Piatok, 19. apríl 2024 
Martin Marys Pagáč Nikdy som sa netajil tým, že v rámci futbalu na národnej úrovni fandím našej reprezentácii, na klubovej Dortmundu, v rámci našej najvyššej ligy Trenčínu a lokálne mám v srdci rodnú obec Belušu. Preto som vytiahol klasické lobotkovské „This is My Sen“, keď boli do tretieho kola národného pohára vyžrebované práve dva posledné zmieňované celky.
Nespočetné množstvo otázok, komu v takomto prípade budem fandiť som odbíjal diplomatickými frázami na štýl „budem fandiť dobrému futbalu“, no počas zápasu som si uvedomil, že rozum drukuje Trenčínu a srdce Beluši.
Podmienky
Napriek tomu, že išlo o akési malé derby na Strednom Považí, keďže Beluša leží zhruba 30km za Trenčínom po diaľnici do Košíc, na futbal si veľké množstvo divákov cestu nenašlo. Stále ich bolo zhruba toľko, ako je priemerná návšteva na Trenčín doma v lige, no aj tak, pre veľkú dedinu to mal byť sviatok.
Ľudí mohli odradiť snáď tri faktory. Hralo sa v stredu o 16:00, takže niektorí návštevníci nemuseli stíhať z práce. V kuloároch sa šepká, že aj Denis Chudý, odchovanec Trenčína, ktorý je momentálne na hosťovaní ako brankárska jednotka v Beluši zo Spartaka Trnava, musel ešte spraviť timesheet a stihol až druhý polčas zápasu.
Druhou príčinou mohlo byť počasie. Napriek tomu, že cez zápas nepršalo, ulice boli kropené od rána a tak sa možno aj nádejní diváci z okolitých dedín radšej rozhodli zostať doma, než by riskovali zmoknutie a soplíky.
Sviatkom sa to nemuselo zdať mnohým ani kvôli akémusi uspokojeniu. Predsa len, Beluša za posledné roky nastúpila v pohári proti Zlatým Moravciam, Spartaku, Slovanu a dvakrát proti DAC, takže Trenčín v súčasnej forme nerozhýbal chuťové bunky a neprilákal divákov, ktorí by v Beluši radi privítali už možno skôr nejaké mužstvo z Premier League. Minimálne.
Futbal
Zápas nepriniesol veľa vzruchu. Trenčínu vyšla taktika od úvodu a belušská dvojka v bráne žiaľ inkasovala z každej strely. Dominik Hollý rozvlnil sieť už po štyroch minútach a po pätnástich bolo vďaka Filipovi Bainovičovi po rohu z druhej vlny 0:2. Hostia Belušu do ničoho nepúšťali a aktívnym re-pressingom bránili akýmkoľvek náznakom domáceho celku a privádzali ho do zúfalstva.
Beluša sa azda zo dva-trikrát dostala za obranu hostí, no statní stopéri fortunaligistu zmrazili všetky nádeje. Jedna akcia domácich zaváňala pokutovým kopom, no rozhodca nemal z čoho VARiť a tak sa rozhodol do píšťalky nefúknuť. Pred prestávkou ešte Matúš Kmeť prudkou padajúcou strelou pod brvno upravil na rozdiel triedy.
Po zmene strán asi najviac zaujala otázka, ktorú sa Eynel Soares spýtal v 57. minúte vlastného realizačného tímu. Bude sa zapínať umelé osvetlenie? Mračilo sa, ideálne podmienky to veru neboli, no keď sme sa rozhliadli po štadióne, márne sme hľadali to osvetlenie, ktoré mohol mať Kapverďan na mysli. Azda preto bol radšej o pár minút na to stiahnutý z ihriska, keďže naň už dobre nevidel.
Futbal sa po zmene strán viac-menej len dohrával, poznačili ho obojstranné početné striedania, Lukáš Ďuriška pridal gól hlavou, Filip Bainovič sa zranil a to by bolo asi tak všetko. Výsledok 3. kola Slovnaft Cup-u je tak Beluša 0:4 Trenčín.
Záverom
Po dlhšom čase som zavítal do Beluše na futbal. Pred pár rokmi som tu pôsobil v štruktúrach klubu na niekoľkých pozíciách. Môj otec si takisto mnohými prešiel a naďalej pôsobí ako hlásateľ. Dostal som sa tak k „ví aj pí“ miestu priamo na palubovke. Napriek kvalite zápasu to bol zvláštny pocit, byť naspäť na svojom mieste a dýchať na krk trenčianskej striedačke, ktorej zvyknem fandiť z tribún.
AS predviedol povinnú jazdu. Beluši som prial aspoň jeden gól pre prinavrátenie sebavedomia. Ten neprišiel. Nevadí, hlavy hore a o rok to už vyjde s nejakými Michalovcami alebo s kým. Raz sa to zlomí a v Beluši nebudú padať len hlavy trénerom, ale aj ligisti z pohára.
Komentáre