Na vlastné buľvy: Toto Chorvátsko sme mali poraziť

S odstupom pár dní sa vráciame k sobotnému večeru na Tehelnom poli. Veľa už bolo napísaného, predsa len skúsim vyjadriť pocity jedného z vyše deväťtisíc očitých svedkov, ktorí futbal sledovali z tribúny. Komu sa to nechce čítať do konca, nech sa páči zhrnutie: Toto Chorvátsko sme mali poraziť.

Futbal je späť na Tehelnom poli

Naposledy som bol na Tehelnom poli pred skoro trinástimi rokmi, v októbri 2009. Kto by si nepamätal nešťastnú prehru so Slovinskom v kvalifikácii MS 2010? Ohňostroje na streche novej tribúny zostali nezapálené a muselo sa ísť do Chorzówa. Odvtedy stihli štadión zbúrať, dlhé roky tam bola jama ako po páde dvojičiek, ale nakoniec sa hlavné mesto predsa len dočkalo moderného štadióna.

Ak by som mal zhodnotiť KFŠ (Kmotríkov futbalový štadión), je naozaj postačujúci pre slovenské pomery. Hracia plocha blízko tribún, jednoduchý vstup, prehľadné značenie. Trávnik bol však katastrofálny. Taký novembrový v Medzilaborciach.

Chorváti v hľadisku

Keď som si čítal informácie pre divákov, bolo tam jasne napísané, že hosťujúci fanúšikovia majú vstup zakázaný. Napriek tomu bolo na tribúnach niekoľko desiatok ľudí v chorvátskych dresoch, s povešanými vlajkami. Mne hostia nevadili, len je zvláštne, že ich pustili. Našiel sa dokonca chalan, ktorý mal na sebe hokejový dres Mira Šatana a pred sebou rozprestretú vlajku socialistickej Juhoslávie s modrou hviezdou v jej strede (Ľuboš B. by bol hrdý).

Hneď za ním prišiel sympatický pán v uhladenej košeli, s visačkou na krku a slúchadlom v uchu a pekne ho požiadal nech si ten dres strčí viete kam.

Chorváti na ihrisku

Pri čítaní základných zostáv som si v duchu hovoril, veď polovicu hráčov zo šachovnicovej krajiny ani nepoznám. Dnes by sme dokonca mohli aj vyhrať nad vicemajstrom sveta. Chýbali Modrič, Petkovič, Vrsaljko, Gvardiol. Perišič bol len medzi náhradníkmi.

Slováci na ihrisku

Valjent opäť len na lavičke. Na jednej strane zamrzí, že hráč ktorý hrá La Ligu sedí na striedačke, na druhej strane, Šatka si so Škriniarom rozumie viac. Ja by som Valjenta dal na pravý kraj obrany. Všetka česť Pekaríkovi, čo spravil pre slovenskú reprezentáciu, je už asi čas na menšiu minutáž. Skvelý ťah bol ale zaradiť Hancka na druhú stranu obrany. Chalan je rozohratý, sebavedomý a rýchly.

Záloha taká nominačná klasika. Inak to ani vyzerať nemohlo. Až zápas ukázal, že Mak minimálne jeden gól vstreliť mal. Krídelník nemôže spraviť v šprinte tri kroky po čiare, potom sa otočiť dozadu a odovzdať loptu obrancovi alebo stopérovi. A v šestnástke sa strieľa a nie prihráva Pekaríkovi na čiaru. Zbytočné kľučky, straty lôpt a zahadzovanie šancí.

V útoku Schranz a okolo neho šesť Chorvátov. To nie je jeho chyba, ale trénerova. Je pekné čítať, že Schranz dáva v Slávii góly – podľa mňa je to kvalitný hráč – ale to sa tak nerobí. Stopéri to len nakopnú dopredu a Ivan tam je sám proti štyrom obrancom a dvom záložníkom. Nemá šancu.

Pri pohľade na striedačku plačú oči. Boženík bez formy, Strelec ju ešte nemal, Duda bez gólu a asistencie celú novú sezónu, Hromada detto. Ešte je tam Bero, ale ten aj keby vyhral Zlatú loptu, aj tak by sedel v repre na konci lavičky. Vraj má formu, vraj je aj kapitánom svojho klubu. Ale akého a v ktorej krajine, to vám veľa ľudí nepovie.

Faktor Tarkovič

V sobotu sme hrali sme výrazne lepšie ako na Majstrovstvách Európy. Podľa mňa nie kvôli trénerovi Tarkovičovi, ale napriek trénerovi Tarkovičovi. Aj to len preto, že Stano Lobotka je späť vo forme. Jeden jediný hráč z celej jedenástky sa pridal k európskemu štandardu Milana Škriniara. Nikto iný.

Nebolo to ale zlé, prehrali sme so cťou. Chorvátov by sme porazili v jednom z desiatich zápasov. Sobotný bol práve ten, ktorý mal byť víťazný. 

Na záver PS: Naozaj by ma zaujímalo, čo všetci vidíme na Strelcovi. Nominovaný útočník posledných 16 zápasov nedal ani gól. Nedokázal sa presadiť do základnej zostavy ani v Slovane Bratislava. Talent aj peknú budúcnosť má, ale na seniorskú reprezentáciu by to stačiť nemalo.