Pod kvalifikačnou lupou: čierny tieň terorizmu a portugalské vyzliekanie donaha

Kvalifikácia na EURO 2024 má za sebou predposledné dejstvo, ktoré opäť vyplnilo niekoľko ďalších políčok v 24-miestnej tajničke šampionátu. Poznačila ho však smutná udalosť, pri ktorej ustupujú do pozadia góly, body aj postupy.

Smutné bruselské míľniky

Brusel sa stáva smutným miestom svetového futbalu. Po Heyseli´85 si pripísala belgická metropola na konto ďalšiu tragédiu. Tentokrát ju nevyvolali násilníci z radov fanúšikov a nepadali múry na tribúnach, ale zarinčala zbraň. A ostali po nej mŕtvi švédski fanúšikovia. Zápas sa nedohral a keby výsledok aj zostal v platnosti, nič by na konečnom súčte v tabuľke F skupiny nezmenil – Belgičania a Rakúšania už mali pred týmto zápasom účasť v Nemecku istú. Rodinám však už ich blízkych nikto nevráti…

Predstava, že sa vyberiete povzbudiť svoj nároďák do cudziny a už sa domov živí nevrátite, je desivá realita súčasného sveta. Najhoršie je, že voči šialeným vraždiacim solitérom nepomôžu ani žiadne bezpečnostné opatrenia, ako boli tie po roku 1985, ktoré postupne vrátili ľuďom pocit, že okolo futbalu by sa už nemalo ďalej umierať…

Time out pre Šilhavého  

Samotné zápasy priniesli veľa gólov, futbalovej kvality a sem tam aj nejaké prekvapenie. Medzi tie určite treba započítať český výbuch v Tirane. Bratia spoza Moravy sa od Poliakov nepoučili a tiež sa nechali uvariť v albánskom kotli. Mali síce ťažké srdce na rozhodcu kvôli (ne)ruke, ale rozdiel triedy už čosi napovedá. Krajina s orlicou v erbe je v laufe a kráča neochvejne za postupom z prvého miesta v skupine E, čo málokto predpokladal.

O druhé postupové miesto si to rozdajú naši susedia. Česi s odretými ušami a vďaka penalte zvládli v Plzni reparát proti Faerským ostrovom, naopak Poliaci sú bez Lewandowského poloviční a nestačili doma na Moldavcov. Keďže Česi majú zápas k dobru a ani prehra vo Varšave ich o druhé miesto nemusí pripraviť, gilotinizácia Jaroslava Šilhavého sa odkladá aj bez kráľovského výmeru. A ešte poznámka k duelu Poľsko – Moldavsko: domácich načal gólom Ion Nicolaescu, ktorý sa predtým trafil aj do švédskej siete. Záhadou zostáva, prečo sa hráč, ktorý dáva góly na takomto fóre, nedokázal trvale presadiť do základnej zostavy na Žitnom ostrove…

Penalty pozalievali tulipány

Unikajúci postup, naopak, ratovali Oranjes v Aténach. Neutíchajúca studnica futbalových supertalentov máva občas temné obdobia, kedy vynechá aj niektorý z prestížnych turnajov. Momentálne má ešte v skupine nezastaviteľné Francúzsko, ktoré ide ako valec a aktuálne vyzerá na najväčšieho favorita budúcoročných ME. Ale že sa Holanďania budú triasť pred Grékmi, čakal málokto. K víťazstvu potrebovali druhú penaltu v nadstavenom čase, keď prvú nepremenili…

Život si skomplikovali aj Taliani a Chorváti. Aktuálni európski šampióni chýbali na dvoch po sebe idúcich MS a trpezlivosť „tifosi“ skúšajú naďalej. Hoci prehrať vo Wembley u „kvalifikačných špecialistov“ hanbou nie je, ale komplikáciou určite. Navyše, keď Ukrajina otočila zle rozbehnutý zápas na Malte. Chorváti sa zasa nechali odsunúť Walesanmi na tretie miesto a keďže Turci majú po dlhšom čase rezký cval a pevne držia opraty v rukách, pri Jadrane sa ešte na postup natrápia.     

Dáni odvrátili hanbu storočia

Jednou z mála skupín, kde sa situácia v posledných dňoch nevyjasnila, ale naopak zauzlila, je I. V dôsledku vojenského konfliktu na Blízkom východe, boli odložené zápasy Izraela a tak Rumuni a najmä Švajčiari nemajú stále nič isté. Tí druhí pokračovali v hernom trápení a po remíze 3:3 v St. Gallene sa nepochopiteľne nechali obrať o dva body Bielorusmi. A to ešte ratovali bod za stavu 1:3…

Na obrovské prekvapenie sa už hotovalo Serravalle, kde hráva svoje medzištátne zápasy fackovací panák kvalifikácií San Marino. Dáni napokon ukopali tri body za víťazstvo 2:1, ale za toto ich v Kodani médiá ani fanúšikovia určite nechvália. Spolu so Slovinskom však majú štvorbodový náskok pred Kazachstanom, ktorému už zostala len teoretická šanca… Naopak, úplne jasno je už v skupinách A a G, kde Španieli a Škóti, resp. Maďari a Srbi, už môžu sledovať booking nemeckých hotelov.

Z 10 kvalifikačných skupín vzíde 20 priamych postupujúcich, usporiadateľská krajina má účasť garantovanú. O posledné tri miesta sa bude hrať play off, kam postúpia najlepšie tímy z poslednej edície UEFA Ligy národov. Do tejto kolónky spadajú všetci ohrození favoriti, takže ani tretie miesto v skupine ich ešte definitívne nezarmúti.

Futbal nemá logiku

A na záver naša skupina, symbolicky posledná, označená ako J. Máme za sebou dva duely, ktoré dopadli podľa predpokladov – v Portugalsku sme prehrali, v Luxembursku vyhrali. Históriu nič iné zaujímať nebude, lenže… Prehra 2:3 v Porte absolútne neodzrkadľuje dianie na trávniku. Nebyť famózneho Dúbravku, schytali by sme v hustom daždi poltucet a ten by ešte bol najmiernejším vyjadrením toho, čo sme videli. Keď domáci zapli na plné obrátky (občas to pustili na voľnobeh), boli o dve triedy lepší vo všetkých činnostiach. Často to vyzeralo ako preteky TGV s plne naloženým nákladným vlakom smerom na Oravu…

Horšie je, že rovnako (našťastie bez gólového efektu) nás v prvom polčase drvilo aj „portugalské béčko“ v Luxembursku. Opäť sme žalostne prepadali, všade boli neskoro a opäť nám ratoval zadok Dúbravka (ten jediný si zaslúži za obe vystúpenia absolutórium). A čo nezachránil on, to rozhodca svojim „VARovým“ salto mortale (mimochodom, veľmi polemickým). Domácim, našťastie, vražedné prvopolčasové tempo odčerpalo množstvo síl a tak prišlo aj na slovenskú šancu a víťazný gól. Ako hovorieval Tomáš Pospíchal – futbal nemá logiku…

Trpká príchuť osláv

Máme sa však z čoho tešiť? Možno tak snílkovia, ktorí vidia všade iba pozitíva a zainteresovaní na zväze, ktorí budú po postupe počítať dukáty. Nič to však nemení na fakte, že nás v piatok aj v pondelok opäť prefackala futbalová realita a nekompromisne vyzliekla do negližé. To, ale niektorým (aj futbalovým komentátorom) nebráni vidieť pozitíva v našej hre, dokonca prínos trénera Calzonu (!?) a podobne. Osobne mám pocit, že keby namiesto tohto stále tápajúceho pána, akurát dobre imitujúceho prácu reprezentačného trénera s batohom šťastia na chrbte, sedel na repre lavičke hociktorý náš prvo či  druholigový tréner, horšie by to nebolo a ešte by sme ušetrili za tlmočníka. (Napríklad jeho prehliadanie Weissa ml., nech už má hocijakú povahu, je pri našom pretrvávajúcom nedostatku kreatívnych hráčov „errore critico“). Postúpime iba vďaka tomu, že Island a Bosna sú z hľadiska športovej formy aktuálne úplne na šrot a Luxembursko ešte na postup nedorástlo (otázka času).

Nás teda čakajú postupové oslavy (asi) a potom kruté vytriezvenie na ME v Nemecku. Presne ako po opojení v Belfaste v závere roka 2020, keď sme na ME po šťastnom víťazstve nad Poliakmi predviedli hanebný výkon proti Švédom a jeden z najhanebnejších v samostatnej histórii proti Španielsku (a to sme ešte mali Hamšíka na ihrisku a nie na striedačke). Vážne má niekto pocit (na základe nejakých relevantných dát, nie dojmológie), že sme sa odvtedy posunuli aspoň o milimeter dopredu?