Namiesto alkoholu dvanásť káv denne. Tréner Haspra tvrdí, že spoločnosť prežíva kult amaterizmu a podpriemernosti

Vystihuje ho charakteristika normálneho, prirodzeného chlapíka so zmyslom pre humor. Tréner Ružomberka Ján Haspra dokáže zaskočiť reportérov trefnými hláškami. Je aj príkladom človeka s poriadne pevnou vôľou. V minulosti bojoval so závislosťou na alkohole, ktorého sa už tridsať rokov nedotkol.

Druhýkrát v sezóne ste v karanténe. Čo sa stalo?

„Prvýkrát som bol v izolácii s mamou. Mala koronavírus a bol som s ňou v spoločnej domácnosti. Vtedy som chorý nebol, ale teraz som vírus dostal. Jeden deň som mal nepríjemný stav, ale zlepšilo sa to. Okrem straty čuchu a chuti nemám iné príznaky. Sprevádza ma však vnútorný nepokoj.

V domácom zápase, pred reprezentačnou prestávkou, viedol tím pri víťazstve 2:0 nad Michalovcami Marek Sapara. Ružomberok pretrhol osemzápasové čakanie na výhru. Ako ste to prežívali?

„Bol som nervózny. Počas zápasu o to viac, že mi neustále sekal internet. Nemal som o hre ucelený prehľad. Nakoniec to vyústilo do dobého výsledku a konečne sme zažili, ja na diaľku, pocit víťazstva.“

Po 20. kole základnej časti Ružomberok figuroval na šiestom mieste. Prečo chýba v skupine o titul?

„Ružomberok sa v poslednej dobe veľmi oslabil. Cez zimu odišli viacerí hráči a do toho prišli zranenia u iných. Nahradiť šesť hráčov základnej zostavy je náročné nielen pre Ružomberok, ale aj pre FC Liverpool. Správne to povedal v jednom televíznom prenose Vladimír Goffa. Sme ako citrón, ktorý päťkrát vyžmýkali, potom šiestykrát, ale už sa viac nedá.“

V skupine o udržanie sa je rozdiel medzi siedmym Pohroním a poslednými Michalovcami trojbodový. Aký je boj o záchranu v takejto vyrovnanej partičke?

„Veľmi náročný, je to psychicky ubíjajúce. Pre divákov, ktorí ešte majú na Slovensku radi futbal, to môže byť veľmi zaujímavé. Pre hráčov a trénerov zase stresujúce. Takto to má byť a bude to vyrovnané do samého záveru.“

Aký potenciál vidíte v asistentovi Marekovi Saparovi?

„Všetko zvláda v absolútnom poriadku. Od začiatku spolupráce sa to vykryštalizovalo tak, že sme rovnocenná trénerská dvojica. Snaží sa naberať skúsenosti, ale už je hotový tréner. Neobávam sa o neho, je veľmi šikovný. Bol úspešný ako hráč a úspešný bude aj ako tréner. Som o tom presvedčený, lebo je i jazykovo vybavený.“

Liptákov vediete od konca mája 2019. Na lavičke ste 20 mesiacov. Toľko nevydržal žiadny zo súčasných trénerov v lige. Robí s vami niečo táto štatistika?

„Mám dosť rokov a skúseností na to, aby so mnou akákoľvek štatistika zalomcovala. Zatrasie so mnou akurát len to, že dva roky trénovať bolo kedysi úplne bežné. Teraz je to zázrak. Postavenie trénerov v spoločnosti je nedôstojné a katastrofálne. Moji kolegovia by si zaslúžili väčšiu úctu od majiteľov a celej verejnosti. Je to výsledkom doby, ktorú žijeme. Všetko je rýchle. Každý chce mať výsledok hneď. Každý chce byť bohatý hneď. Každý je nedočkavý a potom to tak v spoločnosti vyzerá. Nevieme si na niečo počkať v rôznych oblastiach života. Napríklad, vytvorenie niečoho zmysluplného z mužstva si tiež vyžaduje čas.“

S výnimkou Severomacedónca Tihomira Kostadinova, pracujete iba so slovenskými, najmä mladými hráčmi. V koncepte sa podobáte Žiline. Užívate si to?

„Je to perfektné. Chlapci sú výborní. Na Slovensku sú mladí hráči, ktorí sú buď bez ambícii alebo majú prehnané očakávania. Snažíme sa, aby sme našli v Ružomberku prirodzený stred. U futbalistov aj v spoločnosti často poloha obyčajnej normálnosti chýba.“

Počas hráčskej kariéry ste boli krídelníkom. Čo musí mať hráč na tejto pozícii v súčasnosti?

„Rýchlosť, technickú zdatnosť, zabijácký inštinkt a správne mentálne nastavenie. Krídelný post si vyžaduje mnoho atribútov, ale prioritná je rýchlosť. Tá sa na Slovensku neviem z akých dôvodov vytráca. V krajných priestoroch máme málo nebezpečných hráčov. Tréneri s tým musia niečo urobiť.“

Čo s tým robíte v Ružomberku?

„Vyhrnieme si rukávy a budeme sa snažiť vychovať kvalitných futbalistov. Bodaj by sa pridali ďalšie kluby. V niektorých veciach si musíme nastaviť spoločnú stratégiu.“

V mladosti ste často konzumovali alkohol. Pred rokom ste pre Denník Šport povedali, že ste kedysi absolvovali protialkoholické liečenie a od 8. novembra 1991 abstinujete. Je to tridsať rokov. Nemáte občas nutkanie?

„Každý človek by si mal každoročne sadnúť pod gaštan alebo orech a o sebe popremýšľať. Vlastnosti, ktoré sú samoubíjajúce by mal zrušiť. Kedysi som si takto sadol a zistil som, že súboj s alkoholom nikdy nevyhrám. Vykašľal som sa na to a prestal piť. Človek by to mal takto urobiť vždy a nemusí ísť len o alkohol, ale aj povahové vlastnosti, ktoré chce zmeniť.“

Čo pijete v spoločnosti kamarátov?

„S kamarátmi chodím na pivo tridsať rokov. Hoci nepijem alkohol, cítim sa s nimi dobre. Až pokým si nevypijú viac ako majú. Som veľmi dobrý spoločník, často ma volajú do partie, lebo ich viem odviezť domov. Počas dňa vypijem asi dvanásť zalievaných káv. Okrem toho minerálky a džúsy.“

Dávate na hráčov pozor pred nástrahami alkoholu?

„Počas celej trénerskej kariéry som na to veľmi opatrný a háklivý. Dohliadam na hráčov, aby nespadli do toho, čo som si sám prežil. Musím povedať, že v poslednej dobe novú generáciu ani nemusím strážiť. Je menej náchylná na potopenie sa do týchto vôd. Našiel som raz v noci chlapcov v meste. Chcel som ich sprdnúť za to, kde boli. Vysvitlo, že hrali na byte videohry. Bez toho, aby im robili spoločnosť alkohol a dievčatá. Voľakedy sa toto nemohlo stať.“

Stráca Fortuna liga kredit a pozornosť fanúšikov?

„Počas pandémie som zistil jednu vec. Tým, že sú všade zápasy bez divákov, všetky ligy na svete, vrátanej našej, sú úplne rovnaké. Slovenský zápas Žilina – Sereď je niekedy omnoho lepší ako španielsky Levante – Eibar. Náš futbal nie je úplne katastrofálny. Treba fandiť svojmu klubu v každom športe. Často sme ale ku všetkému odborníci, dokonca aj na vírus a vakcíny.“

Prečo máte s Marekom Saparom kritický postoj k technológii VAR, ktorá bude od budúceho týždňa na prenosových zápasoch?

„Futbal vznikol pre fanúšikov, aby v ňom boli emócie, nadšenie, radosť, smútok aj slzy. Teraz dospejeme do stavu, keď sa emócia stratí. Budeme sa snažiť byť spravodliví, pritom to nedosiahneme nikdy. Spravodlivosť si musí nájsť každý sám v sebe. V srdci a hlave. Ak budeme spravodliví k sebe a druhým, potom spravodlivosť na ihrisku dosiahneme ľahšie. Nepotrebujeme na to kamery a technológiu, ktorá odhalí centimetrový ofsajd. Týmto postojom šport úplne pochováme. Futbal mal miliardy fanúšikov po celom svete. Zdá sa mi, že ich je v poslednej dobe menej a menej. Ani sa im nečudujem. Mám 51 rokov a prvýkrát v živote som v situácii, že prestávam rozumieť futbalovým pravidlám. Pokiaľ im nebudú rozumieť tréneri a hráči, potom neviem ako fanúšikovia…“

Čo vás baví mimo práce?

„Som typ človeka, ktorý je stále na futbalovom ihrisku. Potom som na káve s Marekom Saparom. Ak prídem domov, snažím sa sledovať rôzne dokumenty a filmy o všeličom možnom, napríklad o architektúre či histórii. Zaujímajú ma všetky zákutia ľudského života.“

Aj politika?

„Svet rozdeľujem na dve doby: do a od smartfónov. V súčasnosti je v rukách takmer všetkých ľudí na zemeguli. Od toho okamihu sa svet zmenil. Ľudia si myslia, že otvoria telefón, surfujú na internete a vedia všetko. Ak človek nemá prežité veci a skúsenosti, nemôže sa stavať do pozície odborníka. Keď sa budem chcieť rozprávať o symfonickej hudbe, tak sa porozprávam s dirigentom. Ak o futbale, tak s expertom na futbal a ak o politike, tak s politológmi. Mali by sme si vstúpiť do svedomia a znovu načúvať ľuďom, ktorí majú odborné vzdelanie. Dostali sme sa totiž do stavu, že všetci sme odborníkmi na všetko a do politiky sa dostávajú ľudia, ktorí by voľakedy okolo politiky ani nemohli prejsť. Prežívame kult amaterizmu a podpriemernosti vo všetkých oblastiach vrátane športu, kultúry a politiky. Zemeguľu riadili vždy rozumní a vzdelaní ľudia. Aktuálne sú na čelných pozíciách takí, ktorí nemajú žiadne predpoklady na to, aby sa starali o seba, nie to o krajinu.“

Na Slovensku je rozvrátená politická scéna. Prekonáme vládnu krízu?

„V súčasnosti je azda jediným riešením pristúpiť k novým voľbám. Toto už nikam nevedie. Národ má toho plné zuby, na ľudí je už toho dosť. Je pandémia a do toho sledujeme neustále hádky. Na lepšej nálade v spoločnosti to vôbec nepridáva. Jediné riešenie by bolo, aby by si politici spoločne sadli a ozaj sa dohodli úprimne, nie falošne. Ak by sa to stalo, veril by som v nápravu, ale pochybujem v to.“

Tomáš Kotlárik/redaktor RTVS

Viac článkov o futbale

TakUrčitee SMS

Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.