Utorok, 23. apríl 2024 
Tarek Yacoob EURO 2020 má za sebou trinásť nabitých hracích dní a napriek ročnému omeškaniu svojim priebehom zatiaľ rozhodne nesklamalo. Šampionát už ponúkol viacero skvelých zápasov, nemenej výstavných gólov, viacero zvratov a prekvapení a tiež chvíle, kedy nám všetkým tuhla krv v žilách.
Na dva dni si môžeme odfúknuť, nadýchnuť sa a naplno sa pustiť do vyraďovacej play-off fázy turnaja. Tá prinesie porciu pätnástich zápasov, na konci ktorej budeme poznať meno nového majstra Európy.
S ôsmimi sme sa rozlúčili
Do najlepšej šestnástky sa nemohol dostať každý a po skupinovej fáze sa s turnajom rozlúčilo osem reprezentačných mužstiev. Úspešná nebola V4, kde zo štyroch kvalifikovaných mužstiev ostalo jediné. Česká reprezentácia v náročnej skupine „D“ síce záverečný zápas s anglickým favoritom nezvládla, bratia ale do osemfinále postúpili z tretieho miesta.
S turnajom sa naopak lúčia slovenskí reprezentanti, ktorí si iný osud ani nezaslúžili. Rovnaký osud dostihol Poľsko, ktorému nepomohol ani skvelý výkon Lewandowskeho proti Švédom. Ich obrana škrípala a jediný bod tak nečakane získali proti Španielsku. Hlavu hore môžu mať naopak Maďari, ktorí aj pred svojimi skvelými fanúšikmi predviedli nebojácne výkony v „skupine smrti“ a takmer sa postarali o veľký šok na úkor Nemecka.
Palec hore
Vlak smerom na západ bude mať mierne meškanie, v Budapešti sa ešte na pár viet zastavím. Maďarská reprezentácia si zaslúži veľký rešpekt a ešte väčší palec hore. Chválu si zaslúžia aj maďarskí fanúšikovia v Budapešti, ktorí hnali svojich dopredu aj za nepriaznivého stavu a boli dvanástym hráčom svojho tímu. Proti Nemecku už hrali na súperovej pôde, no Nemci boli napokon veľmi radi aj za remízu 2:2.
Ku konkrétnym hráčom sa ešte dostanem, no maďarské mužstvo malo na ihrisku jedenásť nebojácnych chlapov. Nečudo, že aj mnohí hejslováci im fandili a nie len oni po ich zápasoch odkazovali slovenským futbalovým junákom, že takto sa bojuje v reprezentácii a háji najcennejší dres. Veľmi hrdí môžu byť aj fanúšikovia Švédska.
Severania vyhrali skupinu „E“ aj bez pomoci Ibrahimoviča. Zo stoličky má proti našim zdvíhal najmä Alexander Isak. Suverénni sú zatiaľ Taliani, ktorí do osemfinále postúpili troma víťazstvami a so skvelým skóre 7:0. Očakávania prekonali Walesania, vyzdvihnúť treba aj majstrov sveta z Francúzska, ktorí bez prehry vyhrali v jasne najťažšej skupine.
Keď tuhla krv v žilách
Samozrejme, pri palcoch hore nemôžeme zabudnúť na Dánov a to tak zo športovej, ako aj ľudskej stránky. Prehrali úvodné dva zápasy a nevyzeralo to s nimi dobre. V poslednom zápase ale porazili Rusov rozdielom triedy (4:1) a v osemfinále si zahrajú proti Walesu. Pochopiteľne, pri Dánoch rezonuje nemenej ľudský aspekt.
Všetci sme hneď v druhý hrací deň prežívali chvíle hrôzy. Christian Eriksen bojoval na ihrisku o život. Našťastie, všetko dobre dopadlo a futbalista Interu Miláno je z najhoršieho vonku. Obrovský rešpekt si zaslúžia záchranári, ale aj samotní hráči Dánska a Fínska. Bravúrne to zvládol najmä kapitán Kjaer, ale aj brankár Schmeichel. Vyzdvihnúť treba všetkých, ktorí sa ešte v ten večer dokázali vrátiť na trávnik a dohrať zápas.
Palec dole
Prvý palec dole ide trénerovi Tarkovičovi, ktorý je prvým zodpovedným za výsledky slovenskej reprezentácie. Viac ako výsledky mrzia výkony. Na papieri to nevyzeralo najhoršie. Tri body, porazili sme silných Poliakov a menej bodov získali napríklad Poľsko, Škótsko, ale aj také Turecko, ktoré mnohí považovali za čierneho koňa turnaja.
Od Škriniarovho gólu Slováci nevystrelili na bránu, hrali extrémne bojazlivo a predvádzali azda najškaredší futbal na turnaji. Súperov po víťazstve nad Poľskom ničím neprekvapili, aj keď v kádri mali viaceré mená, ktoré na to rozhodne potenciál mali. Spomínaní Turci si takisto vypočujú obrovské množstvo kritiky. Mužstvo s veľkým potenciálom malo pred turnajom skvelú formu, na turnaji ale „vybuchli“ a od začiatku ťahali proti svojim súperom za kratší koniec.
Iný názor áno, nie otvorene rasistické a homofóbne komentáre
Šport, politika a spoločenské problémy k sebe nejakou mierou vždy patrili, patria a aj patriť budú. Súhlasím, že by sa mala politika a šport od seba oddeľovať. Niekedy to ale úplne nejde. Palec dole dávam aj všetkým rasistickým a homofóbnym fanúšikom, ktorí svoju nenávisť dali otvorene najavo (nie len) na sociálnych sieťach. To ani nie je o politike, ale o všeobecnom rešpekte a správaní sa.
Je úplne v poriadku mať iný názor, ten som pomerne ostro vyjadril aj ja, keď som pár mesiacov dozadu kritizoval Rangers a Kamaru. V poriadku nie je mať otvorene rasistické a homofóbne komentáre. A tie boli na slovenských a českých stránkach v posledných dňoch dosť časté. Potom sa nečudujme, že sa na nás na západe niekedy pozerajú cez prsty.
Hráči, ktorí zaujali, ale aj tí, ktorí sklamali
Krátku zastávku si opäť urobím v Maďarsku. András Schäfer má len 22 rokov a hrá „len“ za Dunajskú Stredu, no vo všetkých zápasoch Maďarska patril k lepším a viditeľnejším hráčom. Proti Nemecku dokonca skóroval a takmer svoju reprezentáciu poslal do osemfinále. Parádnu prácu predviedol aj najstarší hráč Maďarska, Ádám Szalai. Ten vpredu odviedol obrovský kus „špinavej roboty“, získaval množstvo času a proti Nemecku bol takisto úspešným strelcom. Za Maďarsko do tretice žiaril Nego.
Už spomínané Švédsko hralo veľmi dobrý kolektívny futbal. Aj tu ale možno vyzdvihnúť pár individualít. Emil Forsberg potvrdil svoje skúseností a kvality z Lipska, čo-to zo svojho majstrovstva ponúkol aj Alexander Isak, o ktorého sa po EURE asi pobijú viaceré veľkokluby.
So svojimi výkonmi budú určite spokojní aj Lukaku a De Bruyne (Belgicko), Depay, Wijnaldum, Dumfries či De Vrij (Holandsko), Sterling (Anglicko), Shaqiri (Švajčiarsko), Maehle a Christensen (Dánsko), Yarmolenko a Yaremchuk (Ukrajina), alebo Berardi, Locatelli, Bonucci či Chellini (Taliansko). Sorry, ak som opomenul niekoho výnimočného, skvelými individualitami sa to na turnaji len tak hemží.
Niektorým hviezdam sa nedarí
Naopak, z väčších hviezd pár hráčov sklamalo. Turecko nezvládlo turnaj ako celok, no najviac kritiky zoženú Soyuncu, Yilmaz či Calhanoglu a teda opory tureckej reprezentácie. V Nemecku dostal v poslednom zápase veľký kus dôvery Leroy Sané. 25-ročný hráč Bavorov je ale vo veľkej hernej nepohode a je veľmi otázne, prečo nemecký tréner nechal na ihrisku plných 90 minút hráča, ktorý robil jednu veľký chybu za druhou.
Herne nepresvedčivý sú zatiaľ aj Harry Kane či Álvaro Morata. Obaja sú to útočníci so skvelým životopisom, no na tomto turnaji sa zatiaľ trápia. Veľmi sa zatiaľ nevyznamenala ani portugalská obrana na čele s Rúbenom Diasom, ktorý sa v poslednej sezóne Premier League stal najlepším hráčom. To be fair, Portugalci sú turnajové mužstvo a pokojne môžu ísť opäť all the way.
Ako to vidíte vy? Ktoré tímy vás najviac zaujali, prekvapili či sklamali? Od ktorých hráčov očakávate viac? Pred osemfinále EURA je o čom diskutovať.
Komentáre