Peter Dubovský bol len jeden

Najtalentovanejší, najlepší, jedinečný. Články o ňom by sa dali čítať aj písať dookola a v tomto týždni sa aj píšu a čítajú. Dvadsiate výročie predčasnej smrti si pripomenula aj Fifa na svojom Twittri.

Peter Dubovsky dazzled at @SKSlovan, was hailed by Vicente Del Bosque during his time at @realmadriden, was a key player at @RealOviedo & @sfzofficial‘s all-time leading scorer

20 years ago today he tragically died, aged just 28, but he’ll never be forgotten 🇸🇰 🇪🇸 pic.twitter.com/TGpciuYGIJ

— FIFA.com (@FIFAcom) June 23, 2020

Aj pre mňa bol Peter Dubovský vo svojej ére najviac najlepší slovenský futbalista. Kto pamätá, vie a kto nepamätá, počul. Kto nepočul, tak šup späť do futbalovej fanúšikovskej školy.

Spomienky a pamäte

Pre mňa najpamätnejší moment sú jeho tri góly v už neexistujúcom košickom Všešportovom areáli. Udialo sa tak ešte v reprezentačnom drese ČSFR v časoch, keď už sme s Čechmi boli iba bratranci a sesternice. Futbalisti však ešte spolu neúspešne bojovali o účasť na Mundiale v USA. Písal sa rok 1993. Dubovského hetrik v zápase proti Rumunsku by dnes trhal rekordy na serveroch Marka Zuckerberga a ostatných, čo internety tejto doby sledujú. Barcelona by sa klaňala a v Reale Madrid by neznámeho Raula nechali častejšie sedieť na lavičke.

Z voleja jedno nostalgické video pre fanúšika.

Veľké mená slovenskej novodobej histórie

Dvadsať rokov od thajskej tragédie sa v slovenskom futbalovom svete udialo veľa, aj veľkých vecí. Hoci sa do Realu Madrid už z našej ligy (!!) nikto nedostal ani ako podávač lôpt, mnoho slovenských futbalistov sa postupne prepracovalo do viac-či-menej kvalitných európskych súťaží.

Hrali sme na majstrovstvách sveta aj Európy, mali sme najlepšieho strelca Bundesligy, mali sme hráča v Liverpoole a nedával si len vlastné góly. Jeden Slovák je vo svojom klube legendou na úrovni Maradonu (a prekonal jeho rekordy), iný strelil štyri góly na MS v Afrike. Aj Stanko niekoľko krát dobre zrobil. Viacerí hráči sa stali trénermi, dokonca reprezentačnými. Máme futbalistov po celej planéte, aj v Amerike. Jeden hral aj v púšti. Porazili sme Nemecko, Španielsko, Taliansko. Videli sme Kozákovu tlačovku. Za dvadsať rokov od éry, kedy Dubák trhal siete svojou ľavačkou sa na Slovensku stalo veľa futbalu.

Aké je dnes v histórii najrozšírenejšieho športu na našom území jeho miesto? V štýle zaužívanej diskusnej mantry „ a čo ty si urobil pre slovenský futbal?“ mi z fleku napadlo len pár mien, ktoré sa významom môžu porovnávať.

Je len jedna legenda

V temných rokoch deväťdesiatych bola doba Moravčíka a Dubovského. Prvý menovaný vykopával kopačku ešte na MS 1990 v Taliansku. Loptový virtuóz prestúpil z malej Nitry priamo do Saint – Étienne a slávny je aj v zeleno-bielej časti Glasgowa.

V novom tisícročí prišli časy Mareka Mintála, Vitteka, Németha, Škrtela. A Mareka Hamšíka. Ak chceme vysloviť najväčšie mená, sú to práve títo. Porovnávať ich ale nemá význam. Každý z nich bol obdarený inou štipkou talentu a napísal svoj vlastný príbeh s hlbokou stopou vo svojom klube, alebo v reprezentácii.

Legenda je len jedna. Peter Dubovský je futbalový Pavol Demitra.

Pri spomienke na Petra Dubovského dal predsa Róbert Vittek prvý gól Talianom a naštartoval futbalový zázrak v Afrike. Peter tam bol s nami tak, ako je s nami aj dnes. Jeho miesto v slovenskom futbale je pevné. Zlaté.

Česť jeho pamiatke.