetelná tabuľa, ktorú pri rozcvičke hráčov kalibrovali. Keď sa na nej ustálilo skóre 0:0, začal sa zápas. 

Rozpačitý rozbeh z oboch strán vyrušila prvá akcia v 8. minúte. Vtedy vybehlo z Cirochy (taká rieka, šak viete) niekoľko koní a miesto píšťalky rozhodcu počulo obecenstvo erdžanie. Šanca neprichádzala, zato v úmornej teplote útočil na titul “najviac nabehaných kilometrov cez zápas” vedúci mužstva domácich, ktorý sa dvakrát vracal zo šatní na lavičku. Bral vedrá s vodou a minerálku nemenovanej značky, ktorá zachraňuje životy ale o tom o chvíľu) Jeho pološprint popri čiare nenechal chladným nikoho. Lebo bolo teplo. 

Chýbalo korenie futbalu

Tak nejak všeobecne sa očakávalo víťazstvo domácich, ale to viete, na dedine sa to očakáva vždy, aj keby prišiel Real Madrid. V 12. minúte ich mohol potešiť jeden z domácich ofenzívnych beťárov, lenže na umnú prihrávku nedokázal vinou chýbajúceho polkroku a vycentrovanejších nôh zareagovať lepšie. Domáce diváctvo cítilo nervozitu na hráčoch a tak sa ju ktosi snažil po jednom z neodpískaných faulov odbremeniť večnou filozofickou otázkou: A to skadzi rozhodca?

Prvý polčas nebol bohatý na šance, ale čo-to by som vypichol. Pekné sólo hráča domácich na ľavom krídle, ktorý utekal tak rýchlo, že som si nestačil zapísať jeho číslo a tak ďaleko, že sa domáci báli, aby neprebehol až do susedných Kochanoviec. Potom ešte vypichnutie lopty od hráča domácich s číslom 2, akému by aj Škrtel zatlieskal a dychberúcu slovnú výmenu zo 40. minúty. To sa do seba pustili brankár hostí s brániacim hráčom hostí (čítate správne), aby si dali rýchlu lekciu správneho bránenia. Razantný gólman Zámutova má zjavne odsledované zápasy Olivera Kahna, ktorý by ho za podobnú debatu potľapkal po pleci. Konflikt však nepokračoval a po chvíli nepokračoval ani prvý polčas, lebo rozhodca (pochádzajúci stále nevedno odkiaľ) zapískal koniec.

Cez polčas dostal k narodeninám darček vedúci domácich. Ocenený bol za odnesené litre vody z prvého polčasu aj za životné jubileum. Cez celofán som nevidel o čo išlo, ale dúfam, že to nebola čokoláda, lebo by sa roztopila.

Dejstvo druhé

Druhý polčas začal za rovnakej úmornej horúčavy, s akou skončil ten prvý. Z hráčov tieklo ako z potoka a tváre si dresmi utierali tak často, že bystrému pozorovateľovi iste neušlo, koľkí z nich majú jazvu po vyoperovanom slepom čreve. Okrem horúčavy bolo cítiť aj to, že mužstvá sú nezohraté. Dokumentuje to strela osmičky hostí, ktorá preletela nad bránou, ochrannou sieťou a možno aj lávkou nad Cirochou.

Akčný moment nastal v 57. minúte, keď si po nakopnutí do nosa vyžadoval ošetrenie jeden z hráčov domácich. Muž, ktorý v prvom polčase nosil vedrá, sa tentoraz dostal na miesto činu rýchlejšie, lebo mohol ísť krížom cez ihrisko. Povzbudený výkrikom z tribúny “zrýchli krok!” sa dostal k nakopnutému nebohému mužovi. Minerálkou mu pokropil tvár a hráč rýchlo pookrial. Za to bol pán ošetrujúci odmenený ďalším výkrikom z tribúny, tentoraz v znení “Vyborňe. Zachraňil ši ho.”

Na prvý gól sa čakalo do 62. minúty. Šikovná desiatka hostí hrala výborný zápas. Vpredu sa dostávala do šancí, tvorila, skúšala, vymýšľala a bola odmenená. Center z pravej strany najprv padol na hlavu na vzdialenejšej žrdi a od nej sa lopta odrazila na tú bližšiu. Spomínaná desiatka (podľa zápisu Peter Kolník) dostal loptu do siete napriek tomu, že domáci gólman sa skúsil zahrať na pavúka a naťahoval sa, čo mu sily stačili. Dokonca ho upodozrievam, že mal v tomto momente natiahnutých naozaj až osem končatín. Nepomohlo.

Rozhodla posledná polhodina

Druhý gól padol hlavou už o tri minúty (asi, lebo viete ako, na dedine občas ide čas inak). Opäť center z pravej strany, opäť hlavička na vzdialenejšej žrdi, ale tentoraz už nasmerovaná priamo do siete. Podľa zápisu dal gól Červeňák a ja sa teda so zápisom hádať nejdem, tak to beriem ako istotu.

Nasledujúce minúty patrili problematickému občerstveniu. Keďže som bol v sobotu na omši s platnosťou na nedeľu, zostali mi všetky drobné v peňaženke. Poslal som bratranca do bufetu a trošku si vyčítam, že nestihol luxusnú akciu domácich a pokrik “Šľivka, aľe zabojuj Šľivka!” na jedného z hráčov hostí. 

No a hoci sa domáci snažili ako vedeli, hostia boli tí, ktorí dávali góly. Ten tretí po voňavej akcii ako z hry FIFA, keď parádny únik z pravej strany zakončil (aspoň pre mňa) hráč zápasu s číslom 10 do prázdnej lackovskej brány. Kto má srdiečko, tomu muselo byť zdrvených domácich ľúto.

Foto: Oliver Überlauer

Obrázok 1 z 12

Víťaz jeden, hrdinovia všetci

Gól ešte priniesla aj 78. minúta, ale v susednom Hažíne nad Cirochou, ktorý hrá svoje domáce zápasy (to by ste neverili) hneď za Cirochou a tak je občasný audio výjav počuť aj z druhej strany rieky. Tu a tam sa ešte objavila nejaká šanca, za domácich sa posnažila 21ka aj 17ka a zaujal ma aj obranca s číslom 4 (výkonom, nie indiánskym účesom). Pochváliť treba aj oboch gólmanov, ten domáci ešte brilantne ustál nájazd deviatky Zámutova v samom závere a vyrazil loptu tak, že keby tu bol Manuel Neuer, robil by si poznámky.

Domácich, ktorých z lavičky vedie Ruslan Ljubarskij, čakal trpký návrat domov, ale to aj hráčov Zamutova, ktorých som videl pri jednej z lackovských zastávok hodinu a pol po zápase (ak toto čítate, dajte vedieť či ste v poriadku a či sa vám pokazil autobus alebo čo). 

Tak ako naposledy, aj tentoraz dávam klobúk dole pred všetkými zúčastnenými – od delegátov, cez trénerov, vedúcich, rozhodcov až po hráčov a divákov. Lebo dedinský futbal je láska a o lásku sa treba podeliť. A ďakujem lackovcským funkcionárom, že sa tak pekne starajú o tak krásny šport v tak krásnej obci.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera