Osudy, sklamania a sny za bieleho dňa

Kým pred finále pohára sa vo veľkom hovorilo o odplate, po ňom sa skôr snívalo. Ak sa pre niektorých aktérov nestalo rovno nočnou morou. Po stretnutí Spartak Trnava – Slovan Bratislava sa v mixzóne hovorilo najmä o snoch. Napriek skorému výkopu a oslávám, respektíve smúteniu, ešte za bieleho dňa.

Double už nebude

Slovan si prišiel do Trnavy zobrať požičané. Minuloročné finále mal úradujúci majster vo svojich rukách, jeho rival ale vyrovnal a „urval“ si trofej pre seba v predĺžení. Úplne rovnaký scenár sa odohral aj v tohtoročnom finále. S rovnakými tímami, s trochu inými zostavami. V bráne Slovana sa predstavil Martin Trnovský. Na splnený sen – možnosť zachytať si finále pohára za svoj klub po finále nemyslel. Ten druhý, dvihnúť nad hlavu trofej, sa nekonal. „Ťažko sa hodnotí takýto zápas. Chcel som ho vyhrať, splnil by som si sen. Ale taký je futbal, bohužiaľ,“ skonštatoval Trnovský.

Slovan bol k poháru bližšie než pred rokom. Vtedy udrel najprv v 49. minúte Mustafič, o tri minúty už bolo skóre vyrovnané Bukatom. Tento rok dal prvý gól Green v 57. minúte, na vyrovnanie sa v Trnave čakalo takmer do konca. Taiwo poslal zápas do predĺženia keď chýbalo do konca 90. minúty máličko. „Päť minút pred koncom sme mali pohár vo svojich rukách, bohužiaľ, futbal sa hrá deväťdesiat minút. Spravili sme jednu pozičnú chybu pri centri a Trnava vyrovnala,“ konštatoval po zápase tréner Weiss. Pripomenul tiež, že sen o dvoch trofejách sa v aktuálnej sezóne konať nebude. Či sa zhmotní aspoň ten o ligovom víťazstve, o tom veľa napovie nedeľný zápas v Dunajskej Strede. „Mohli sme mať double, nemusíme mať nič,“ realisticky zhodnotil Weiss.

To posledné, čo hráči Slovana v náročnom programe potrebujú, je predĺženie vo finále. Vedel to aj sklamaný Lukáš Pauschek, ktorý sa po stretnutí postavil pred novinárov. „120 minút nikdy nie je príjemných… Na to sa nikto nemôže vyhovárať,“ prezradil sklamaný obranca. Napriek nespokojnosti skonštatoval, že finálové derby malo vynikajúcu kulisu, aká by sa mala pravidelne opakovať. „Takto by malo vyzerať každé finále pohára…“ dodal Pauschek.

Vpísané vo hviezdach?

„Takto sme si to vysnívali,“ zhodnotil spokojnejší z trénerov tímov, ktoré sa predstavili vo finále. Michal Gašparík sa tešil z happyendu pre jeho tím. Po výhre mu na lavičke ušlo aj pár slzičiek. O pár minút neskôr už tasil štatistiku, ktorá nemá obdoby. „Sme prvá éra Trnavy, ktorá získala Slovenský pohár dvakrát za sebou. Zapísali sme sa do histórie klubu,“ skonštatoval. Čo pre splnený sen musel obetovať? Napríklad piatkové derby, v ktorom Spartak prestriedal zostavu a prehral najtesnejším rozdielom na Slovane: „Toto bolo kľúčové, že som mal možnosť spájať zápasy a pripraviť sa v tom jednom na to, čo nebude fungovať.“

Po stretnutí sa skloňovala aj otázka prípadného predĺženia zmluvy či možnosti odchodu trnavského kouča. Kontrakt má platný ešte rok. „Teraz ma velebia, za dva týždne ma budú niektorí vyhadzovať na Facebooku, keď sa niečo nepodarí. Ale je to dobrý štart do kariéry, za dva a pol roka som vyhral dvakrát finále pohára. Dal som trochu aj na poverčivosť a obliekol som si to isté, ako vo vlaňajšom finále. Nakoniec sa všetko zopakovalo. Možno bolo fakt niekde v osude napísané, že to vyhráme,“ zhodnotil kouč Gašparík. 

Slovami chvály pred novinármi nešetril ani prezident klubu. Nielen na lodivoda domácich. Práve jemu zverí do rúk prémie, ktoré okrem trofeje do životopisu potešia futbalistov. „Kabína dostane za víťazstvo v pohári 100-tisíc eur a medzi tím ich rozdelí tréner,“ prezradil pán Macho po zápase.

Do tretice všetko dobré

Nachystané víťazné tričká si Slovanisti napokon neobliekali aj vďaka nečakanému hrdinovi. Tak ako pred rokom, aj tentoraz rozhodol kritizovaný Spartakovec. Jakub Paur prišiel pred sezónou do Žiliny. V kariére pohárovú trofej nezískal, dvakrát k nej bol blízko v drese Žiliny. Práve proti Slovanu. „Išiel som na ihrisko s tým, že chceme so zápasom niečo urobiť. Chcel som zobrať na seba zodpovednosť. Dostal som krásny center od Savvidisa. Chceli sme zápas otočiť, to sa podarilo,“ skonštatoval stredopoliar. Len v piatok po faule v derby spôsobil penaltu, ktoré o zápase rozhodla. Sen, ktorý si nesplnil v Trenčíne ani v Žiline, sa stal realitou až v Malom Ríme. Zatracovaný hráč sa tak vykúpil aj pred fanúšikmi červeno-čírnych. „Viem, čo toto pre Trnavu znamená a pre fanúšikov. Je to moje tretie finále a prvé úspešné. V mojej futbalovej kariére to pre mňa veľa znamená, som veľmi šťastný. Chcem si užívať oslavy,“ dodal autor víťazného gólu.