Utorok, 30. júl 2024

O lige po lige. Pisálkov sumár fortunaligovej jesene

Ján Janočko Ján Janočko 04.12.2022
FOTO TASR - Lukáš Grinaj

Jesenná časť najvyššej futbalovej súťaže je po dohrávkach za nami. Oproti minulému roku skončila výrazne skôr, kvôli MS vo futbale. Od začiatku nového ročníka Fortuna ligy som nasával atmosféru na štadiónoch, pred obrazovkou, z novín, internetov a z podcastu Bavme sa o lige. Na jeseň som zozbieral sedem tém, stojacich za zmienku. A po nich ponúkam ako bonus zopár milých drobností, ktoré sa mi prihodili počas toho, ako som robil rozhovory.

1. Ako sa mi pozdávali nováčikovia?

Veľmi. Vidieť, že kluby hrajú na domácich štadiónoch a že futbalistom chodia načas výplaty. To musí potešiť každého fanúšika nášho futbalu. Lebo vieme, ako to je. Traja z troch nováčikov ukázali aj dostatok futbalového umenia, jeden z nich, Banská Bystrica, je pre mňa zatiaľ najväčším prekvapením ligy. Skalica hrá slušne, na body to ale zväčša nestačí, hrať vyrovnaný duel však zatiaľ dokázala s každým. Postavenie Podbrezovej ma neprekvapilo, na rozdiel od svalovky na lýtkach pre návštevníkov, ktorí na jej domáce zápasy prišli prvýkrát. V Banskej Bystrici a v Skalici sa navyše z vyššieho počtu divákov (lebo najvyššia súťaž je lákadlo) tešia aj oftalmológovia, lebo dovidieť na ihrisko cez atletickú dráhu, to niekedy nie je pre slabšie oči.

2. Z ktorých hráčov mi vybilo poistky?

Ak by som nepovedal Nikolu Krstovića, najlepšieho strelca hrajúceho za DAC, to by už Gabo Vass asi neuverejnil žiadne meme, ktoré mu občas pošlem. A možno tak už ani nespraví – rovnako tak už možno Krstović nestrelí gól za DAC, lebo pri záujme zo zahraničia ho neudržia, ani keby mu dali Guľu na nohu.

Horehronský vzduch prospieva muške Mojžiša Cobnana a Roba Polievku a ak aj oni pôjdu ako teplé rožky, nebudem sa čudovať. Aby som neopomenul sever a defenzívu, s údivom sa pozerám na výkony ružomberského stopéra Mojžiša. Ak by som opäť hľadal svoj tím na malý futbal, z týchto hráčov by som mal slušný základ.

3. Ktoré marketingové a mediálne nápady sa mi pozdávali?

Všetky, ktoré sa pokúsili pritiahnuť do hľadiska rodiny s deťmi. V Žiline majú výborný podcast, hráči predávali Šošonburger a klub sa podieľal na kampaniach, ktoré upozorňovali na dobré veci.

V Trnave skúšajú členský program plný rôznych výhod, členovia Rodziny si pri troche šťastia budú môcť nechať podpísať dres obľúbeným hráčom či napríklad zakričať pred celým štadiónom zostavu svojho tímu. A ak ich niekto v klube vyžrebuje, budú to môcť spraviť do zapnutého mikrofónu! 

V Zlatých Moravciach si adoptovali psíkov, ktorí sú takí rozkošní, že internetový užívateľ pri nich zabudne aj na Egyho. Ak nie je z Indonézie.

Marketing sa zlepšuje, hoci je táto oblasť v kluboch personálne stále poddimenzovaná. 

4. Mená nováčikov, ktorí ma zaujali

Sem som sa rozhodol napchať len hráčov, ktorí hrajú Fortuna ligu prvú sezónu. 

Samuel Gidi zo Žiliny miestami ukazuje, že stereotypy o nefutbalovosti Afričanov neplatia paušálne. Čo však paušálne platí, je premenlivosť futbalových výkonov hráčov MŠK. A predpovedať, ako bude Gidi hrať, by si nedovolil ani sám doktor Iľko.

Od Vlada Goffu som dostal tip, aby som si dobre všimol Petra Kováčika z Podbrezovej. Nefutbalovo vyzerajúci mladík dorastá na veľkého Kováča a prejavuje sa hromadným výskytom na viacerých pozíciách. Na ihrisku ho je cítiť a dobre si rozumie so spoluhráčmi aj z opačnej strany ihriska – napríklad aj s takým Samuelom Ďatkom. No a ešte jeden Podbrezovčan ma chytil za srdce, konkrétne hlavný chytač tímu, Richard Ludha. Zvedavý budem aj na to, ako sa bude na jar dariť Šimonovi Mičudovi z Trenčína.

5. Výrok pri ktorom som si uvedomil, že tlačovky nie sú stratený čas

Mnoho “dobrých chlapcov” by sa do tejto kategórie zmestilo, víťaz však môže byť len jeden. 

Kdybych byl sprostej, tak bych řek, že jsme dneska z hovna upletli bič,” zhodnotil tréner Podbrezovej zápas v Trnave. Za tento t̶l̶a̶č̶e̶n̶k̶o̶v̶ý tlačovkový výrok, ktorý bol výstižnejší než akákoľvek hĺbková analýza, si vyslúžil pomyselnú výhru a malé, bezvýznamné plus.

6. Čo ma najviac sklamalo

Že rozhodcovia, ktorí zlými rozhodnutiami obrali tímy o body, dostali nomináciu aj na ďalší zápas. Dalo by sa rozoberať aj hlbšie, predchádzajúca veta je hádam dosť výstižná. 

7. Čo z redaktorskej práce ma najviac zahrialo pri srdiečku

Tuto musím pochváliť profesionalitu klubov pri reakcii na všetky moje žiadosti o rozhovor, akreditácie či inú pomoc, ktorú som potreboval. Bez ohľadu na to, či som dostal kladnú alebo negatívnu reakciu, vždy som sa jej dočkal.

Zahriala ma aj každá pochvala pre Takurčitee. Ak každý pondelok čakáte na Tréneroviny a čítate ich s veľkou vervou, vedzte, že tak robia aj v kluboch..

No a zahrialo aj každé jedno poďakovanie za moju prácu. Či už konkrétne, alebo anonymné.

8. Čo sa do článkov z Fortuna ligy nezmestilo, ale myslím si, že je zaujímavé

No, konečne, pikantnosti na záver! V tejto časti prezradím zopár drobností, ktoré sa mi stali počas zbierania materiálu do článkov, ale sa do nich, z pochopiteľných príčin, nezmestili.

Že majú v Moravciach radi langoše a že sa na nich stoja podobné rady ako v Skalici na trdelníky som už asi spomínal. Možno aj tieto skúsenosti ma naučili byť dobrým spoločníkom pri jedle. Svoje by o tom vedel povedať Erik Grendel, ktorého som zastihol pri piatkovej večeri. Mobil nezložil, naopak, popri jedle mi odpovedal na otázky, ktoré som mu cez aparát kládol. Dokonca mi dal aj odporúčanie. Nie na jedlo, ale na ďalšieho respondenta z Podbrezovej.

Získať si dôveru hráčov nie je jednoduché, obzvlášť ak ich oslovujete cez Instagram. Rozhovor s Richardom Bartošom sa mi podaril po zápase Zlaté Moravce – Liptovský Mikuláš. Po tom, ako vyšiel z dlhočizného tunela pod ViOn arénou, som sa potešil, že som neprišiel zbytočne. “A to len kvôli mne si prišiel? Takurčiteee,” zahlásil niečo také, alebo podobné liptovský multitalentovaný kapitán. Napokon mi však uveril, lebo okrem talentu na milión vecí má zjavne aj čuch na ľudí.

“To odkiaľ si vytiahol toľko otázok?” smial sa Roland Galčík po rozhovore, ktorý bol krátky, ale obsažný. Nečakal, že ho po zápase niekto vytiahne na pokec pre náš web, ja zase, že bude rozprávať tak rýchlo. Čo som tiež nečakal bolo veľké odhalenie od trénera Michaloviec. “Však ja som si vás už všimol, nebojte,” prezradil na začiatku nášho telefonického rozhovoru Norbert Hrnčár. Veľkému fanúšikovi Liverpoolu neušla moja krikľavá červená šiltovka na mojej návšteve v Michalovciach a na zápase v Žiline.

Či obmäkčila moja šiltovka aj kouča Šošonov neviem, ale nejaký dôvod na to, aby kývol na moju žiadosť o rozhovor, mal. Napriek tomu, že na tribúne mi to kolegovia neradili. “Jano, po prehratom zápase? To nebude dobré, skús inokedy.” A bolo to dobré, pokec príjemný. Ako treska pri nákupe potravín, povedal by Jaroslav Hynek.

Už sa mi stalo aj to, že mi respondenti na dohodnutý rozhovor neprišli. Veru, nebolo mi všetko jedno, keď som dlhé pozápasové minúty trávil čakaním na Martina Junasa zo Skalice. Obišli ma asi všetci SBS-kári a zamestnanci klubov, keď som po stretnutí postával v mixzóne. Ten najochotnejší sa dokonca išiel pozrieť do zemi neprístupnej – teda do šatne. “Je mi ľúto, ale brankár vám už odišiel.” Než som stihol Telovýchovného vedúcemu napísať, že to nevyšlo, zjavili sa sivé tepláky, po nich brada a o pár sekúnd aj Martin Junas. Ochotný pán však mal pravdu. Gólman Skalice skutočne odišiel do autobusu. Bol to však brankár iný, bol to Šemrinec.

Pred rozhovormi si v rámci prípravy pozerám štatistiky hráčov webových portáloch. Martina Bukatu som sa chcel opýtať aj na číslo na drese, ktoré som si zapamätal, lebo sedí s jeho vekom. Alebo nesedí? Cestou na rozhovor som si pozeral tú istú stránku a dobre viem, že 29-ku má v Spartaku Mikovič. Lenže Bukata má 29 (?) rokov. No čo, chyba sa stáva aj lepším webom. “To nie je chyba, fakt mám dnes narodeniny,” smial sa stredopoliar. A ja som mu ako darček daroval rozhovor na neobjektívnom športovom portáli.

Na záver ešte konštatujem, že okrem šiltovky mi dobrú reklamu robí aj podcast Bavme sa o lige. Tam som pravidelne spomínaný ba až povzbudzovaný k bežeckým výkonom, lebo osadenstvo vie, že ho počúvam práve pri tejto aktivite. Už dávnejšie sa ma Marek Sapara (ktorého chalani povzbudzujú pri šoférovaní) pýtal, či mi tie výkriky pre behu nevadia, lebo on sa bojí, že havaruje. V poslednom kole som sa takto zoznámil s Petrom Sládkom, ktorý spolukomentoval jeden zo zápasov. “Ty si ten, čo behá,” skonštatoval vtedy. Konštatujem, že konštatoval správne.

TakUrčitee SMS
Keď ste sa dočítali až sem, mám jednu prosbu. Po ôsmich rokoch poctivej práce nebudem chodiť okolo vriacej kaše a na bránu vypálim z ťažkého uhla: Uchádzame sa o symbolický príspevok od toho najvernejšieho – nášho fanúšika. Takurčitee teraz môžete podporiť cez jednoduchú SMS na číslo 8866. Na oplátku viem sľúbiť, že v neobjektivite nepoľavíme a budeme písať najlepšie ako vieme aj ďalej. Budeme prinášať ďalší športovo-zábavný obsah, ktorý oceňujete už vyše sedem rokov. Aj vďaka vám bude naša forma ďalej stúpať. Stačí poslať SMS v tvare: TAKURCITEE na číslo 8866 a podporiť nás sumou 2 Euríčka, ktorú zaplatíte v najbližšej faktúre svojho mobilného operátora. Za kolektív pisálkov z celého športového srdiečka ďakujem. Telovýchovný vedúci.

Komentáre

Tagy:

Odoberajte nás

Prihláste sa do nášho newslettera