Okresný futbal, guláš a Liga majstrov

Aký bol víkend? Boli ste fandiť svojmu klubu naživo?  Alebo ste vytvorili športovú atmosféru doma, v obývačke? Fandila rodina s vami, alebo to boli fanúšikovia súpera, nech už hral ktokoľvek a čokoľvek?

Cez víkend bolo z čoho vyberať.  My, sme v sobotu varili guláš, ale nedeľa bola pre mňa športová. A viete o tom, že guláš varili aj v Lučine. Ako som sa o tom dozvedel?! Sledoval som zápas Finstal Lučina – Baník Albrechtice v TV. Počujete dobre. Zápas 1.A triedy – skupiny B Moravskosliezkého kraja som sledoval naživo na ČT sport, vďaka projektu “Můj fotbal živě”.

Za tri roky takto odvysielali už osemnásty zápas. A to som mohol v pohode pozerať napríklad Liverpool – Tottenham, či AS Rím – AC Milano, alebo Trnava – Žilina. Na toto som však prepol a už som sa od toho neodtrhol.

Finstal Lučina – Baník Albrechtice

Poviete si, že už nejeden tím z okresnej ligy má stream zo zápasu na internete.  Áno, ale toto bol prenos na úrovni Ligy majstrov. Teda taký, ako keď na Sláviu prišla Barcelona! Zápas snímalo podľa môjho odhadu sedem kamier. Po každej šanci, réžia zaradila spomalený záber,  zo štyroch pohľadov, aby si to diváci pri obrazovkách mohli vychutnať.  

Dvaja komentátori komentovali so zápalom, ktorý zodpovedal aj hre na ihrisku. Nechýbali prestávkové rozhovory s hráčmi a pozápasové s trénermi. Komentátorské stanovisko mali hneď vedľa ihriska. A dokonca jeden z prvých záberov bol, ako rozhodcovia a hráči vychádzajú zo šatní a rozhodca berie do rúk loptu pripravenú na podstavci. Tak ako som už povedal, ako v Lige majstrov.

Cez prestávku réžia vyhodila tabuľku so štatistikou, kde boli okrem gólov aj strely, strely na bránu, zblokované strely, percentuálne držanie lopty a karty. Nenormálne!!! Podľa mňa si to všetci hráči doma nahrávali a také podklady na rozbor nemali tréneri ešte nikdy!

Mimochodom, počas zápasu redaktor robil rozhovory v živých vstupoch s ambasádormi jednotlivých mužstiev. Boli to bývalí futbalisti, ktorí hrali ešte Československú ligu. Jedným z nich bol aj Slovák Ján Moravčík, ktorý okrem iného hrával za Trenčín aj za Vítkovice.

Namakaní komentátori

Aj komentátori sa zodpovedne pripravili! Okrem historicko-zemepisných informácii o oboch mužstvách vedeli perfektne zostavy oboch mužstiev. Cennou informáciu bolo aj to, keď po dvadsiatich minútach pochválili obe mužstvá za zaujímavý futbal. Spolukomentátor dodal, že to nie je iba “kopaná”, lebo chlapi na tejto úrovni trénujú už 2-3 krát týždenne a teda sa musí na hre prejaviť.

Dozvedel som sa aj profesie niektorých hráčov. Určite tam bol nejeden majster, ale hral tam aj baník a učiteľ, veľmi rýchly krajný obranca, ktorý robil prievan aj v súperovej obrane. Inak, hral veľmi slušne. Možno aj preto, lebo sa bál, čo by mu povedali žiaci v škole, keby dostal kartu.

Mimochodom, my sme na gymnáziu mali jednu profesorku, manželku futbalového rozhodcu, ktorá, keď mala dozor na chodbe a niekto vystrájal, dostal žltú kartu. Ale tak naozajstne. Zapískala, podišla k vinníkovi, dohovorila mu a ukázala reálnu žltú kartu. Ak študenta prichytila pri “nedovolenom zákroku” ešte raz v ten istý deň, už sa červenalo. Nasledoval zápis do triednej knihy a na najbližšej hodine si dôkladne preverila jeho vedomosti.

Talentovaný ešte aj rozhodca

Futbal to bol celkovo svižný a na pohľad zaujímavý (ktovie, či to nebolo aj tým počtom kamier a dynamickým strihom režiséra). Možno aj preto, že rozmery ihriska boli asi najmenšie, aké sú ešte regulárne. Ale niet sa čo čudovať, za postrannou čiarou viedla cesta a z druhej strany boli postavené rodinné domy. Širšie ani dlhšie sa teda nedalo. Dobre urobili, že to tak nechali. Malo to zmysel.

Čakali ste viac k zápasu? V podstate aj ja, ale toto ma zaujalo. Musím povedať, že hráči nechali na ihrisku všetko. Pomáhali si ako vedeli. Kto hral prvý polčas v útoku, druhý bol v obrane. Bojovalo sa, ako kto vládal, ale nehralo sa zákerne.

Ani rozhodcu nezbili. Veď ani nemali prečo.  Bol to mladý chalan, ktorý si na ihrisku držal poriadok aj rešpekt. Pískal rozhodne a správne. Ak sa pýtate, či odpískal “jedenástku”, tak odpískal. A správne, ani VAR nepotreboval. Mnohí hovorili, že o ňom ešte budeme počuť. 

Aby som teda nezabudol:

Finstal Lučina – Baník Albrechtice 4:2

Zápas mal svoje čaro, pretože naňho prišlo viac divákov, ako má Lučina obyvateľov. A vytvorili výbornú atmosféru. Niet sa čo čudovať, všetci  predsa chceli byť v telke.  Ako nám redaktor v jednom zo svojich vstupov počas zápasu prezradil, možno aj kvôli jeleniemu gulášu, ktorý tam varili.

Tak čo myslíte, dá sa spojiť guláš zo športom? Dá! Napríklad v Čirči by vedeli by o tom vedeli hovoriť! Ktovie, či to nie je návod, ako zatraktívniť zápasy. Hoci aj tie v Lige majstrov. Tá sa však na Slovensku už nehrá. Možno o rok, aj s gulášom.

Inak, verím, že aj na Slovensku sa čoskoro podobný projekt podarí. Povedzte. Chceli by ste?