Peter Struhár: Postaviť Ťapaja do brány bolo najťažšie rozhodnutie

Necelé dva roky na lavičke tímu z Liptova môže Peter Struhár rozhodne považovať za úspešné. Získal titul vicemajstra, vytiahol viacero zaujímavých mien a už cez víkend môže po roku opäť dostať svoj tím do prvej šestky vo Fortuna lige. Petrovi Struhárovi však niečo v jeho portfóliu ešte rozhodne chýbalo – rozhovor pre TakUrčitee. Rozhodli sme sa čakanie ukončiť.

Čo bolo jeho doteraz najťažším rozhodnutím, ako zareagoval Ján Maslo na odobratie kapitánskej pásky a čo by robil, keby nebol trénerom?

Ružomberok je vaša prvá veľká trénerská výzva. Aký veľký tlak to je? 

Vo Fortuna lige ovplyvňujú kariéru trénera najmä výsledky a s tým je spojený aj tlak na trénera. Musel som to pochopiť kvôli chalanom, vytvoriť si s nimi nejaký vzťah, aby mohli napredovať. Moja úvodná sezóna s Ružomberkom bola úspešná, ale v úvode sme nemali najlepšie výsledky. Cítil som zlepšenie, malo to stúpajúci krivku. Keby však neprišla výhra so Slovanom, kde sa to zlomilo, neviem či by som ešte bol trénerom Ružomberka.

Necítite tlak aj preto, že ide o vašu prvú veľkú zastávku? Ak by to v Ružomberku nevyšlo, pre kluby bude asi ťažké dať dôveru takému mladému trénerovi. 

To áno, ale kto ma pozná vie, že som flegmatik, kozorožec, takže nie som odkázaný len na futbal. Mám ho však veľmi rád a chcem trénovať. Mám vlastné fitness centrum a pohyb je pre mňa drogou. Snažím sa to prenášať na mojich chlapcov, ale inak sa pod nejaký tlak nedávam. 

Hovoríte, že pohyb je vaša droga. Ak by v lige robili porovnávacie kondičné testy, vaši hráči by boli na prvom mieste?

Myslím si, že by vynikali, lebo potenciál mužstva je vysoký. Konkurovať by nám mohol možno Slovan. Musím povedať, že máme najrýchlejších stredných obrancov v lige a aj útočníkov. Myslím si, že problémy by mali s nami aj slovanisti, ktorí sú „zmeskou“ viacerých národov. Verím tomu, že by som bol dobrým dílerom tej drogy – pohybu.

V čom ste iný oproti ostatným slovenským trénerom?

To by mali povedať ľudia, ktorí so mnou pracujú. Viem byť navonok prísny, no som dostatočne ľudský a rád žartujem. Z viacerých vecí nerobím veľký problém a tak nie som pod tlakom. Od toho chcem odbremeniť aj chlapcov, aby sa mohli venovať len futbalu a svojim povinostiam.

Medzi vami a hráčmi nie je veľký vekový rozdiel. Je náročné získať si rešpekt v kabíne?

Viackrát som sa nad tým zamýšľal. Z tímu mi jediný tyká Jano Maslo. Inak by to asi vyzeralo v zahraničí. U nás sa dosť zlepšuje komunikácia, interakcia medzi trénerom, hráčmi a vedením. Keby som mal viac starších hráčov, zvolil by som iný prístup.

Hrávate malý futbal, minulý rok ste sa s výberom martinskej superligy dostali do slovenského finále. Ak človek aktívne hrá, prejavuje emócie. Niekedy slzy radosti, inokedy smútku, niekedy povolia nervy. Ani najväčší flegmatik nie je taký, že by na ihrisku nereagoval, aj vy ste mali pár akčnejších stretov. Nebáli ste sa, že by vám to pre hráčmi mohlo znížiť rešpekt? 

Nejaký vplyv to mohlo mať. Naozaj som sa ocitol v niekoľkých ostrejších výmenách a súbojoch a nechal som priestor emóciám. V Ružomberku sú však mladší hráči a myslím, že sú radi, že aktívne hrávam. Mám rád pohyb a ak jeden-dva dni niečo nerobím, som nervózny. Je pravda, že vo finále som prejavil aj väčšie emócie, no tie tam musia byť a vyžadujem ich aj od chlapcov. 

Ako veľká je pre trénera výhoda keď sám aktívnym futbalistom a vie hráčom aj prakticky ukázať, čo od nich chce?

Je to určite veľká výhoda. Celý náš realizačný tím hráva a do tréningu býva zapojený – aj bez rozcvičky. Keď im to človek ukáže, vie si urobiť rešpekt. Zároveň keď to vidia od človeka, stokrát lepšie si zapamätajú. Počas kariéry som to mal podobné. Musím sa priznať, najviac si pamätám čo mi ukázal, alebo detailne vysvetlil, Majo Zeman.

Máte vysokú školu a pokiaľ viem, viac než jednu. Podporujete vo vzdelávaní aj svojich hráčov?

Veľmi ich podporujem. Ak môžem prezradiť, momentálne začal trénerskú školu aj Jano Maslo. Madlo (Matej Madleňák, pozn.red.) študuje za fyzioterapeuta. Rozvíja ho to a zároveň dáva iný pohľad aj na prácu trénera. Lepšie chápe ako sa má starať o svoje telo, berie to úplne inak. Vie, ako veľmi to je dôležité. Stretávame sa s chalanmi, ktorí momentálne maturujú. Tento týždeň mladí hráči prišli na tréning po prvej časti komisionálnych skúšok. Hneď prišli na koberček a povedal som im: Najprv škola a potom futbal. Museli sa priznať aj riaditeľke.

Myslíte si, že štúdium je dôležité aj pre psychiku hráča? 

V klube sa všetci venujeme osvete. Hráči musia vedieť, čo chcú robiť po futbale, ale aj počas neho. Nie každý pôjde hrať do zahraničia, hocikto sa môže zraniť, príde pokles formy. Môže sa stať všeličo a preto je veľmi dôležité, aby mali zadné dvierka. Hráč by mal byť rozvíjaný nielen pohybovo, ale aj vedomostne. Harmóniu vie potom zužitkovať aj na ihrisku. 

Je náročné ostať neprečítaným koučom?

Po druhom mieste, ktoré sme vybojovali, sme už boli ľahšie čitateľní. Museli sme na tom pracovať a neustále pracujeme. Na každý systém hry sa dá reagovať. Aj teraz sme riešili veci ohľadom pressingu a opäť sme museli niečo trochu zmeniť.

Viacerí z vašich zverencov kvalitatívne prevyšujú našu ligu. Ako ťažké je udržať ich v tíme?

Sú to mladí, perspektívni hráči, na ktorých sme mali viacero ponúk. Niekedy by mali aj odísť. Máme dobrú akadémiu a nebránime sa tomu. Na slovenské pomery je skvelé, ak si klub vie na seba zarobiť. Vôbec s tým nemám problém. Ak na to hráč má, podľa mňa je dôležité, aby sa posunul, mal nové motivácie a výzvy. Potom môže prísť stagnácia a tá nerobí dobre v mužstve, ale ani z hľadiska kolobehu klubu a prechodu z akadémie k mužom.

Ak prichádzali ponuky tak prečo podľa vás hráči ostali?

Myslím si, že ponuky boli, ale možno máme rezervy v komunikácii a prezentácii našich hráčov. Jednoducho kvalita tam je, ale potrebujeme ich aj takto “predať”. Každý jeden hráč je navyše zastúpený manažérom a aj oni musia robiť lepšiu prácu.

Martin Regáli opustil klub v zime. Na jednej strane mu fanúšikovia odchod do zahraničia prajú, na druhej je jeho nový angažmán stratou pre ligu. Ako ste sa k tomu stavali vy? Chceli ste si ho udržať, alebo ste mu dopriali zahraničný angažmán v ideálnom veku?

Pred pár dňami odovzdávali v Ružomberku ocenenie Športovec roka 2022. Preberal som za neho cenu a dostal som otázku, či nám budú chýbať jeho góly. Práve vtedy som sa nad tým takto zamyslel. Bol veľmi produktívny, z tohto hľadiska nám bude chýbať. Bol pracant, cieľavedomý, no má správny vek a bol som rád, že sa mohol posunúť. Musím povedať, že každý jeho zápas sledujeme a držíme mu palce aby sa jeho Kortrijk udržal. Začal veľmi dobre, som rád, že sa mu to splnilo. 

Aké bolo doposiaľ najťažšie rozhodnutie, ktoré ste museli  na poste trénera urobiť?

Aktuálne asi teraz pred prvým jarným ligovým zápasom. Do brány som dal mladého Ťapaja. To bolo pre mňa najväčšie a najťažšie rozhodnutie, lebo sami vieme, aké sme mali výsledky. Krajčírik sa zranil a nebolo jednoduché povedať dobre chytajúcemu a skúsenejšiemu Frühwaldovi, že do brány ide Ťapaj, lebo som sa tak rozhodol. S hráčmi som mal vždy otvorený vzťah, vždy sme si všetko povedali do očí. Nemuselo sa mu to páčiť, no povedal som argumenty, za ktorými som si stál a šiel som do veľkého rizika. Bolo to náročné vysvetliť jemu aj ostatným chalanom. Budujem si s nimi vzťah a na tom mi najviac záleží. 

Predpokladám, že Ťapaj splatil vašu dôveru a negatívna spätná väzba neprišla…

Bola len pozitívna. Mal som také cítenie už pred pol rokom. Z manažmentu prišla otázka, či mám niekoho vybratého a či ideme riešiť otázku čo by sa stalo, ak by Ivan (Krajčírik) opustil klub. Už pred pol rokom som povedal, že máme skvelých brankárov a nebojím sa ísť do ligy s jedným dvadsaťročným a jedným sedemnásťročným.

Ako ťažká bola výmena kapitána pred začiatkom jari?

Rozhodnutie s brankármi bolo pre mňa ťažšie. Ale nebolo to jednoduché, lebo Jano Maslo, ktorému som kapitánsku vzal, je osobnosť a stálica. 

Prezradíte dôvod prečo ste sa takto rozhodli?

V zápasoch, ktoré boli neúspešné, som videl, ako Zsigmund dokáže mužstvo strhnúť – či už v kabíne, alebo na ihrisku. Chalani išli za ním. Oproti Janovi to bolo iné, on nie je taký “emočný”. Marek Zsigmund emočný je a myslím, že to pomohlo. Okrem toho je bližšie k rozhodcovi, je v strede poľa a je domáci. Chceli sme vytvoriť impulz do kabíny a tiež hráčom ukázať, že je potrebná zmena. Posledné výsledky neboli také, aké by sme chceli. Za Zsigmundom je aj trochu osobný príbeh – bol to chlapec, ktorý nebol na seba a svoje telo dosť tvrdý a vypomstilo sa mu to. Pomaly trištvrte roka nehrával a zistil, že to nemá také jednoduché ako za čias iných trénerov. Veľmi sa zmenil a to nás presvedčilo. Za rozhodnutím si stojím, i keď Jano Maslo nebol nadšený.

Ako na to zareagoval?

Stále je prvým zástupcom kapitána a náš rozhovor na túto tému bol otvorený. Určite to preňho nebolo ľahké, radosť z toho nemal, ale nakoniec to pochopil. A ja sa ani nečudujem, mladý tréner mu zobral kapitánsku pásku pred koncom kariéry. 

Poďme na sériu otázok, na ktorú stačí odpovedať jedným slovom. Regáli, alebo Almási?

Almási.

Guardiola alebo Klopp?

Hmmm, Ancelotti.

Kto bude majster?

Slovan.

Výhra v pohári, alebo druhé miesto v lige?

Aj pohár, aj prvé miesto v lige.

Kto je váš najobľúbenejší tréner v našej lige?

Najobľúbenejší je Mišo Gašparík a vzorom je pre mňa Vlado Weiss.

Predstavme si, ža zajtra ráno sa Peter Struhár zobudí do sveta, v ktorom neexistuje futbal. Čo by teda robil?

Asi by som robil reality.